Pastva pre oči, potešenie pre žalúdok
Regionálne strediská Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku pripravili aj tento rok počas Dňa Slovákov v Maďarsku v Černi plejádu chutí a farebnú a cennú pastvu pre oči vo svojich stánkoch. Pri futbalovom ihrisku bakonskej osady sa nachádza betónové ihrisko pri lesíku, ktoré bolo vhodným miestom pre postavenie stanov, javiska a veľkého šiatra pre hostí.
V strede sa nachádzal obrovský stan, kde sa ľudia mohli skryť pred slnkom a zároveň sledovať kultúrny program, či posediačky zjesť dobroty, ktoré si zaobstarali v jednom z desiatich stánkov regionálnych stredísk. Na javisku bolo premietacie plátno, na ktorom mohli sledovať program z kostola a počas galaprogramu sa tam premietali rôzne zaujímavé snímky.
V tomto roku v zariadeniach stánkov prevládali ľudové kroje, resp. úžitkové textílie. Nie náhodou, veď jedným z vyznamenaných cenou Za našu národnosť bol výšivkársky krúžok Fajavka z Veľkého Bánhedeša. Jeho členky sa na našich najväčších oslavách aj osobne zúčastnili a ochotne porozprávali záujemcom o svojej práci. Priniesli so sebou výšivkami ozdobené tašky a kozmetické taštičky, ako aj doplnkové textílie. My sme sa nemohli vynadívať na ich krásne výšivky a ochutnali sme aj melón, ktorý bol najlepším osviežením v júlovej horúčave. Vedľa nich mali stolík komlóšski Slováci tiež plný dobrôt.
Z Komárňansko-ostrihomskej župy prišli predstavitelia viacerých dedín a z každej priniesli tradičné koláčiky. Samozrejme, bolo treba dávať pozor na to, aby vydržali cestu a aby sa v horúčave nepokazili, takže ponúkali väčšinou čajové pečivo a keksíky, ale nechýbali ani praclíky a orechové koláče z Bánhidy, či citrónové rezy a klinčeková hrapľa a tvarohové osúšky zo Sílešu a orechové koláče z Tardoša. Stánok ozdobili šatkami, šatôčkami a textíliami zo všetkých zúčastnených osád, ako aj ukážkami publikácií a informačných materiálov.
V stánku čabianskeho regiónu dostali žezlo Elečania – aj preto, lebo udržiavajú úzke kontakty s Čerňanmi, navzájom sa navštevujú, takže prišli do Bakoňu tak trochu ako domov. Hladoši mohli ochutnať klobásu, keksíky a koláče, zvedavci začítať sa do informačných materiálov a vďaka čabianskym Slovákom pozrieť si vzhľad podstenkového domu. Čabania priniesli totiž svoje najnovšie publikácie o veľkom evanjelickom kostole a podstenkových domoch.
Sarvašania ponúkali okrem klobásy už tradične kapustník, ktorý je osvedčenou zabíjačkovou špecialitou. Zaujímavosťou bolo, že rozdávali aj chlieb s klobásovou masťou a cibuľou, čo sa veľmi rýchlo minulo. Nechýbali ani suché koláče a ako ozdoba nástenné textílie.
Hostitelia ponúkali makové a orechové špeciality. Ako sme sa dozvedeli, na sviatočnom stole v Černi nikdy nechýbali makové pupáky. Juliana Szabová s hrdosťou rozprávala o pamätníku, ktorý odhalili počas Dňa Slovákov v Maďarsku a s ľútosťou spomenula na rýchlu asimiláciu bakonských Slovákov. Avšak pripomenula nám (a tým aj našim čitateľom), že veru majú aj oni školu, kde sa žiaci učia po slovensky a to v Jášči, kam chodia aj čerňanské deti. Spolu sme spomínali na jej nebohého manžela Jána Szabóa, ktorý v 80. rokoch po tom, ako, sa nepodarilo rozbehnúť vyučovanie slovenčiny v Bakoni, pozbieral deväť detí – medzi nimi aj svojich dvoch synov – a zapísal ich do budapeštianskej slovenskej školy. Spomedzi nich sú viacerí dodnes pevnými piliermi v živote Slovákov v Maďarsku tak na miestnej, ako aj na celoštátnej úrovni.
V stánku jačianskeho regiónu naše oči lákali prekrásne ozdobené fľaše čerstvej laureátky ceny Za našu národnosť Moniky Berényiovej Lamiovej. Prerozprávala nám okolnosti vzniku jej knižiek, ktoré sa zrodili vlastne v nadväznosti jedna na druhú a zároveň nám prezradila, že je hrdá na tú najnovšiu s piesňami. Tam sme si mohli pochutnať na jačianskych špecialitách: na lokšiach a kapuste, ktoré robievali na páračky.
V stánku pripeštianskych Slovákov nás vítali Ečerčania. Ich bohato zdobené kroje očarili každého a chutné svadobné koláče a veľké halušky naplnili všetky prázdne bruchá.
Halušky podávali aj novohradsko-hevešskí Slováci, avšak tie pravé bryndzové, na ktoré sme od nich zvyknutí.
V tomto roku dostala možnosť predstaviť sa na Dni Slovákov v Maďarsku z pilíšskeho regiónu Čobánka. „Mali sme šťastie, lebo riaditeľka ÚKSM Katarína Király prišla k nám a pomohla nám vybrať typické kroje, textílie a predmety, ktoré teraz predstavujeme v našom stane,“ povedala na našu otázku predsedníčka Slovenskej samosprávy v Čobánke Monika Szabová. Doteraz chodievali na oslavy, ale teraz mali prvýkrát možnosť sa prezentovať. Priniesli tradičné koláče a uvarili šošovicovú polievku s údeným kolenom.
Pri stane zemplínskeho regiónu nás vítali ženy z Baňačky, ktoré už zrána zhotovili buchty plnené slivkovým lekvárom, ako im v Baňačke hovoria, pareníky. Keď ich Zemplínčanky naparili, posypali ich makom alebo mletými orechmi zmiešanými s cukrom a podávali, komu sa len zachcelo.
Najedli sme sa do sýta, naše oči sa popásali na krásnych textíliách a Deň Slovákov v Maďarsku sa už chýlil ku koncu. Ešte pred tým sme sa však každého spýtali, ktoré dejisko našich najväčších osláv sa im najviacej páčilo. Nuž, odpovede boli rôzne, ale v jednom sa zhodli: Deň Slovákov v Maďarsku poskytuje možnosť spoznať Slovákov z ostatných regiónov, ochutnať ich špeciality, pozrieť si ich kroje a obyčaje, prečítať si aspoň informačné materiály a hlavne stretávať sa s ostatnými krajanmi. Nabudúce o rok.
Oliver Patay
Foto: autor
Čerňa hostila tohtoročný Deň Slovákov v Maďarsku
Galaprogram so stupňujúcou sa náladou
Krojovaná módna prehliadka v Černi