Štátny sviatok, tobôž, keď je aj národný, vyvoláva v politikoch prirodzenú potrebu prehovoriť na verejnosti. Nazýva sa to slávnostný prejav. Po tohtoročnom svätoštefanskom 20. auguste však človek žasne, čo všetko sú schopní dať na papier, či zaimprovizovať, maďarskí politici.

Jediný bod bol na rokovacom poriadku druhého tohoročného mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy (VZ CSS). Poslanci museli prijať uznesenia súvisiace s dofinancovaním výstavby nového Slovenského domu – Regionálneho strediska pilíšskych Slovákov v Mlynkoch.

Počas môjho detstva sme s bratom vždy netrpezlivo a s určitým vzrušením očakávali 20. august. Bol to v Slovenskom Komlóši veľký sviatok: konali sa hody, ktoré sa u nás volali „búčov“ (z maďarského slova „búcsú“).

Na čele Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) stojí od februára 36-ročný právnik Milan Vetrák. Niektorí naši Slováci sa s ním mohli stretnúť počas jeho pracovných ciest do Maďarska. Navštívili sme ho v Bratislave, aby sme sa okrem aktuálnych záležitostí porozprávali aj o perspektívnych plánoch Úradu.

Mimoriadne zaujímavá bude tohtoročná „torta krajiny“, ktorú už pár rokov vyberá cech cukrárov k 20. augustu, na počesť založenia (uhorského) štátu: marhuľová (marhuľovicová?) s cestom z prosa... No a kto si kúpi kúsok, podporí tým čangovské deti (v Rumunsku).

Čelní politici vládnuceho straníckeho zväzu (nie koalície) často používajú argument proti kritickým postojom slovenskej vlády v súvislosti so spôsobom „zľahčeného“ udeľovania maďarského štátneho občianstva občanom Slovenskej republiky, že vlastne Maďarská republika (od budúceho roka Maďarsko) robí len to, čo Slováci už dávno robia.