Foto: E. Veressová a E. Fajnorová

Medzi hosťami bol mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Juraj Migaš, konzul Ladislav Tischler, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik, členovia Valného zhromaždenia CSS a predstavitelia slovenských samospráv a klubov z okolitých obcí. Kyticami kvetov pozdravili Zuzany - Zuzanu Medveďovú a Zuzanu Ďurečkovú, ktoré oslavujú v tento deň meniny. Spomedzi domácich pánov spomeňme aspoň predsedu sarvašskej slovenskej samosprávy Tibora Mótyána a predsedu spolku sarvašských gazdov Františka Závodu. Príhovory, prípitky, bezprostredná atmosféra... Televízne kamery snímali zvyky pre tých, ktorí sa nedostali na miesto činu.

Na dedine bolo úplne prirodzené, že sviňa, ktorú kŕmili, starali sa o ňu niekoľko mesiacov, skončila jedného dňa svoju pozemskú púť - prirodzene, neprirodzenou smrťou. Zabíjačka (alebo disznótor, čo by sme mohli preložiť aj ako „kar”), bola pre rodinu oslavou hojnosti. Celá domácnosť bola na niekoľko mesiacov zásobená jedlom. Vo svojej dôvtipnosti človek našiel spôsob, ako využiť všetko, ako každú časť brava skonzumovať alebo použiť ako obal. Zabíjačka bola tradične stretnutím celej rodiny, ale aj susedov a dobrých známych. Naporciovali mäsa do zásoby, vyrobili klobásy, jaternice (hurky), slaninu, škvarky, masť, naplnili kapustné listy klobásovým mäsom - každý kraj, iný mrav. Niečo skonzumovali hneď, niečo zaúdili, aby bolo do zásoby v lete, keď rodina nemala čas na siahodlhé prípravy jedla, lebo bola práca na poli.

Bolo by zaujímavé skúmať pôvod názvov zabíjačkových špecialít. A tu sa pomaly dostávame do súčasnosti, kedy „zabíjačka” sa stáva uchovávaním tradícií predkov, stretnutím, kde sa vraciame do minulosti, odovzdávame skúsenosť generáciám, ktoré žijú v meste a atmosféra niekoľkodňovej práce im je vzdialená. Povýšili sme ju dokonca na jednu z foriem agrárnej turistiky. Hudba, spev, jedlo a domáca pálenka, tvarožník a podvečer aj slivkové „kifle“… Tradičný príchod „cigánov” zvrtne sled udalostí a pozornosť upriamená na jedlo sa vracia k spevu a tancu. A v myšlienkach tých, ktorí si pamätajú zabíjačky z detstva, ožívajú spomienky. Rozhovory o tom, kde aké špeciality robili, ako a prečo pomenovali jednotlivé jedlá, sú malé jazykovedné úvahy. Napríklad tunajší "bravčový syr” (disznósajt) sa na Slovensku nazýva tlačenka. Asi preto, lebo spôsob prípravy je natlačenie mäsa do žalúdka z prasaťa. Tí neskúsení majú množstvo nových zážitkov, ktoré spracujú aj podľa toho, ako sú na tom so žalúdkom. S trávením fyzickým aj psychickým. A tak sa oslava smrti prelínala s oslavou života.

Erika Fajnorová

Klobásy plnil aj veľvyslanec

Veľvyslanec SR Juraj Migaš mal príležitosť konštatovať, že ani jemu nie sú cudzie zabíjačkové fortiele, keďže aj v ich rodine zakáľali, dokonca dvakrát ročne. Vzácny hosť preukázal nielen svoju zručnosť v plnení klobás, ale aj v ich ochutnávaní. Pochválil ženy, ktoré medzitým pripravovali bravčový perkelt a plnenú kapustu. Napokon aj on sám sa pokúsil naplniť kapustný list plnkou a keď sa mu to nedarilo celkom tak ako gazdinkám, tak iba s humorom poznamenal, že ani každé dieťa sa nevydarí vždy dokonale.

(k)