Tak ako niet lístia, ktoré by zo stromu neopadlo, niet človeka, ktorý by z tejto zeme raz neodišiel. ● Hroby našich príbuzných nám pripomínajú i našu pominuteľnosť a koniec. ● Smrť je vkódovaná do budúcnosti každého z nás.

Myšlienkami na smrť sa nevyhneme koncom októbra, keď umiera príroda a slzy dažďa akoby ju oplakávali. Nastal čas, keď už tradične putujeme k hrobom. Niekto sa možno aj pozerá na pomník, kde má už svoje meno, ešte bez dátumu smrti. Kedy to bude? Aké to bude? Čo bude potom?

No v takýto deň sa máme pozrieť rovno i do našej budúcnosti, lebo hroby našich príbuzných nám otvorene pripomínajú i našu pominuteľnosť a koniec. Tak ako niet lístia, ktoré by zo stromu neopadlo, tak niet človeka, ktorý by z tejto zeme raz neodišiel. Práve preto, že smrť je vkódovaná do budúcnosti každého z nás. Je dobré mať jasno v tejto zásadnej hraničnej oblasti. Pre veriacich kresťanov je to, čo nasleduje po smrti, večný raj u Boha, pre ostatných iba to, v čo veria. Preto má každý kresťan nesmiernu výhodu, lebo pri hroboch svojich zosnulých vie, že oni len „dočasne pospali” a to dovtedy, kým nepríde Ten, ktorý povedal, že príde skoro, aby odplatil každému podľa jeho skutkov.