Budapešť ● Spomienka na našich zosnulých

„Nemieni podporiť cestovné výdavky pre veriacich a agapé...“
● O nás bez nás - skrat v komunikácii

„Poďte, prespevujme a chválu vzdávajme Bohu svému, za milosť od vekov z dávna z úst prorokov predrečenú: že bude po svete obeť čistá, pri ktorej obete, že ho chváliť máte, vec je istá,“ znela úvodná pieseň na slovenskej svätej omši 6. novembra v Kostole svätého Jozefa v Budapešti, ktorá bola obetovaná za všetkých našich slovenských zosnulých. Omšu celebroval vdp. Attila Kónya a na organoch hrala kantorka z Moďoróšu Rita Kovácsová. Zúčastnili sa na nej riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Milan Resutík s manželkou, podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, predsedníčka Náboženského podvýboru pri KV CSS Ildika Klauszová Fúziková, predseda Slovenskej samosprávy III. obvodu Budapešti František Križan, podpredsedníčka Slovenskej samosprávy VII. obvodu Budapešti Emília Ivánová Pluhárová, veriaci z Hute, Kestúca, Moďoróšu a Budapešti.

Dôstojný pán Attila Kónya vo svojej kázni hovoril o tom, že v každom človekovi je zakotvené duchovné panenstvo a túžba po Bohu ako základný Boží dar. Po Bohu túži naše srdce ako nevesta po ženíchovi počas celého nášho života. Preto náš každý deň má byť malým krokom prípravy na svadobnú hostinu k nášmu ženíchovi - Kristovi v nebeskom kráľovstve. Preto prosme nášho Pána Boha, aby sme boli vždy pripravení na stretnutie s ním, obstáli pred ním a aby sa upevnila v našich srdciach viera v posmrtný život, vo vzkriesenie tela a večný život. Preto, milí bratia a sestry, vždy bedlite a buďte pripravení, lebo príde aj vaša hodina, o ktorej nebudete mať potuchy! - odznelo v kázni.

Po slávnostnej svätej omši sa konalo agapé na farnosti, kde početných veriacich pozdravili predsedníčka Náboženského podvýboru pri KV CSS Ildika Klauszová Fúziková a predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai:

- Milí bratia a sestry, srdečne vás pozdravujem pri príležitosti našej zádušnej sv. omše, ktorá bola obetovaná za našich slovenských zosnulých. Teším sa, že toľkí ste prišli z Moďoróšu, Hute, Kestúca a Budapešti. V septembri sme začali siedmy ročník a na tradičných slovenských svätých omšiach sa zúčastnilo doteraz niekoľko tisíc veriacich z Budapešti a zo slovenských osád. Na cestovné výdavky pre veriacich a na agapé prispievajú slovenské menšinové samosprávy obvodov hlavného mesta, Celoštátna slovenská samospráva a verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny. Preto s trpkosťou v srdci vám musím oznámiť svoj prvý, a dúfam aj posledný smutný a takmer poburujúci zážitok. Pred niekoľkými dňami som zatelefonoval predsedníčke Slovenskej samosprávy VII. obvodu Budapešti, keďže tento zbor mal hradiť dnešné výdavky veriacich. Slová predsedníčky ma takmer šokovali, lebo mi rázne oznámila, že nemieni podporiť cestovné výdavky pre veriacich a agapé, lebo toto „podujatie“ nepatrí do pestovania kultúrnej identity Slovákov. Navyše, ona nie je veriaca a nesúhlasí s finančnou podporou rôznych cirkevných podujatí. Nazdávam sa, že každý člen slovenskej menšinovej samosprávy by mal pokladať za svoju povinnosť podporovať zachovanie identity národností na každom poli a snažiť sa pestovať národné, ale aj náboženské povedomie Slovákov žijúcich v Maďarsku. Najmä preto, lebo nemáme svojich slovenských katolíckych kňazov, všade sú maďarskí a tým pádom aj maďarské bohoslužby. Prevažná väčšina našich slovenských katolíkov má možnosť iba raz ročne sa zúčastniť na slovenskej svätej omši, a to vďaka tejto šľachetnej službe, ktorú vykonávame v hlavnom meste. Veď naša viera, slovenská liturgia, spev a modlitby spájajú ľudí a v značnej miere utužujú našu slovenskú náboženskú pospolitosť. Kiežby sme ich mohli mať viac a pravidelnejšie po celej krajine, aby sa naši slovenskí veriaci mohli posilňovať aj vo svojej duchovnej identite! Záverom by som chcel zdôrazniť, že rodáčka zo Síleša, pobožná katolíčka a podpredsedníčka Slovenskej samosprávy VII. obvodu Budapešti Emília Ivánova Pluhárová osobne prispela milodarom na cestovné výdavky pre veriacich z troch osád - Hute, Kestúca a Moďoróšu. Vyslovujeme jej, ako aj moďoróšskym gazdinkám, ktoré napiekli a priniesli chutné koláčiky, srdečné Pán Boh zaplať. Agapé finančne podporili verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny a Celoštátna slovenská samospráva.

(fúziková)

O nás bez nás - skrat v komunikácii

Vážení čitatelia! Skôr, ako by si niekto utvoril skreslený obraz o Slovenskej samospráve VII. obvodu Budapešti a predovšetkým o jej predsedníčke, radi by sme reagovali na slová pána predsedu Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti, uvedené v článku Spomienka na našich zosnulých, a uviedli veci na správnu mieru.

Každý, kto len trochu pozná chod financovania menšinových samospráv vie, že zbory dostávajú na svoju činnosť dotácie zo štátneho rozpočtu, prípadne im miestna alebo obvodná samospráva prispeje nejakou sumou na aktivity. Z týchto financií môžu hospodáriť. Účtovanie výdavkov je prísne kontrolované, preto s nimi v žiadnom prípade nemožno zachádzať svojvoľne. Každá položka musí byť zakotvená v rozpočte. Návrh rozpočtu na nasledujúci rok sa v VII. obvode Budapešti predkladá obvodnej samospráve vždy v októbri daného roku, preto každý menšinový zbor musí mať už v tomto období predbežnú predstavu o podujatiach na nasledujúci rok. Pritom musí mať na zreteli aj obvodnou samosprávou organizované tradičné, každoročne sa opakujúce programy. Ak sa plánuje podujatie, organizované menšinovými samosprávami z dvoch alebo viacerých obvodov, prípadne z vidieka, je potrebné pripraviť návrh dohody o spolupráci na recipročnom princípe.

Predpokladáme, že veci podobne fungujú aj v VIII. obvode Budapešti, preto nás prekvapuje reakcia pána predsedu. Z jeho strany totiž oficiálna žiadosť o spoluprácu alebo o uhradenie výdavkov na cestovné pre veriacich z Moďoróšu našej samospráve nebola predložená. Neoficiálne sme sa síce dozvedeli o tejto požiadavke, ale oneskorene. Rozpočet Slovenskej samosprávy VII. obvodu Budapešti na rok 2005 bol v tom čase už schválený a neposkytoval priestor pre neplánované výdavky, pretože ho obvodná samospráva nečakane skrátila. Samospráva VII. obvodu Budapešti síce poskytla menšinovým samosprávam priestor uchádzať sa o ďalšie finančné príspevky formou súbehov, ale pozitívne ich hodnotila len v tom prípade, ak sa jednalo o programy v jej obvode, čo je aj logické.

Pán predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai priamo predsedníčke Slovenskej samosprávy VII. obvodu zatelefonoval v tejto veci až niekoľko dní pred spomínaným podujatím. Na akciách Slovenskej samosprávy VII. obvodu sa síce viackrát osobne stretli, ale ani raz neinicioval rozhovor o tejto záležitosti. Bol, taktiež „neoficiálne“, informovaný, že naša menšinová samospráva nemá možnosť požadovanú podporu poskytnúť, napriek tomu sa jej dožadoval, apelujúc pritom na kresťanské cítenie predsedníčky. Vieme, že kresťanská viera je pre nás nielen náboženským obohatením, ale aj vzácnym kultúrnym dedičstvom a ozajstným bohatstvom, ale, žiaľbohu, ak sa veci neriešia adekvátnym spôsobom, vyskytnú sa aj v tejto oblasti také „prízemné“ problémy, ako sú peniaze, s ktorými sa nedá šafáriť podľa vlastnej vôle.

Podľa slov pána predsedu, uvedených v článku, mal - citujeme: „tento zbor hradiť dnešné výdavky veriacich“. Nie je nám jasné, prečo by ich bol „mal“ hradiť? Ako sme už uviedli, každá menšinová samospráva dostáva dotáciu zo štátneho rozpočtu, z ktorej si môže hradiť vlastné výdavky. Preto predpokladáme, že je tomu podobne aj v prípade Moďoróšu, Hute a Kestúca.

Ako sa v článku uvádza, slávnostná svätá omša sa niesla v povznesenom a slávnostnom duchu. Preto je veľmi smutné, že pán predseda využil po nej nasledujúce agapé, aby sa “vyžaloval“, pričom neváhal hrať na city prítomných tým, že do úst našej predsedníčky vložil slová, ktoré neodzneli. Keďže ide o inteligentnú osobu, v žiadnom prípade by ich nikdy nevyriekla, pretože presne vie, že predovšetkým cirkevné podujatia sú už historicky súčasťou pestovania kultúrnej identity Slovákov. Pán predseda sa odvoláva na súkromný telefonický rozhovor, ktorého obsah je neskontrolovateľný, a preto zneužiteľný, a hovorí o osobe, ktorá nie je prítomná, čo sa dokonca aj v politických kruhoch považuje za veľkú neetickosť. Všetci vieme, k čomu vedie to klasické „o nás bez nás“, jednoducho sa to nepatrí. Zasial tým zrno sváru medzi aj tak nie veľmi početnú slovenskú menšinu.

Hovorí sa, že kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Dúfame, a boli by sme veľmi radi, keby sa víťazmi stali tí čitatelia, ktorí dokážu súdne myslieť, vidieť veci z nadhľadu a poučiť sa z celého prípadu. Všetko sa dá, len treba chcieť. Myslíme tým chcieť komunikovať, diskutovať, vzájomne sa rešpektovať, byť otvoreným na kompromisy, lebo práve v týchto veciach sa prejaví veľkosť nielen človeka, ale aj národa a jeho jednotlivých príslušníkov. Slováci sú národ, ktorý si zaslúži, aby ho považovali za veľký.

Vedenie Slovenskej samosprávy VII. obvodu Budapešti