Šáranské ženy ● Vštepujú do sŕdc svojich vnúčat lásku k Bohu

Šáranské ženy nám rozprávajú o výchove svojich detí, resp. vnúčat.

Túžbou každého rodiča je dať svojim deťom len to najlepšie, aby sa mali dobre, boli zdravé a šťastné počas celého života. Na rodičov, rovnako na matky i otcov, je kladená veľká zodpovednosť v každom smere, no tej najdôležitejšej - výchovy detí - ich nikto a nikdy nezbaví. Každá matka a každý otec raz budú zodpovedať za výchovu svojich detí aj pred Pánom Bohom.

Všetkým nám je veľmi dobre známy text zo Svätého písma zo state Ježiš - priateľ dietok, ktorý citujú traja evanjelisti. Biblická správa na mnohých miestach odkrýva dôležité vzťahy - vzťah Pána Ježiša k deťom, rodičov k deťom  a učiteľov k deťom.

Pre rast a upevnenie viery dieťaťa je najdôležitejšia náboženská výchova, ktorá sa začína najprv v rodine a pokračuje v cirkevnom zbore, resp. v cirkevnej škole. Nábožne založení rodičia a starí rodičia uvádzajú deti od útleho detstva do duchovnej oblasti a vštepujú do ich sŕdc lásku k Pánu Bohu. Dokážu to urobiť jednoduchým a vzácnym spôsobom, lebo to je ich srdcová záležitosť.

Nedávno sme vyhľadali šáranské ženy, ktoré nám rozprávali o výchove svojich detí, resp. vnúčat.

Katolícka základná škola sv. Jána v Dabaši-Šáre začala pôsobiť  v školskom roku 1993/1994 a je jedinou cirkevnou základnou školou v Maďarsku, v ktorej vyučujú slovenský jazyk. Na tejto škole pôsobí slovenská učiteľka Magdaléna Suhajdová, ktorá nám povedala:

- Už desať rokov vyučujem v katolíckej škole slovenský a maďarský jazyk a literatúru a v tomto školskom roku som triednou učiteľkou ôsmakov. Keďže sme katolícka škola, celý náš pedagogický zbor sa snaží vykonávať svoju prácu v duchu katolíckej výchovy. Veľkú prednosť našej ustanovizne vidím v tom, že sa usilujeme zosúladiť svoju prácu s výchovou, ktorú poskytujú deťom rodičia a starí rodičia v rodine. Veď rodina, ako aj náš cirkevný zbor, sa snažia  vychovávať v deťoch kresťanské povedomie a posilňovať ich vieru. Toto je pre ne snáď najdôležitejšie, lebo toto povedomie, žiaľ, v súčasnosti mnohým chýba. Sú rôzne možnosti a príležitosti v cirkvi i v škole, ako formovať deti na obraz Božích detí. Okrem rodiny a školy ďalšou formou práce s deťmi a ideálnym nástrojom kresťanskej výchovy sú letné detské  biblické tábory, ktoré majú u nás už dlhšiu tradíciu. Biblické tábory poriadame pravidelne každý rok, ale naše deti sa zúčastňujú aj ekumenického biblického tábora, ktorý organizuje každoročne Celoštátne slovenská samospráva na Slovensku. Je to náročná, ale požehnaná práca, vhodná práve na výchovu a formovanie ich kresťanského charakteru. V tábore sa pred jedlom, po jedle, ráno i pred spaním modlia, čo v mnohých rodinách nie je samozrejmosťou. Deti v biblickom tábore prežívajú požehnané a nezabudnuteľné chvíle, ktoré kladne vplývajú na ich duchovný život. Svedectvom toho, že sa v tábore dobre cítia je, že z roka na rok oň prejavujú záujem a privádzajú aj svojich kamarátov zo školy.

Dôchodkyňa Margita Bennáriková pritakáva pani učiteľke:

 - My sme kresťania a svoju vieru ako najvzácnejší poklad musíme odovzdať našim deťom a vnúčatám. Naše deti vyrastajú v pobožných rodinách, kde obaja rodičia žijú nábožným životom a pravidelne chodia do kostola. Taká je aj celá naša rodina. Z milosti Božej som prežila s manželom 44 rokov. Žiaľ, pred tromi rokmi zomrel. Mám troch synov a šesť vnúčat, ktoré chodili do katolíckej školy. Každú nedeľu všetci chodíme na svätú omšu a zúčastňujeme sa aj rôznych iných pobožností. Som hrdá na svoju vnučku Nikoletu, lebo je už niekoľko rokov členkou Skupiny Panny Márie pri našom cirkevnom zbore. Pri príležitosti mariánskych sviatkov nosia v procesii ozdobenú sochu Panny Márie.

Rodina a náboženská výchova zohráva veľkú úlohu aj v živote dôchodkyne Kamily Gogolákovej:

- Ďakujem Pánu Bohu za to, že sme s manželom našli spoločnú reč, úctu a že naše spolužitie vedie k nášmu dobru,  ale i k dobru našich detí a vnúčat. Rodinu pociťujem ako zázemie, ako najprirodzenejšie prostredie, kde sa každý člen rodiny presviedča o Božej láske. Mám dvoch synov a štyri vnúčatá, ktoré sa snažíme vychovávať v kresťanskom duchu. Chcela by som však dodať, že láska k vnúčatám má skutočne zvláštnu silu a neopakovateľné čaro. Je to obojstranný vzťah. Čím je človek starší, tým viac sa vracia k tomu, čo zažil a videl ako dieťa doma. To má najviac v srdci zafixované. Sám seje do sŕdc svojich detí a vnúčat semienka, ktoré raz jedno po druhom začnú klíčiť. Keď nás tu už nebude, budú rásť a prinášať ovocie.

Julianna Kancsárová má dcéru, ktorá pracuje v miestnej cirkevnej škole, do ktorej chodia aj jej vnúčatá. Rodinu a výchovu detí pokladá za ozajstné poslanie ženy - matky:

- Nedávno som išla do dôchodku a musím sa priznať, že isté veci vo vzťahu k starším ľuďom človek pochopí až vtedy, keď aj jeho dobehne staroba. Myslím si, že starí rodičia môžu urobiť veľa v záujme toho, aby si rozumeli s deťmi a vnúčatami. Môžu pre nich znamenať istotu a ideálne zázemie po duchovnej, ale aj každej stránke, také aké nevytvorí nikto iný. Starší ľudia potrebujú len pochopenie mladých. Poznamenávam, že milujúca matka si vždy nájde čas, aby vypočula svoje deti, poradila im, rozprávala sa s nimi a nadovšetko aby nezabudla pestovať vo svojich deťoch semienko viery. Matky, ale aj otcovia musia brať vážne a zodpovedne svoje rodičovstvo, aby sa postupom času mohli tešiť z výchovy svojich detí. Chcela by som ešte dodať, že u nás v Šáre vôbec nemáme slovenské sväté omše. Preto sa veľmi tešíme, že raz ročne máme možnosť prísť do Kostola sv. Jozefa v Budapešti a zúčastniť sa slovenskej svätej omše. Ja chodím každý rok a som nesmierne šťastná, lebo nás vždy odprevadia aj naše vnúčatá, ktoré rovnako prežívajú radosť.

(fúziková)