Nový kostol v Búči ● Iniciatíva rodákov z Kestúca

Kto od Dunaja južnou príjazdnou cestou vchádza do Búču, ihneď na okraji obce ho privíta na našu dobu zriedkavý, no v každom prípade radostný pohľad: obraz výstavby nového kostola. Malá, ale moderná sakrálna budova, ktorú postavili na mierne vyvýšenom pozemku, je už takmer dokončená. Svedčia o tom zvonku i zvnútra čerstvo omietnuté a na bielo zafarbené steny. Týmto sa spĺňa pradávna túžba katolíkov prevažne kalvínskeho Búču: konečne budú mať vlastný boží chrám. Jeden z hlavných iniciátorov výstavby kostola a organizátorov stavebných prác je kestúcky rodák Gabriel Kara.

Foto: Zoltán Bárkányi

Počet katolíkov sa tu značne zvýšil v roku 1947, keď sa do Búču, ktorý sa nachádza na 20 kilometrov od Štúrova, presídlilo vyše tridsať slovenských rodín z pilíšskeho Kestúca (Kesztölc). Autor týchto riadkov si zo svojho detstva dobre pamätá, ako chodievali po nedeliach presídlenci spolu s tunajšími maďarskými katolíkmi do susedných, na päť kilometrov vzdialených Bátorových Kosíh, kde bol katolícky kostol. Najčastejšie pešo, alebo konskými záprahmi, podaktorí na bicykloch. Pravda, dnes už kvôli svätej omši nemusia chodiť do susednej dediny, lebo k nim dochádza tamojší farár Václav Durčo, ktorý slúži sväté omše v kalvínskej modlitebni.

Jeden z hlavných iniciátorov výstavby kostola a organizátorov stavebných prác je kestúcky rodák Gabriel Kara s manželkou Katarínou, ktorá pochádza z Bátorových Kosíh. Ako veriaci katolíci sa nezištne vrhli do práce, ktorá im veru vyplnila všetok voľný čas a ktorá si od nich vyžiadala mimoriadne veľkú oddanosť. Robili všetko, čo si len vyžaduje realizácia takejto nevšednej a náročnej úlohy. Uchádzali sa o podpory, organizovali dobrovoľné zbierky na výstavbu a čo je najdôležitejšie, G. Kara celý čas zastával funkciu stavbyvedúceho. Prakticky mal na starosti všetko - od zabezpečovania stavebných materiálov, pomocných robotníkov, organizovania podnikateľov až po koordináciu stavebných prác.

- Základy sme položili v apríli a hľa, v decembri je kostol takmer úplne dobudovaný, - hovorí s nemalou hrdosťou G. Kara, povolaním vedúci strediska Slovenskej správy ciest v Gbelciach. - Týmto tristosedemdesiat búčskych katolíkov - toľkíto sa totiž hlásili pri poslednom sčítaní ľudu za členov tejto cirkvi - dostalo hádam najvzácnejší vianočný dar v celej republike: dávno vytúžený vlastný boží chrám. Bez pomoci miestnej samosprávy na čele so starostom Jánosom Szigetim, bez hmotnej pomoci slovenskej vlády, katolíckej cirkvi, pána farára Václava Durču, našich veriacich - a síce nielen katolíkov, ale i kalvínov - by sa naše predstavy neboli realizovali za taký krátky čas. Veľké uznanie si zaslúži aj stavebná brigáda Františka Smidta, ktorá vykonala kus kvalitnej práce.

G. Kara si je vedomý, že úloh, týkajúcich sa nového kostola, je ešte neúrekom, hoci ďalšie finančné prostriedky už nemajú. Pravda, s pomocou veriacich i samotnej katolíckej cirkvi aj naďalej počítajú. Aj môžu, veď oltár a značnú časť vnútorného zariadenia im dajú bratislavské sestry a zvony pre kostol zasa daruje otec arcibiskup Ján Sokol.

- Na organ a oltárny obraz si musíme ešte trošku počkať, - usmieva sa náš informátor. - Toto nám však nemôže prekážať v tom, aby kostol slúžil búčskym katolíkom už v celkom blízkej budúcnosti, čiže už od Vianoc tohto roka.

Na vysviacku kostola však príde rad neskôr, lebo jeho patrónom sa stane svätý otec Pio, ktorého dňom je 23. september. Búčania teda každý rok budú mať hody v tento deň, keď si zároveň spomenú na veľkého františkánskeho svätého 20. storočia, ktorého osoba sa stala príkladom skromnosti, obetavosti, lásky a duševnej čistoty.

(zb)