Pietna spomienka ● Pri hrobe K. Fenyvesovej Maulikovej (1938-1986)

Pri hrobe bývalej učiteľky Budapeštianskej slovenskej školy Kláry Fenyvesovej Maulikovej sa konala pietna spomienka pri príležitosti 20. výročia jej úmrtia.

„Akí ste teraz vy, takí sme boli kedysi aj my; akí sme teraz my, budete raz aj vy...!“ - znie známe memento, ktoré nám pripomína, že smrť je istá, len jej hodina je neistá. Nastal takzvaný dušičkový čas a prvé novembrové dni sú dňami mŕtvych, ale aj živých. To je ich najpodstatnejšie posolstvo. Pri príležitosti Spomienky na všetkých verných zosnulých vyhľadávame hroby našich blízkych, položíme k nim kvety a zapálime sviečku, čo je prejavom vďaky za to, čo pre nás urobili, kým žili. Plamienok dušičkovej sviečky zmietajúci sa vo vetre symbolizuje našu krehkosť. Stačí slabý závan a plameň zhasne. Tak je to aj s našimi životmi. Kým žijeme, horíme. Niekto väčším, silnejším, spaľujúcim, intenzívnejším plameňom, iný slabo, ale vytrvalo. Sme ako sviece vo vetre. Nikdy nevieme, ktorému vetru odoláme a ktorý nás sfúkne...

Slovenská samospráva Budapešti (SSB) už desiaty rok organizuje pri príležitosti Spomienky na všetkých verných zosnulých stretnutie pri hroboch budapeštianskych Slovákov. 9. novembra sa konala pietna spomienka pri hrobe bývalej slovenskej učiteľky a vychovávateľky Budapeštianskej slovenskej školy Kláry Fenyvesovej Maulikovej pri príležitosti 20. výročia jej úmrtia. Rodinní príslušníci, bývalí kolegovia a členovia poslaneckých zborov slovenských menšinových samospráv hlavného mesta pri svetle dušičkovej sviečky si spomenuli na zosnulú. Úvodom odznel úryvok básne D. Kosztolányiho Pohrebná reč, ktorý zarecitovala gymnazistka Noémi Jencselová. Spomienkové prejavy predniesli riaditeľka Budapeštianskej slovenskej školy Anna Csörgölová, bývalý riaditeľ školy Ladislav Petro, predsedníčka SSB Zuzana Hollósyová a podpredsedníčka zboru Ildika Klauszová Fúziková. Na záver pietnej spomienky účastníci položili vence vďaky na hrob zosnulej a zapálili sviečky.

(fúziková)