Štefan Hudák ● Na komlóšskom trhu ● Fotografie Jána Benčíka

Boli ste už na komlóšskom trhu? Ak nie, zo srdca vás ľutujem, lebo tak ste nemohli počuť komlóšskych kupcov, ako oni jednajú a nemohli ste vidieť Komlóšanky, ako ony zeleninu núkajú a predávajú.

A čoskoro som zabudol; nemohli ste sa pokochať v peknom ľudovom kroji, v ktorom sa Komlóšanky zvykli prechádzať tam pomedzi stánky. Líca komlóšskych dievčat sú ako dozrievajúce jabĺčka, ich rozhovor ako štebotanie vtáčat, ich chôdza, pohľad, ach..., radšej to nechám tak..., to treba vidieť, a nie opisovať.

Avšak z druhej strany je šťastie, že ste v pondelok na Komlóši neboli, lebo tam môže veľa stroviť. Človek ani nezvie, a vačok je prázdny.

Aj Ďuri Brkáčik sa tak mýlil, keď si myslel, že za peniaze, čo utŕži, kúpi si vraj od suseda kozľa. Už dávno túžil po tom bielom zvieratku. Veď čo aj nie mnoho, ale dá toho mliečka a ešte k tomu kozie mliečko je vraj zdravšie od kravského.

Nuž ale pozrime naňho, na toho nášho Brkáčika, ako kráča na trh. V pravej ruke košík našpikovaný s vajci a v ľavej drží jeden pár kureniec. Ešte troška doloží - stále myslí na kozľa - a bude mať. Voľajako ho len opatrí. Bude mu zbierať jahodové listy a z agátov zelené haluze, koza to zožerie ani s medom.

Ide po hlavnej ulici, premávka je veľká. Nad mostom si pomyslí: "Ach, keby sa tento most prepadol, alebo keby doň niekto strčil..." Mráz mu prechodí po chrbte... - Tam, kde je "Vitéz Mozgó", zarazí ho príjemná vôňa pečeného mäsa. "Kúpim si z neho," hovorí pre seba, "keď predám hydinu." V tom okamžiku spikne sa s jedným bruchatým obchodníkom a rozprestrie sa ako mača na zemi. A z košíka vyteká žltá omáčka... Vyštveria sa hore, hľadí za nezbedníkom, lež márne. Zmizol ako hmla.

Smutne pozerá na rozmliaždené vajcia, chcejúc preložiť košík do druhej ruky, keď práve vtedy chytá ho za rameno policajt. "Čo, vy neviete že zákon nedovolí hydinu dolu hlavou nosiť? Naučíte sa, čo je poriadok? Meno?! Adresa?!" kričí naňho policajt a značí meno do notesa.

Ďuro s ovisnutou hlavou diktuje, pričom myšlienky mu lietajú sem i tam, od Komlóša po Budapešť.

No, nešanujte Brkáčika, že sa mu to prihodilo. Ako ho ja znám, on by kozľa aj tak nebol kúpil. Peniaze by premárnil; prehral v kartách a prepil.

Tento smutný prípad vás nesmie odstrašiť.

Ak ste neboli na Komlóši, iba smelo choďte! Býva tam trh každý pondelok. Len na dve veci nezabúdajte: stále pred seba pozerajte a kurence dolu hlavou nenoste.