Pochybnosti o etnogenéze Slovákov?

Predstavy a vedecké stanoviská týkajúce sa zrodu slovenského či rumunského národa sú často navzájom vzdialené na celé míle, píše sa v časopise HVG.

Príkladom takejto neistoty, tvrdí HVG (Heti Világgazdaság - Týždeň vo svetovom hospodárstve - 28. apríla t. r.), sú aj dejiny (veľko)moravských kniežatstiev. O štátnych útvaroch založených moravskými kniežatami v 9. storočí možno s istotou vedieť, že existovali pred rozpadom avarskej ríše a pred príchodom Maďarov a že ich východzou hranicou bola rieka Hron. Podľa extrémnych názorov súčasťou tejto Veľkej Moravy (Magna Moravia) bolo celé Zadunajsko, ba dokonca celá Karpatská kotlina. Väčšinou historikov však popiera, že by veľkomoravské kniežatstvo bolo skutočne samostatné a jeho panovníkov považuje za vazalov Franskej ríše, ktorá napr. umožnila nástup na trón Rastislavovi (846 - 870). Ten sa usiloval dosiahnuť samostatnosť cirkvi voči Bavorsku a hľadal oporu v Byzancii a k tejto dobe sa viaže i príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Frankovia potom dosadili na trón Svätopluka I., ktorý sa však neskôr obrátil proti nim. R. 907 Maďari porazili bavorsko-moravské vojská a Morava sa rozpadla na tri časti, ktoré pripadli Maďarom, Čechom a Frankom.

Rekonštrukcia Veľkej Moravy ako silného štátu, konštatuje HVG, dodnes výdatne živí slovenské národné povedomie. Maďarská historiografia 20. storočia nikdy nepopierala, že Slovania boli prítomní v Karpatskej kotline oveľa skôr, avšak pred 15. storočím sotva možno hovoriť o vedomí samostatnej pospolitosti Slovákov, ktorí dovtedy boli súčasťou „natio slavica".

Na podobne slabých nohách stojí aj teória dákorománskej kontinuity ako východiskového bodu etnogenézy Rumunov, - tvrdí sa v článku, uverejnenom v HVG.

(ok)