Verte mi, nič podobné som doposiaľ nevidela, nezažila a neprecítila tak, ako to, čo som vtedy videla na vlastné oči, vnímala celým svojím srdcom. A nebola som jediná.

Tie večerné hodiny patrili medzi najkrajšie, nezabudnuteľné. Ak ste aj vy zavítali spolu s nami do impozantných priestorov Slovenského inštitútu Budapešť, pripomeňme si spoločne, čo sa tu vtedy dialo. Okrem nádherného romantického, ba až sentimentálneho spevu sprevádzaného živou hudbou sme boli všetci očarení aj unikátnym tancom tanečnice, ktorá svojím umeleckým precítením jednoznačne uzatvárala celý ten koncertný blok, trvajúci takmer hodinu.

Verte mi, nič podobné som doposiaľ nevidela, nezažila a neprecítila tak, ako to, čo som vtedy videla na vlastné oči, vnímala celým svojím srdcom. A nebola som jediná. Mnohí z nás sme sa po tak nádhernom umeleckom zážitku porozprávali s autorkou a poetkou zhudobnených básní, pani Juditou Kaššovicovou. Jej poslednú zbierku básní Krajina ticha teraz držím v rukách a dovoľte mi, aby som sa s vami podelila o svoje dojmy a zážitky.

Kto je a čo vlastne predstavuje Samaria Verses Band?

Je to hudobná kapela, ktorá spieva a hrá zhudobnené básne zo Šamorínskej trilógie slovenskej poetky Judity Kaššovicovej. Šamorínska trilógia patrí medzi najväčšie projekty súčasnej slovenskej lyriky. Všetky tri časti - Šamorínske verše (dostali ocenenie Najkrajšia kniha roka 2005), Rok v Šamoríne (2007) a Krajina ticha (2008-09) - obsahujú pôvodné slovenské básne a ich maďarský preklad (Elemér Tóth). Svetlo sveta uzreli aj dve CD v oboch jazykoch, kde si môžeme vypočuť blues, etno či world music vo forme zhudobnených básní poetky Judity Kaššovicovej. Básnická zbierka Krajina ticha voľne nadväzuje na jej predchádzajúce dve zbierky a uzatvára tak celú multimediálnu dvojjazyčnú poeticko-hudobnú trilógiu.

Zbierka je podobne ako jej predošlé časti geograficky zakotvená na zvláštnu magickú atmosféru Dunajskej roviny a nechýbajú v nej ani už tradičné nitky, prepájajúce autorkine verše na jej najbližších, ktorých stretáva už len sama v sebe. Krajinu ticha by prebytok slov narúšal a tak Kaššovicová ostáva aj naďalej verná dokonalej jednoduchosti miniatúr a nehlučným prívlastkom, rozlišujúcim prevažne farby kvetov. A práve „tichom“ autorke odpovedajú na jej verše aj mladé lístky vŕb. No odpovedanie vŕb čistým prejavom života - novými výhonkami, je zároveň aj symbolom zmyslu života v obnovovaní sa v sebe samom.

Motívy kruhu, vyrovnanie sa s farebnou pominuteľnosťou mandál a teda aj s kolobehom života, kde „nič nemožno vlastniť” a kde „sme pred nami a po nás”, vedie autorku k výslednému pocitu jednoty so všetkými vecami a k prijímaniu sveta takého, aký je. S malinovými listami zvestujúcimi ročné obdobia, ale aj so sokolíkom vyďobávajúcim spod holubích krídel kúsky mäsa. Poézia Krajiny ticha sa odohráva v prostredí nádhernej slobody a neprekomplikovanosti, kde šťastie nie je vedľajším produktom technického pokroku, ale možno ho nájsť kdesi v sebe pod oblohou domova a je (aj vďaka veršom) prenosné a opakovateľné. Stačí skúsiť presne vyplniť inštrukcie jedného z pôvabných autorkiných poetických návodov: „Kúpime biely slnečník, vykopeme pivničku na víno” v kraji, kde sa „slnko kĺže po šupinách rýb.”

A to ostatné sa v nás pri troche šťastia uskutoční samé.

Mária Juhásová