Štúdia slovensko-maďarského mosta na Dunaji (Komárno - Komárom)

2. februára 2005

Nový hraničný most cez Dunaj odbremení centrum Komárna a maďarského mesta Komárom od hustej cezhraničnej premávky, ktorá vedie v súčasnosti cez vyše storočný Alžbetínsky most. So štúdiou mosta pre osobnú, nákladnú dopravu, cyklistov a peších sa postupne oboznamuje odborná aj laická verejnosť na oboch brehoch Dunaja. "Obe hraničné mestá Komárno aj Komárom sa dohodli, že nový cezhraničný most bude situovaný v západnej časti mesta popri železničnom moste. Štúdiu uskutočniteľnosti v troch variantoch predstavíme verejnosti v marci a projekt podporený Európskou úniou ukončíme slovensko-maďarským workshopom koncom marca," povedala TASR koordinátorka projektu Veronika Vargová. Podľa nej tvorcovia štúdie navrhujú postaviť nový most buď v tesnej blízkosti, alebo vo vzdialenosti 200 až 250 metrov od jestvujúceho železného železničného mosta s priamym napojením na cestu I. triedy 1/63, spájajúcou Komárno s Bratislavou a priemyselné zóny Komárna a Komáromu. Prvým variantom je trámový most na štyroch pilieroch, druhým závesný most na jedinom šikmom zaťažovacom pylóne s oceľovou mostovkou, tretím závesný most na dvoch mierne zošikmených pylónoch s oceľovo-betónovou mostovkou. S výstavbou mosta ráta územný plán Nitrianskeho samosprávneho kraja a Ostrihomsko-komáromskej župy, doplnila Vargová.

Zástupcovia slovenskej a maďarskej časti Karpatského euroregiónu podpísali dohodu o spolupráci

2. februára 2005

Predstavitelia slovenskej a maďarskej časti Karpatského euroregiónu (KER) dnes na pôde Úradu KSK podpísali bilaterálnu Dohodu o spolupráci. Za slovenskú časť dohodu parafovali predseda združenia Karpatský euroregión Slovensko Rudolf Bauer a predseda medzinárodnej Rady KER Jozef Polačko, ktorý je súčasne podpredsedom KER Slovensko. Za maďarskú stranu dohodu podpísali župan Szabolcs-Szatmár-Beregžskej župy a predseda maďarskej národnej časti KER Laszló Gazda a za mesto Nyiregyháza so župnými právomocami jeho viceprimátor Tamás Giba. Cieľom dohody je rozšíriť a zefektívniť spoluprácu medzi slovenskou a maďarskou časťou KER v oblastiach cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce v rámci Združenia Karpatský euroregión. „Je to nová forma spolupráce v rámci KER, ktorá sa nám osvedčila aj s poľskou stranou. Dohodli sme sa, že pôjdeme formou bilaterálnych zmlúv, vďaka ktorým sa vieme intenzívnejšie sústrediť na aktivity zaujímavé pre obe strany“ uviedol na brífingu Rudolf Bauer. Ako uviedol v súvislosti s prehlbovaním spolupráce s ďalšími členmi euroregiónu, KER chce hrať aktívnu úlohu aj pri budúcom smerovaní Ukrajiny. V rámci parafovanej dohody medzi slovenskou a maďarskou časťou KER ide najmä o oblasti spolupráce ochrany životného prostredia, cestovného ruchu, ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva, vzdelávania. Dohoda vytvára rámec na spoločné koordinovanie postupov oboch strán, ktoré budú zamerané na získavanie finančných zdrojov pre sociálny a ekonomický rozvoj slovenskej a maďarskej časti KER. Dohoda partnerov zaväzuje vypracovať do roku 2006 Spoločnú rozvojovú stratégiu maďarskej a slovenskej časti KER, tematické sektorové stratégie v oblastiach spolupráce, zámery pre využívanie zdrojov z fondov Európskej únie na cezhraničnú a interregionálnu spoluprácu. Efektívny manažment týchto činností budú zabezpečovať kongres a spoločná komisia, ktoré budú kreované vzápätí po podpísaní Dohody. Medziregionálny zväzok Karpatský euroregión vznikol v roku 1993 ako jedna z najväčších medzinárodných organizácií podporujúcich a realizujúcich cezhraničnú a medziregionálnu spoluprácu v Európe. Členmi boli regióny strednej a východnej Európy. KER sa rozprestiera na teritóriu 145.000 km2 s viac ako 14,7 mil. obyvateľov. V rámci euroregiónu spolupracujú prihraničné oblasti piatich štátov - regióny juhovýchodného Poľska, východného Slovenska, severozápadného Maďarska, severného Rumunska a západnej Ukrajiny. Do KER patria na Slovensku územie Košického a Prešovského kraja, v Poľsku vojvodstvo Podkarpackie,, na Ukrajine oblasti Černivecká, Ivano - Frankovská, Ľvovská a Zakarpatská, v Rumunsku provincie Satu Mare, Maramures, Salaj a Botosani, v Maďarsku župy Szabolcs - Szatmár - Bereg, Hajdu - Bihar, Borsód - Abaúj - Zemplén, Heves, Jász - Nagykun - Szolnok a mestá so župnými právomocami Miskolc, Debrecen, Nyíregyháza a Eger. KER je združením právnických osôb, zo SR je jeho členmi 84 miest a obcí. Úlohou euroregiónu je riadenie a koordináciu spoločných aktivít v oblastiach vedy, ochrany životného prostredia, kultúry, športu a vzdelávania, ktoré by súčasne s prehlbovaním ekonomickej spolupráce prispievali k zlepšeniu životnej úrovne obyvateľov prihraničných oblastí týchto krajín.

Spor o použitie názvu tokajské sa rozširuje

2. februára 2005

Čoraz viac sa rozširuje spor o použitie vinárskeho názvu tokajské, pod týmto označením totiž dáva na trh svoje produkty už aj Srbsko, Rusko a Ukrajina. Konštatuje to dnešné vydanie hospodárskeho denníka Világgazdaság. Podľa periodika Maďarsko má spor s dvoma členskými krajinami Európskej únie - s Talianskom a so Slovenskom. Popritom aj Austrália mieni používať názov blízky tokajskému, a aj ukrajinské firmy predávajú víno s týmto označením. Predstaviteľ Rady tokajských obcí (HNT) Csaba Horváth pre denník uviedol, že v prípade Tokaja ide o chránený maďarský produkt zemepisného pôvodu. Všetky ostatné pokusy o zavedenie názvu treba podľa neho zlikvidovať. Najskôr je potrebné uzatvoriť spory v rámci EÚ, potom na základe rôznych zmlúv doriešiť ostatné medzinárodné prípady. Informácie z kruhov rezortu pôdohospodárstva hovoria o tom, že situácia riešenia použitia názvu vo vzťahu k Slovensku je čoraz beznádejnejšia, pričom SR vlani prostredníctvom EÚ uzatvorila dohodu s Maďarskom. Medzičasom talianski producenti predložili tokajský spor štrasburskému európskemu súdu. Világgazdaság pripomína detaily dohody so Slovenskom a zdôrazňuje, že namiesto toho, čo je zakotvené v zmluve, plánuje minister pôdohospodárstva vypísať súťaž na producenta tokajského vína, teda rozhodnú nie na základe zemepisných daností, ale na základe prihlášok. Maďarské tokajské ohrozujú aj nové dvojstranné rokovania medzi EÚ a Austráliou, ktoré paralelne so slovenským sporom prebiehajú. Doterajšie výsledky rokovaní hovoria o tom, že tokajské by nedostalo takú ochranu, ktorú majú tradičné európske druhy vín.

Export nových členov EÚ dosiahol v minulom roku výborné výsledky

2. februára 2005

Export ôsmich nových členov EÚ zo strednej a východnej Európy (EÚ 8) dosiahol v minulom roku výborné výsledky. Vôbec ho nepriaznivo neovplyvnilo zhodnocovanie ich mien voči euru a doláru. Export EÚ 8 dosiahol vlani v porovnaní s rokom 2003 priemerný vzostup 20 %. Väčšina tovarov z európskej osmičky smerovala do západnej časti Európy, do EÚ 15. Nemecký denník Süddeutsche Zeitung cituje zdroje Svetovej banky (SB), podľa ktorých starí členovia spoločenstva majú na zahraničnom obchode EÚ 8 už 80-% podiel. Z Maďarska a Estónska smeruje do krajín EÚ 15 až 90 % ich exportu. Süddeutsche Zeitung dodáva, že maďarský forint a slovenská koruna vlani spevneli voči EUR o 5-6 %. Snahy slovenskej centrálnej banky zastaviť zhodnocovanie koruny voči euru opakovanými intervenciami mali len dočasný úspech. V rámci potrebného konvergentného procesu, ktorým sa má zmenšovať zatiaľ veľký rozdiel medzi EÚ 15 a EÚ 8, je zhodnocovanie mien nových členov vítané. Export však súčasne reaguje citlivo, keď vyrovnávanie postupuje prirýchlo a keď sa konkurenčné výhody EÚ 8 znižujú. V Maďarsku dokonca premiér opakoval požiadavku na zníženie úrokových mier, lebo silný forint zhoršuje výsledky vývozcov.

Ministri žiadajú na rekonštrukciu múzeí menšín 4 milióny

2. februára 2005

Vicepremiér Pál Csáky a minister kultúry Rudolf Chmel žiadajú vládu o jednorazovú štvormiliónovú podporu pre múzeá národnostných menšín. Najvyššiu sumu - 1 850 tisíc žiadajú na dokončenie rekonštrukcie Pamätného domu maďarského spisovateľa Kálmána Mikszátha v Sklabinej. Z mimorozpočtových zdrojov sa na tejto budove urobili v minulom roku práce už za približne pol milióna korún. Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku by malo dostať 375 tisíc korún na odvlhčenie priestorov svojej sídelnej budovy v Bratislave. Z materiálu, ktorý predložili Csáky a Chmel do pripomienkového konania ďalej vyplýva, že 705 tisíc korún navrhujú pre Múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry so sídlom vo Svidníku. Tieto prostriedky by mali byť použité na odstránenie najzákladnejších problémov. Budovy ľudovej architektúry v tomto múzeu boli totiž postavené v roku 1975 a odvtedy neprešli prakticky žiadnou opravou či rekonštrukciou. Na nevyhnutnú rekonštrukciu Múzea českej kultúry v Martine žiadajú 575 tisíc korún. Štvrť milióna korún navrhujú použiť na zrekonštruovanie zastaraného a nefunkčného zabezpečovacieho systému v Múzeu kultúry karpatských Nemcov. Pre Múzeum židovskej kultúry v Bratislave na rekonštrukčné práce žiadajú 245 tisíc korún. Spomínané múzeá menšinových kultúr patria pod Slovenské národné múzeum, ide spolu o sedem múzeí. Podľa predkladacej správy tieto múzeá sú v súčasnosti u prevažnej väčšiny národnostných menšín jedinými profesionálnymi odbornými pracoviskami. Neplnia pritom iba muzeálnu funkciu, ale aj publikačnú činnosť, sú informačnými centrami pre menšiny a podieľajú sa na príprave rôznych iných kultúrnych aktivít.

Autonómia na maďarský spôsob

2. februára 2005 - SRo - GMP

Maďarský minister zahraničných vecí Ferenc Somogyi nevylučuje zámernú dezinterpretáciu budapeštianskych návrhov na autonómiu, ktorú si vie predstaviť len po dohode a v spolupráci medzi menšinou a väčšinovým národom. Šéf maďarskej diplomacie pripomína, že v našom regióne sa v súvislosti s maďarskými menšinami nadhadzujú možnosti rôznych foriem autonómie. V rozhovore pre Maďarský rozhlas Ferenc Somogyi reagoval aj na posledné vyjadrenia k tejto téme na Slovensku: „Nerád by som zasahoval do slovenskej vnútornej politiky, preto sa vyjadrím len veľmi zdržanlivo, veď ide aj v tom najlepšom prípade o nepochopenie maďarských snáh, a nevylučujem, že v niektorých prípadoch o ich vedomú dezinterpretáciu. Práve preto, aby sme získali čistý obraz o vyhliadkach a o postoji jednotlivých vlád, navrhujeme isté rozhovory na úrovni expertov jednak s organizáciami krajanov, ale aj s vládami susedných krajín.“ Ide o snahu spoznať špecifickú situáciu v danej krajine a podľa toho sa rozhodnúť, či otázka autonómie vôbec môže byť na programe dňa - dodal Somogyi, pripomínajúc, že v západnej Európe sa podobné riešenia už osvedčili, no nie je isté, že v každej krajine východnej Európy je to reálna cesta. „Autonómia ako inštitút, môže vzniknúť pochopiteľne len vtedy, fungovať môže normálne len vtedy, keď medzi predstaviteľmi národnostných menšín a väčšinového národa možno identifikovať spoluprácu a zhodu“.

Osem bývalých komunistických krajín chce do desať rokov zlepšiť situáciu Rómov

2. februára 2005

Osem krajín strednej a východnej Európy sa dnes zaviazalo prijať v nasledujúcich desiatich rokoch rozhodné opatrenia pre integráciu Rómov - najväčšej, najchudobnejšej a najmladšej menšiny v Európe. Bulharsko, Maďarsko, Rumunsko, Macedónsko, Česko, Slovensko, Srbsko a Čierna Hora (SČH) a Chorvátsko v spoločnej deklarácii podpísanej piatimi premiérmi a troma vicepremiérmi prisľúbili, že budú pracovať na odstránení diskriminácie a prekonaní neprijateľnej priepasti, ktorá oddeľuje Rómov od zvyšku populácie. Slovensko zastupoval vicepremiér Pál Csáky. Iniciatívu spustila Svetová banka spoločne s nadáciou amerického miliardára Georgea Sorosa. Deklaráciu odovzdali sedemročnému rómskemu dievčaťu Božidare, ktorá sľúbila, že si bude viesť denník, do ktorého zapíše hlavné udalosti svojho života od teraz až do roku 2015, keď sa majú uskutočniť záväzky vlád skutočne Rómov integrovať. "Chudoba Rómov nie je len nedostatok peňazí," sú objektom "predsudkov a netolerancie, aktívnej ignorancie, sú obeťami kultúry rozdielov medzi tými, ktorí majú a ktorí nemajú, zatiaľ čo ich vlastná kultúra stratila na význame," povedal James Wolfensohn, prezident Svetovej banky. Soros ocenil, že sa "objavila mladá rómska elita" schopná reprezentovať komunitu a ktorá "žiada prekonanie toho naozaj najhoršieho prípadu etnickej diskriminácie v regióne". Rómovia v uvedených krajinách tvoria kvôli demografickému nárastu najmladšie etnikum - 40-50 percent stredo- a východoeurópskych Rómov je podľa štúdie Svetovej banky mladších ako 20 rokov. Rómovia sú "najvýznamnejšou menšinou na kontinente", podľa Svetovej banky ich tu žije sedem až deväť miliónov, podľa EÚ ich počet sa pohybuje medzi desiatimi až 12 miliónmi. Tvoria asi dve percentá rozšírenej EÚ. Tvorba príslušných štatistík je však komplikovaná, keďže mnohí Rómovia sa nehlásia k svojej etnickej skupine. "Desať rokov stačí na zmenu života Rómov, predovšetkým v oblasti vzdelávania, ale aj zdravotníctva, bývania a zamestnanosti," povedal bulharský premiér Simeon Sakskoburggotski. "Spojenie našich krajín s cieľom dosiahnuť tento cieľ je udalosť, ktorá bude mať vplyv na celú Európu," dodal. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány vyzval Brusel aby podporoval programy integrácie Rómov, v opačnom prípade "bude voľný pohyb osôb spojený s voľným pohybom sociálnych problémov". Gyurcsány však zároveň zdôraznil, že problémy jedných krajín nemožno riešiť "ich exportom do iných krajín". Ambasádor Európskej komisie v Bulharsku Dmitris Kurkulas vyhlásil, že EÚ bude podporovať snahy vlád o prekonanie problémov Rómov sociálnymi programami. Asi dve tisícky Rómov sa dnes zišlo na manifestácii pred parlamentom v Sofii. Na transparentoch stáli slogany ako "Chceme pracovať, nechceme dary", "Dosť lží", "Vzdelanie nás zachráni".

Rokovanie o vodnom diele

2. februára 2005

Obnovené rokovania medzi Slovensko a Maďarskom o vodnom diele Gabčíkovo-Nagymaros sa dostali opäť do mŕtveho bodu. Medzinárodný súdny dvor v Haagu vyniesol verdikt už v roku 1997, no rozsudok nehovorí o tom, ako sa obe strany majú dohodnúť, iba k dohode nabáda. Maďarská strana vyzvala našu na pokračovanie rokovaní listom, ktorý dostal do rúk mimoriadny splnomocnenec vlády Dominik Kocinger 17. januára. Termín rokovania bol pritom stanovený na koniec januára. „Určite sú to pre mňa prekvapujúce materiály, aj spôsob, ako by sme mali pokračovať podľa scenára maďarskej strany a vlády.“ Podľa Dominika Kocingera je to odpoveď na naše materiály ešte z augusta 2003 a z októbra minulého roku. „Keďže oni operujú teraz po 17 mesiacoch od doručenia našich návrhov, stanovísk, tak my sa máme zorientovať za 10 dní. A pritom sa nemá hovoriť o odborných otázkach, ale o normách EÚ. Nechcem to nazvať inak ako nekorektný postup.“

Konečne o Dunaji

2. februára 2005 - SRo - GMP

Maďarská strana navrhuje slovenskej obnoviť rokovania o realizácii haagskeho verdiktu o Dunaji v marci - ako prvý krok by mali pevne stanoviť mandát pracovných skupín a okruh prediskutovaných otázok - povedal to pre Slovenský rozhlas vládny splnomocnenec György Erdey. Maďarská strana sa po dlhšom čase opäť ozvala v polovici januára a navrhla v rokovaniach pokračovať koncom minulého mesiaca, potom sa hovorilo o februárovom termíne. Po výmene niekoľkých listov medzi vládnymi splnomocnencami sa zdá byť reálny marcový termín. „List v tomto zmysle som poslal pánovi Kocingerovi 31. januára, čo sa zhoduje aj s jeho predstavami“ - hovorí György Erdey, ktorý dodáva: „Pripravujeme návrh, aby sme na rok 2005 naplánovali častejšie rokovania delegácií i odborných komisií a tak by sme mohli posunúť záležitosť dopredu, pretože tento neriešený stav nevyhovuje ani jednej strane.“

Erdey o vodnom diele na Dunaji

Maďarská strana hodnotí pracovné vzťahy medzi odborníkmi oboch krajín ako korektné, nepovažuje súčasný stav okolo Dunaja za výhodný pre nikoho, no dúfa, že v marci sa rokovania zintenzívnia a rok 2005 bude pre riešenie problému kľúčový. Taký je názor vládneho splnomocnenca Györgya Erdeyho. György Erdey napriek dlhým „prestávkam” nepovažuje za neúspešný ani minulý rok: „Podarilo sa nám vytvoriť mimoriadne korektné pracovné vzťahy, vďaka čomu sme ohraničili problémy, vytvorili pracovné skupiny”. Ich mandát by mali slávnostne potvrdiť na najbližšom, pravdepodobne marcovom plenárnom rokovaní vládni splnomocnenci v Győri. Erdey pripomína, že vlani v decembri schválila maďarská vláda vo forme uznesenia stratégiu pre ďalšie rokovania: „Maďarská strana sa nemieni venovať dolnému stupňu, prirodzene proti objektu v Čunove nemá námietky, a je vedená snahou zachovať ekologický stav Szigetközu. Vidím šancu, aby sa odborné rokovania v tomto roku uberali týmto smerom a pokračovali intenzívnejšie.“ Je jasné, že v mnohých otázkach sú naše stanoviská rozdielne, ale podstatou je, aby sme tieto stanoviská konfrontovali, rokovali o nich.” Maďarský vládny splnomocnenec pri spomínaní Európskej únie nenaráža na to, že by Brusel podporoval jednu či druhú stranu, veď riešenie sa musí nájsť na bilaterálnej úrovni: „Podľa mňa je zavádzajúce uvažovať o tom, komu vyhovuje a komu nevyhovuje súčasný stav. Z mnohých hľadísk je to zlé pre maďarskú stranu a z mnohých hľadísk to ani pre slovenskú stranu nie je dobré. Mali by sme sa teda pohnúť smerom k dobrému riešeniu.”

„Agentská minulosť“

1. februára 2005 - SRo - GMP

V Maďarsku sa div nie pretekajú vládne a opozičné strany pri predkladaní návrhov na vyriešenie takzvanej „agentskej minulosti“. Obe strany plánujú zmenu ústavy, každá iným spôsobom. Do parlamentu už predložili návrh zákona o bývalých agentoch maďarskej obdoby ŠtB socialisti. Ako premiér Ferenc Gyurcsány dnes ráno v rozhlase povedal: ide o zásadu, aby sa tieto lustrácie vzťahovali na každého občana a aby každý občan aj mohol nazrieť do tajných spisov. Čiže by mali zverejniť aj zoznamy, aj rôzne dokumenty a správy bývalých agentov - možno aj na internete. Nemôžu predsa jestvovať spoločenské skupiny, ktoré skrývajú svoju minulosť pred verejnosťou - poznamenal premiér. Isté obavy s celoplošným zverejnením zoznamov sú spojené - ombudsman predbežne má starosť o ochranu osobných dát a údajov. Socialisti však majú na to riešenie: zmenu ústavy. Dnes vyrukoval s návrhom na zmenu ústavy aj opozičný Fidesz, ktorý na rozdiel od socialistov by chcel zaviesť aj sankcie voči tým, čo „zo slobodnej vôle“ vykonávali činnosť agenta politickej polície a škodili maďarským občanom. K téme sa vyjadrila predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová, ktorá zdôraznila, že nie je dôležitá súťaživosť medzi politickými stranami, ale ich politická vôľa konečne vyriešiť tieto problémy s minulosťou.

Maďarskí agenti

1. februára 2005 - SRo - Gregor Martin Papucsek

Agenti, informátori, spolupracovníci, tajní dôverníci… Tieto výrazy dnes dominujú v maďarskej politickej reči i v novinových článkoch. 15 rokov po zmene politického systému sa stáva minulosť opäť jednou z hlavných tém - vraj preto, aby sa tá minulosť už mohla konečne uzavrieť. Úprimnosť tejto snahy vlády mnohí spochybňujú, pričom sa vynárajú aj ústavné pochybnosti v súvislosti s plánom zverejniť všetky „zoznamy“: mená verejných činiteľov i súkromných osôb. Péter Esterházy to vyriešil najlepšie. Tento, pokojne môžeme povedať, svetoznámy maďarský spisovateľ vykreslil peripetie svojej rodiny v románe Harmonia Celestis, z ktorého vyžaruje najmä láska k otcovi. Medzitým vyšlo najavo, že otec bol za socializmu spolupracovníkom maďarskej obdoby ŠtB, tak sa Esterházy zahrabal do všetkých dostupných archívnych spisov a napísal román Opravené vydanie, v ktorom hojne cituje zo správ, ktoré otec písal pre vnútornú rozviedku o rodinných príslušníkoch, známych a priateľoch - boli to bezvýznamné veci a najmä groteskné. Spisovateľ sa teda uchýlil k vysokému umeniu. No zväčša ide o „prízemné“ prípady obyčajných ľudí. Podľa oficiálnych údajov pracovalo v Maďarsku ešte tesne pred rokom 1990 deväťtisíc „agentov“. Všetky vlády mali vlastné predstavy o tom, ako sa vyrovnať s týmto problémom, pôsobnosť lustračného zákona tu zužovali, tam rozširovali, no v zásade platil a platí len pre verejných činiteľov: politikov, poslancov, sudcov, prokurátorov, „mienkotvorných“ novinárov. Keď príslušná sudcovská lustračná komisia naďabila na „nález“, diskrétne to dotyčnému oznámila, ten mohol odísť z funkcie v tichosti, ale ak to neurobil, „nález“ sa zverejnil. To bola jediná sankcia. Nikto ešte neurobil štatistiku o tom, koľko verejných činiteľov odišlo z funkcie sťaby zo zdravotných dôvodov. Isté však je, že kartóny svedčiace o agentskej minulosti poslúžili neraz aj na politické vydieranie. Tento volebný cyklus, keď sú pri vláde socialisti a liberáli, je mimoriadne bohatý na „odhalenia“. Už začiatok bol priam frenetický: vyšlo najavo, že premiér Péter Medgyessy ako agent D-209 bol dôstojníkom kontrarozviedky. Hoci sa na túto skupinu lustračný zákon nevzťahoval (len na „vnútorných špicľov“), bola z toho kolosálna aféra, ktorú opozícia živila veľmi dlho. Medgyessy však zostal premiérom. No vládni politici vyrukovali s nápadom, že treba zverejniť zoznam tých ministrov všetkých doterajších vlád, ktorí nejakým spôsobom „spolupracovali“ s tajnými službami. Zoznam bol pôsobivý, boli na ňom ľudia z každej politickej strany. Táto aféra postupne utíchla, no verejnosti z času na čas boli podhodené nové kauzy - nie politikov, ale iných známych ľudí. Niektorí sa priznali, dokonca ospravedlnili - napríklad slávny futbalista Dezsoe Novák, populárny spevák Gyula Vikidál, renomovaný divadelný kritik Péter Molnár Gál, či naposledy uznávaný ekonóm Tamás Bácskai. Iní popierajú, medzi nimi „revolučný“ rozhlasový novinár Tamás Forró. Prípad šéfky verejnoprávneho rozhlasu Katalin Kondorovej je osobitý: o nej sa objavil „kartón“ v denníku Népszava, no súd rozhodol, že tento dokument nedokazuje agentskú minulosť Kondorovej. Teraz je najaktuálnejší prípad primátora mesta Kaposvár Károlya Szitu. O ňom dostal zásielku od „neznámeho odosielateľa“ denník Népszabadság, ktorý to hneď zverejnil, no Szita - ani nie mimochodom predstaviteľ opozičného Fideszu - vehementne sa bráni a popiera všetko. V tejto, opäť vypätej situácii predložila včera socialistická strana návrh zákona do parlamentu. Jeho podstatou je, že sa vzťahuje na každého, aj na obyčajných ľudí, pretože „nemôžu jestvovať spoločenské skupiny, ktoré svoju minulosť pred verejnosťou ukrývajú“. To sú slová premiéra Ferenca Gyurcsánya. Takže zverejniť zoznamy hoci aj na internete, čím sa maximálne rozšíri okruh ľudí, ktorí môžu do zoznamov nazrieť - doteraz totiž mali takéto právo len tí, ktorých sa agentské správy a hlásenia týkali priamo. Vládna predloha operuje iba s „trestom“ zverejnenia, no opozícia žiada zahrnúť do zákona aj sankcie. Na tom môže celý projekt aj skrachovať. Premiér v tejto súvislosti dnes ráno v rozhlase povedal: „Opozícia sa musí vyrovnať zo svojim svedomím, ak nie je ochotná prispieť k tomu, aby sme zoznamy otvorili. Ak opozícia bude hľadať akýmkoľvek spôsobom zámienky, vyjde najavo, že chudák opozícia už dávno zabudla na svoju úlohu pri zmene politického systému, stráži minulosť, pokúša sa pred verejnosťou ukryť svoje tajomstvá. Podľa mňa by bolo pre Maďarsko veľkým sklamaním, keby títo mladí ľudia, ktorí to kedysi tak bojovne žiadali, teraz hľadali možnosti, ako z toho vykĺznuť.“ A tu sa pozorovateľ zháči. Samozrejme nespochybňuje úprimnosť snahy vyrovnať sa s minulosťou raz a navždy, no postaviť to ako možný zdroj konfliktu medzi koalíciou a opozíciou, je prinajmenšom predčasné. A podozrivé.

Maďari chcú zverejniť všetky dokumenty tajných služieb

2. februára 2005 - sme

Maďarské politické strany sa predbiehajú, ktorá predloží parlamentu lepší zákon umožňujúci úplné zverejnenie spisov niekdajšej komunistickej tajnej služby. V pondelok doručili svoj návrh do parlamentu vládni socialisti a včera o rovnakej iniciatíve hovoril aj opozičný Fidesz. Podľa socialistického návrhu by mali na internete postupne uverejniť zoznamy agentov aj ich hlásenia. "Bude možné spoznať bez obmedzenia aj hlásenia Pétera Medgyessyho," hovoria socialisti v narážke na aféru predchádzajúceho premiéra, o ktorom vysvitlo, že pracoval pre socialistickú kontrarozviedku. Výnimkou by mali byť iba údaje spadajúce pod štátne tajomstvo a údaje týkajúce sa súkromného života. Zvláštna komisia by mala preveriť aj zložky, označené v minulosti za tajné, či bolo ich utajenie opodstatnené. "Dúfam, že prijatie zákona vzbudí menšie napätie, než aké dokáže vyriešiť," povedala po prevzatí návrhu predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová. O zákone by mohli poslanci hlasovať už v marci. Rozšírenie prístupu k dokumentom požadujú aj mnohí odborníci, ich úplné zverejnenie však považujú za sporné. Katalin Kutruczová, zástupkyňa riaditeľa Historického archívu štátnych bezpečnostných služieb, ktorý dnes dokumenty uchováva a s obmedzeniami sprístupňuje, upozorňuje, že sa až 80 percent ich údajov týka obetí, čiže sledovaných. Na internet by sa podľa nového zákona mali dostať aj tieto materiály. Podľa iných je však najdôležitejšie, aby mohla spoločnosť svoju minulosť spoznať bez obmedzenia a dokumenty prestali byť zneužívané v politickom boji. Prijatie zákona však môže naraziť aj na ústavu. Podľa ombudsmana pre ochranu osobných údajov Attila Péterfalviho totiž zasahuje okrem verejných činiteľov, ktorých údaje boli uverejniteľné už doteraz, aj súkromné osoby, v prípade ktorých však ústava zverejnenie ich minulosti zakazuje. To znamená, že by bolo nutné ešte pred prijatím zákona zmeniť ústavu. K tomu je nutná dvojtretinová parlamentná väčšina, čiže súhlas opozície. Na túto situáciu reaguje Fidesz, ktorý prišiel s návrhom vlastného zákona. Ten by okrem zverejnenia dokumentov obsahoval aj sankcie voči tým, ktorí s komunistickými tajnými službami spolupracovali dobrovoľne. "Verejnú moc nesmie vykonávať nikto, kto pred rokom 1990 z vlastnej vôle proti maďarským občanom pracoval pre tajné služby," povedal včera poslanec Fideszu Ervin Demeter. Dobrovoľnosť je podľa neho možné zistiť zo zložky agenta a môžu ju posúdiť sudcovia, ktorí doteraz lustrovali verejných činiteľov. Dnes platí, že ak lustrační sudcovia politikovi prídu na spoluprácu, vyzvú ho na rezignáciu. Ak to dotyčný do desiatich dní neurobí, jeho meno zverejnia.

Menej samovrážd? Maďari nevedia prečo

2. februára 2005

Maďarsko padlo v rebríčku samovrážd zo samého vrcholu o sedem priečok. Odborníci sa tešia...a neveriacky krútia hlavou. Podobne ako vodič, ktorý sa minulý týždeň v Budapešti vrútil so svojím Wartburgom do Dunaja, a o chvíľu sám vyplával. Keď sa ho v nemocnici pýtali, čo sa stalo, povedal, že si chcel vziať život, ale si to rozmyslel. "Prečo? Ani sám neviem," povedal podľa Maďarského rozhlasu. Vyše dvoch desaťročí sa Maďarsko v počte samovrážd v pomere k počtu obyvateľstva vytrvalo držalo na čele svetových tabuliek. Neslávne prvenstvo od neho teraz prevzala Litva, nasledovaná Ruskom, Lotyšskom a Estónskom. Práve pobaltské republiky s Maďarskom svojím vstupom do EÚ dramaticky zhoršili samovražedné štatistiky únie. "V dôsledku samovrážd v Európe zomiera ročne 58-tisíc ľudí, viac ako pri dopravných nehodách a vraždách dovedna," cituje denník Magyar Hírlap európskeho komisára Markosa Kypriana. Maďarsko s ročnými 2 800 prípadmi zostáva naďalej medzi krajinami s vysoko nadpriemerným počtom samovrážd. Vytrvalým poklesom od roku 1983, keď si vzalo život až 4 911 Maďarov, by však dnes v Európe pre mnohých mohlo byť vzorom. Háčik je len v tom, že ani maďarskí odborníci netušia, čomu môžu vďačiť za tento priaznivý vývoj. "Ako sme predtým nevedeli, prečo práve u nás je najvyšší pomer samovrážd, tak ani teraz nedokážeme vysvetliť ich sústavný pokles," pripustil pre denník Népszabadság popredný psychiater Béla Buda. Podľa neho existuje prinajmenšom dvadsaťpäť faktorov, ktoré môžu mať na tento trend vplyv. Aj Tamás Zonda, renomovaný odborník na problematiku samovrážd, si myslí, že ide skôr o priaznivú zhodu okolností ako o zaslúžený úspech, ktorým by sa Budapešť mohla chváliť. Zonda predpokladá, že zlom nastal zmenou režimu. "Nejde o to, že by pacienti trpiaci na depresie dnes dostávali lepšie lieky a opateru," cituje ho denník Magyar Hírlap. "Skôr zohráva úlohu to, že je viac možností na odvádzanie psychického napätia - od demonštrácií cez štrajky a súdne spory až po ľahší prístup k alkoholu a drogám."

Absolventi univerzity v Győri nie sú u nás kvalifikovaní

1. februára 2005

Absolventi fakulty pre prípravu učiteľov západomaďarskej univerzity v Győri, ktorí študovali učiteľstvo prvého stupňa základnej školy na vysunutom pracovisku v Komárne a v Košiciach, nie sú na Slovensku kvalifikovaní. Zvyčajne sa obrátia na slovenské ministerstvo školstva, aby posúdilo ich žiadosť o uznanie diplomu. Ak sa obsah štúdia nezhoduje s požiadavkami praxe, robia skúšku. Tá im síce umožní vykonávať povolanie, ale nezískajú titul magister. Fakulta stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre urobila s pedagógmi v Győri spoločnú odbornú komisiu, ktorá porovnala obsah vzdelávania na maďarskej i na slovenskej univerzite. "Rozdiel bol veľký. Aby sa štúdium zhodovalo, študenti maďarskej univerzity musia študovať ešte dvadsať predmetov," povedal dekan Fakulty stredoeurópskych štúdií László Béla. "Uznali sme im všetky doterajšie skúšky, ktoré boli porovnateľné, a umožnili sme im pokračovať u nás v dvojročnom externom štúdiu. Záujem prejavilo 109 ľudí. Ak dvojročné štúdium absolvujú, dostanú od nás diplom s titulom magister učiteľstva prvého stupňa základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským," uzavrel dekan. Študenti študujú v týždňových blokoch a prvý z nich už majú za sebou. Niektorým sa predlžovanie štúdia nepáči. Iní tvrdia, že sa im oplatilo, pretože štvorročné štúdium na maďarskej vysokej škole im financovala maďarská vláda. Štúdium učiteľstva pre prvý stupeň základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským poskytuje okrem nitrianskej fakulty a maďarskej univerzity aj Seleyho univerzita v Komárne, ktorá otvorila zatiaľ iba bakalárske štúdium.

Najväčší mráz za polstoročie

1. februára 2005

V noci na nedeľu zaznamenali v Maďarsku rekordne mrazivé počasie. V obci Zabar v Novohradskej župe na severovýchode namerali až mínus 22,6 stupňa Celzia. Podľa maďarských meteorológov ide o najnižšiu teplotu za posledné polstoročie. Absolútny rekord je z roku 1940, keď v Miskolci namerali -36 stupňov. Veľké mrazy si počas víkendu vyžiadali aj prvé obete. V župe Jász-Nagykun-Szolnok východne od Budapešti zomreli dvaja dôchodcovia. Jeden z nich v sobotu večer spadol na zem pred svojím domom a stratil vedomie. Našli ho až ráno zamrznutého. Druhému sa stala osudnou cesta domov z pohostinstva, počas ktorej rovnako zamrzol. Kalamita spôsobená silným snežením a víchricou postihla cez víkend prakticky celé územie Rumunska. V horských oblastiach bolo mnoho ciest neprejazdných, nepremávalo mnoho regionálnych vlakov a ďalšie mali veľké meškanie. Mimoriadnu situáciu vyhlásilo včera aj bulharské ministerstvo vnútra. Na severovýchode krajiny sú pre husté sneženie, vietor a poľadovicu neprejazdné takmer všetky cesty. V okolí mesta Silistra pri hraniciach s Rumunskom boli včera pre zlé počasie zavreté všetky školy. Desiatky obcí boli nedostupné, nepodarilo sa do nich dopraviť ani chlieb. V snehovej búrke uviazla v nedeľu aj sanitka, ktorá viezla mladú rodičku do nemocnice. Dieťa sa napokon narodilo zdravé v aute. Nepriaznivé počasie trápi aj bulharské čiernomorské pobrežie.

TV Paprika

1. februára 2005

Spoločnosť UPC Slovensko v pondelok rozšírila programovú ponuku svojho Rozšíreného súboru v Bratislave o nový televízny kanál TV Paprika. TV Paprika je prvý gastronomický televízny kanál v Strednej Európe, ktorý vysiela denne 14 hodín programu s českým dabingom. Vysielanie TV Paprika je zamerané najmä na popularizáciu tradičných národných kuchýň krajín Strednej Európy a gastronomickej turistiky nášho regiónu. Oddnes môžu nový televízny kanál sledovať diváci v Bratislave a postupne bude zaradený aj iných miest, v ktorých spoločnosť UPC Slovensko poskytuje služby káblovej televízie. Vysielanie TV Paprika si od 17. januára tohto roku môžu naladiť aj abonenti satelitnej služby UPC Direct. TV Paprika je maďarská televízna stanica, ktorá ponúka širokú paletu programov o gastronómii, o kultúre vína a piva a o gastronomickej turistike. Polovicu programu tvorí vlastná produkcia a polovicu prevzaté programy. Vzhľadom na rozšírenie vysielania na Slovensku a v Českej republike, programová skladba bude doplnená lokálnym obsahom, takže 20 percent vlastnej produkcie budú tvoriť pôvodné české a slovenské programy. „Zaradením špecializovaného gastronomického televízneho kanálu vychádzame v ústrety divákom, ktorí majú záľubu v pripravovaní chutných jedál, radi ochutnávajú dobré vínko a majú záujem spoznávať krásy nášho stredoeurópskeho regiónu. TV Paprika predstavuje ďalšie obohatenie žánrovej ponuky televíznych programov Rozšíreného súboru, v ktorom si diváci môžu v súčasnosti vyberať spomedzi viac ako štyroch desiatok atraktívnych programov,“ povedal generálny riaditeľ spoločnosti UPC Slovensko Martin Maťašeje. Ako dodal, spoločnosť UPC Slovensko bude naďalej skvalitňovať svoju programovú ponuku novými televíznymi kanálmi, o zaradení ktorých budú diváci včas informovaní.

MOL má klasifikované pohľadávky voči Jukosu 10 mld. HUF

31. januára 2005

Maďarská rafinérska skupina MOL vytvorí opravné položky vo výške približne 10 mld. maďarských forintov (HUF) na prekrytie hroziacej straty z klasifikovaných pohľadávok voči ropnému gigantu Jukos. Ako spoločnosť informovala v pondelok na internetovej stránke budapeštianskej burzy, ide o pohľadávky spoločného podniku MOL a Jukosu, sibírskej ťažobnej spoločnosti ZMB. MOL ďalej informoval, že náklady na odstupné pre prepustených zamestnancov majú v tomto roku dosiahnuť výšku 25 mld. HUF. Spoločnosť ZMB predávala všetku vyťaženú ropu Jukosu, alebo prostredníctvom Jukosu. Po zmene finančnej situácie Jukosu koncom minulého roka sa MOL rozhodol presmerovať predaj ropy zo spoločnosti ZMB tak, aby tieto dodávky boli nezávislé od Jukosu. Po tejto zmene zostali spoločnosti ZMB pohľadávky voči Jukosu po lehote splatnosti v celkovej výške do 10 mld. HUF. Ako spoločnosť vyhlásila, bude sa snažiť od Jukosu získať splatenie týchto pohľadávok, účtovné pravidlá jej však ukladajú povinnosť vytvoriť kvôli nim opravné položky. Spoločnosť súčasne informovala akcionárov, že vytvorí opravné položky aj na náklady spojené s odstupným, ktoré vyplatí prepusteným zamestnancom v roku 2005, vo výške 25 mld. HUF. Tieto náklady však zahrnie do účtovníctva za rok 2004. V súčasnosti MOL rokuje so zamestnancami o znížení odstupného, ktoré je na základe kolektívnej zmluvy v rámci skupiny vyššie ako minimálna úroveň požadovaná zákonom. Za tretí štvrťrok 2004 dosiahla skupina MOL rekordný zisk, ktorý medziročne vzrástol o 139 % na 73,59 mld. HUF. MOL profituje najmä z vysokej marže na ropných produktoch. Jeho hlavným vstupným artiklom je ruská ropa uralského typu, ktorá je lacnejšia ako ropa Brent, ktorú spracováva konkurencia. MOL teda nakupuje ropu lacnejšie ako konkurenčné spoločnosti, ale svoje produkty predáva za takú istú cenu. Podľa predstaviteľov spoločnosti MOL sa cenový rozdiel medzi uralskou ropou a ropou Brent zníži z priemernej úrovne minulého roku 3,60 USD/barel na 3,30 USD/barel v rokoch 2005 a 2006, pričom v roku 2007 by sa mal tento rozdiel znížiť na 3,0 USD/barel. Maďarská spoločnosť MOL vlastní na Slovensku majoritný podiel v rafinérskej spoločnosti Slovnaft, ktorý ku koncu septembra predstavoval 98,4 %. základného imania.

Brúsenie zbraní (Gyurcsány - Orbán)

31. januára 2005 - SRo - gmp

V Maďarsku ako keby cez víkend odznel výstrel zo štartovacej pištole - politické strany už otvorene začali záverečný boj pred parlamentnými voľbami, do ktorých zostáva zhruba 15 mesiacov. Zdá sa, že v tomto dlhom finiši sa dostávajú do popredia ekonomické otázky. Na štvrtok sa pripravuje dávno nevídaná udalosť: na pozvanie premiéra si sadnú za rokovací stôl predsedovia parlamentných strán, aby prerokovali takzvaný národný rozvojový plán. Samozrejme téma je nanajvýš aktuálna, no ešte pozoruhodnejšie je, že sa prvý raz ocitnú vedľa seba na rozhovoroch predseda vlády Ferenc Gyurcsány a predseda opozičného Fideszu Viktor Orbán, ktorý sa chystá vrátiť do premiérskeho kresla… Spomínanej porade predchádza mimoriadne ostrá - nepriama - diskusia o hospodárskej situácii Maďarska. Orbán vo dvoch veľkých rozhovoroch pre médiá koncom minulého týždňa vykreslil krajinu, ktorá stojí pred krachom, a obvinil vládu, že sa stará iba o komunikáciu, veľmi veľa rozpráva a najmä „naháňa fatamorgány“. (možno ešte vyhodiť: K svojmu straníckemu šéfovi sa pripojili ďalší predstavitelia Fideszu. Napríklad europoslanec József Szájer pripomenul, že Maďarsko dostáva od Európskej únie už permanentne iba pokarhanie, a najmä ohľadne schodku štátneho rozpočtu „sedí na lavičke hanby“. Proti tomu stojí tvrdenie ministra financií Tibora Draskovicsa, podľa ktorého „maďarská fiskálna politika je v tomto regióne najúspešnejšia, pretože sa jej podarilo skresať deficit o 4 percentá“(, no a v tomto roku sa všetky takzvané maastrichtské ukazovatele budú zlepšovať)) Po víkendovom zasadaní predsedníctva socialistickej strany Gyurcsány obvinil Orbána z „nedostatku vlastenectva“, pretože diskredituje krajinu a vládu na základe falošných údajov, a vôbec: Fidesz sa dokáže iba „ponosovať“. Na ilustráciu hádam stačia tieto príklady: isté je, že hospodárstvo bude mať v predvolebnom boji prím. Fidesz už odložil tému dvojakého občianstva, osedláva vlnu zdražovania, a predpokladá, že keby kroky vlády na vylepšenie ekonomiky aj boli správne, účinky sa do volieb v máji 2006 neprejavia v rodinných rozpočtoch. Sotva sa zmenia stanoviská do štvrtkového „vrcholného“ stretnutia, je však isté, že z neho bude chcieť každá strana vytĺcť kapitál pre seba…

Národnostné incidenty vo Vojvodine

31. januára 2005 - SRo - gmp

Vo Vojvodine sú problémy so spolužitím rôznych národností - konštatuje to predbežne prieskumná delegácie Európskeho parlamentu, v ktorom sú aj dvaja europoslanci z Maďarska. Vlani na jeseň sa stala séria útokov proti príslušníkom maďarskej menšiny vo Vojvodine, čo v Maďarsku vyvolalo vlnu rozhorčenia. Jedna z prenasledovaných rodín dokonca dostala v Maďarsku azyl. Hoci Belehrad hovorí o izolovaných incidentoch, problém sa dostal pred Európsky parlament, ktorý sa rozhodol vyslať prieskumnú skupinu. Tá cez víkend navštívila Suboticu, Temerin i Novi Sad a rokovala s predstaviteľmi miestnej moci, cirkví, národnostných menšín i polície. Ako maďarské médiá informovali dvaja europoslanci z Maďarska, problémy pretrvávajú, rôzne incidenty s etnickým podfarbením sa málokedy dostávajú pred súd. Nemecký šéf prieskumnej skupiny konštatoval, že Európska únia chce pomáhať pri zachovaní mnohonárodnostného a multikultúrneho charakteru Vojvodiny, k čomu je však potrebné, aby polícia postupovala oveľa rýchlejšie pri vyšetrovaní prípadov, ktoré by mohli mať etnický ráz - nebolo by márne zapojiť do práce polície viac príslušníkov menšín. Inak - v Subotici v noci na nedeľu neznámi páchatelia zbili spravodajcu Maďarského rozhlasu, no samotný novinár tvrdí, že išlo o lúpežné prepadnutie.

Etyek - Filmové štúdio v spolupráci s producentom Andrewom Vajnom

31. januára 2005

Filmovým štúdiám v strednej Európe pribudne čoskoro konkurencia v maďarskom Etyeku, kde sa pravdepodobne začiatkom júla začne s výstavbou Filmového štúdia Sándora Kordu. Ako informoval starosta spomínanej obce Lajos Kálmán, štúdio, ktorého súčasťou bude aj vôbec najväčšia hala vhodná pre nakrúcanie "vodných" scén vo svete, vyrastie na pozemku známeho podnikateľa Sándora Demjána. Náklady na tento projekt, na ktorom bude spolupracovať aj známy hollywoodsky producent maďarského pôvodu Andrew Vajna, dosiahnu asi 35 miliárd forintov (v prepočte takmer 6 miliárd Sk). Výstavba filmového štúdia by mala priniesť obci okrem iného nové pracovné príležitosti a zvýšenie príjmov. Projektanti sa usilovali zohľadniť ekologické aspekty a maximálne zachovať prírodné bohatstvo regiónu. Šesť desiatok objektov štúdia o rozlohe 15 hektárov by malo vyrásť ešte v tomto roku, na budúci rok sa ráta s ich zariaďovaním, ktoré vyrobia v zámorí. Ďalších 15-20 hektárov zaberú doplnkové zariadenia a hotely. Tvorcu, ktorého meno ponesie zariadenie, rodáka z uhorského Pusztatúrpásztó, poznajú slovenskí filmoví priaznivci z titulkov jeho v exile nakrútených filmov skôr ako Alexandra Kordu. Súčasťou bohatej filmografie muža, ktorý uzrel svetlo sveta ako Sándor Kellner, sú napríklad tituly ako Súkromný život Henricha VIII. s Charlesom Laughtonom ovenčeným Oscarom za titulnú úlohu, Rembrandt s tým istým hercom, či Lady Hamiltonová s Vivien Leighovou a Laurencou Olivierom. Nakrúcal však aj s hviezdami ako Merle Oberonová, Douglas Fairbanks, Conrad Veidt, Paulette Goddardová, Deborah Kerrová, či Robert Donat.

Mimochodom, filmové štúdio vznikne vo viničnej oblasti neďaleko Budapešti, v oblasti, ktorá bola kedysi raketovou základňou maďarských ozbrojených síl.

Známe skupiny neďaleko Bratislavy

31. januára 2005

Pod názvom Nova Rock pripravujú organizátori podujatia v obci Nickelsdorf, ležiacej na rakúsko-maďarskej štátnej hranici neďaleko Bratislavy, v dňoch 9.-11. júna koncerty 25 formácií. Na festivale by mali vystúpiť okrem iných Marilyn Manson, The Prodigy, Audioslave, ale aj v nemecky hovoriacich krajinách etablované formácie Die Ärzte alebo Wir sind Helden. Vôbec po prvý raz sa pri tejto príležitosti predstaví v alpskej republike skupina System Of A Dawn. Festival sa uskutoční na pozemku o rozlohe 50 hektárov, na ktorom bude k dispozícii nielen vlakové spojenie, ale aj parkovisko, kempingový areál a množstvo bufetových zariadení. Práve geografickú polohu dejiska, vzdialeného iba 10 km od hraníc s Maďarskom, 25 km od Bratislavy a 30 km od Viedne považujú organizátori festivalu za mimoriadne výhodnú. V popredí ich záujmu zostáva samotná hudba a prístupnosť koncertov, a nie finančný alebo marketingový plán. V predpredaji, ktorý sa začína v pondelok, bude stáť permanentka na tri festivalové dni 82 eur.

Ochranári preskúmajú znečistenie Ipľa

31. januára 2005

Už v najbližších mesiacoch bude známe, čo a ako znečisťuje pohraničnú rieku Ipeľ. Zdroje a formy znečistenia bude zisťovať ochranárske združenie Ipeľská únia v Šahách, ktorá na to získala spoločne s nadáciou Magosfa z Maďarska financie z Európskej únie. Koordinátorka projektu Ida Wollentová z Ipeľskej únie vysvetľuje, že do septembra tohto roku preskúmajú v rámci projektu asi 40-kilometrový úsek rieky Ipeľ od Šiah po Chľabu pri Štúrove v okresoch Levice a Nové Zámky. V budúcnosti plánujú projekt rozšíriť na väčšie územie. "V každej obci na tomto území, pri ktorej Ipeľ preteká, budú vytvorené päť- až desaťčlenné monitorovacie skupiny, ktoré budú pracovať v teréne. Zložené budú z ochranárov, ale aj dobrovoľníkov, študentov a poľnohospodárov," konštatovala koordinátorka projektu. Počas projektu chcú ochranári zmapovať všetky druhy znečistenia počnúc od poľnohospodárskych postrekov cez priemyselné znečistenia, nedostatočnú kanalizáciu, únik odpadových vôd a podobne. Po zozbieraní skúseností a poznatkov vypracujú šesťročnú programovú dokumentáciu na likvidáciu týchto zdrojov znečistenia. Wollentová však hovorí, že ešte počas trvania tohto projektu vyberú a ukážkovo zlikvidujú každý vybraný druh znečistenia, na ktorý narazia. "Po skončení bude vypracovaná publikácia, ktorá bude distribuovaná obecným úradom, školám, knižniciam či neziskovým organizáciám, v ktorej budú zosumarizované a vyhodnotené výsledky projektu," dodala koordinátorka projektu Wollentová.

V kauze Gabčíkovo nedočkavosť vystriedala prieťahy

31. januára 2005

Vstup Maďarska a Slovenska do Európskej únie zatiaľ neurýchlil vykonanie haagskeho rozsudku o sústave vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Na stanoviská a návrhy slovenskej strany z augusta 2003 reagovala Budapešť až pred dvoma týždňami, predpokladá však, že Bratislava odpovie takmer okamžite. Súčasťou diplomatickej nóty bol aj list splnomocnenca maďarskej vlády pre rokovania o rozsudku z Haagu Györgya Erdélya jeho slovenskému partnerovi Dominikovi Kocingerovi: "Odpoveď sme dostali po sedemnástich mesiacoch, od nás sa však očakáva, že o nej začneme rokovať s maďarskou stranou ešte do konca januára, čo je predsa nemožné," uviedol Kocinger. Zároveň upozornil, že od mája 2002 do apríla 2004 nemalo Maďarsko ani vedúceho delegácie na takéto rokovania a už predtým ho pri každej zmene vlády menilo. "Maďarská strana nás po celý čas nabádala k trpezlivosti, azda nám teraz dopraje nejaký čas na preloženie a štúdium materiálov, ktoré pripravovala tak dlho," dodal vládny splnomocnenec. Iný postup považuje za nezvyčajný a nekorektný. V súčasnosti sa prekladá do slovenčiny uznesenie maďarskej vlády z decembra minulého roku, ktoré obsahuje jej novú stratégiu pre rokovania so slovenskou stranou. Podľa informácií Pravdy chce Budapešť argumentovať smernicami a právnymi normami EÚ, ktoré sú vraj nadradené verdiktu medzinárodného súdu v Haagu. Podľa tejto logiky rozsudok z roku 1997 stratil vstupom oboch krajín do únie svoju aktuálnosť a maďarská strana môže pokojne zabudnúť na povinnosť postaviť stupeň Nagymaros. "Nemyslím si to, lebo medzi priority únie patrí aj zlepšenie plavebných podmienok na Dunaji a tie nie sú medzi Sapom a Budapešťou dobré," poznamenal Kocinger. Iné riešenie, ako zvýšiť hladinu Dunaja, maďarská strana zrejme ani nemá. To napokon nepriamo priznal aj Erdely, keď v apríli minulého roku vyhlásil: "Ak by Maďarsko malo hotové riešenia, ako zabezpečiť plavbu pod Gabčíkovom bez vzdutia hladiny, tak by nežiadalo ďalšiu prácu expertov." Kocinger už pripravuje odpoveď na list svojho maďarského partnera. Za rozhodujúce považuje, aby začali fungovať bez ďalších prieťahov pracovné skupiny, ktoré majú navrhnúť vládnym delegáciám riešenia. To však predpokladá, aby maďarská strana schválila týmto skupinám otázky i mandáty a informovala o tom slovenskú stranu. "A aby o každom odbornom probléme nerozhodovala tamojšia vláda, čím sa stával politickou otázkou," dodal Kocinger.

Nokia v Komárome

31. januára 2005

V maďarskom Komárome dnes odovzdali novú výrobnú halu spoločnosti Nokia, čo vytvára ďalšie možnosti aj pre pracovné sily na našej strane Dunaja. Nokia sa usalašila v komáromskom priemyselnom parku roku 1999, pred rokom sa rozhodla výrobné kapacity rozšíriť z 30 na 50 tisíc štvorcových metrov, a dnes už mohol novú výrobnú halu slávnostne otvoriť premiér Ferenc Gyurcsány, ktorý ocenil investíciu najmä z toho hľadiska, že poslúži ako príklad pre iné nadnárodné spoločnosti. V súčasnosti pracuje v tejto fabrike vyše tritisíc ľudí, do roka by to malo byť až desaťtisíc - stovky chodia už dnes do Komáromu zo slovenskej strany Dunaja.

Nokia znovu rozširuje výrobu v Maďarsku

Najväčší svetový výrobca mobilných telefónov fínska Nokia rozšírila svoju výrobu v Maďarsku, v Komárome, kde dnes otvorili novú výrobnú halu. Nokia rozšírila už stojacu výrobnú halu z 30 000 m² na 50 000 m², pričom investovala 50 miliónov EUR, čo je viac ako 1,92 miliardy SKK. Výroba sa v tejto hale rozbehla už na jeseň roka 2004, v súčasnosti v maďarskom závode Nokie pracuje viac ako 3 000 zamestnancov, ďalších 4 000 zamestnancov pracuje v dodávateľských spoločnostiach. Nokia postavila prvý výrobný závod v Komárome v roku 1998, vtedy investovala 100 miliónov EUR. Informovala o tom DPA.

Maďari mali vlani nezamestnanosť 6,1 percenta

28. januára 2005

Miera nezamestnanosti v Maďarsku dosiahla v minulom roku v priemere 6,1 percenta, čo bolo o 0,2 percentuálneho bodu viac ako v roku 2003. Informoval o tom maďarský centrálny štatistický úrad. Podľa štatistického úradu si minulý rok aktívne hľadalo zamestnanie v priemere 252 900 nezamestnaných, zatiaľ čo v roku 2003 to bolo 244 500 nezamestnaných. Počet zamestnaných ľudí dosiahol v minulom roku v priemere 3 900 400 a oproti roku 2003 sa znížil o 21 500 osôb. Maďarský štatistický úrad pri výpočte miery nezamestnanosti vychádza z metodiky Medzinárodnej organizácie práce. Vo štvrtom kvartáli minulého roku maďarská miera nezamestnanosti dosiahla 6,3 percenta, v medzikvartálnom porovnaní tak zostala nezmenená, pričom medziročne vzrástla o 0,8 percentuálneho bodu.

Gabčíkovo a hra o čas

27. januára 2005 - Pravda - Vladimír Jancura

Nekonečný gabčíkovský príbeh by mal konečne dostať rýchlejší spád. Tak sa aspoň tvári Budapešť, ktorá najprv roky odkladala ďalšie kolo rokovaní s Bratislavou a teraz sa ich zrazu nevie dočkať. Zblíženie vzájomných pozícií je však aj naďalej v nedohľadne, nová je len vyjednávacia stratégia maďarskej strany. Budapešť stále odmieta vybudovanie priehrady okolo Nagymarosu, na čo ju zaviazal rozsudok haagskeho súdu spred ôsmich rokov. Zdalo by sa, že po vstupe Slovenska a Maďarska do Európskej únie váha tohto rozhodnutia vzrastie. A že únii záleží na zlepšení plavebných podmienok na Dunaji, úsek medzi Sapom a Budapešťou nevynímajúc. Napokon pred tromi mesiacmi na to upozornili slovenskú i maďarskú vládu predstavitelia priemyselných a obchodných komôr zjednotenej Európy. Ibaže niekto mieni a iný mení. Teraz je rozhodujúca ekológia a všetko prevážia smernice únie, ktoré sú na našej strane, myslia si južní susedia. Nielen myslia, podľa všetko je to už oficiálne stanovisko tamojšej vlády. Preto ťažko predpokladať, že pre príbeh o Gabčíkove a Nagymarose, ktorý sa píše od roku 1997, nájde niekto vhodné rozuzlenie ešte pred rokom 2006. Vtedy sa totiž končí ďalšie volebné obdobie v oboch našich krajinách. Momentálna hra na urýchlenie vzájomných rokovaní je len pokračovaním doterajších prieťahov v inej podobe. Skrátka, stále sa hrá o čas.

Fašiangy: Od Bakchusa k Turoňovi

29. januára 2005 - Pravda

Tradícia fašiangov, ktorá u nás znovu ožíva, má históriu dlhú. Siaha do antiky, keď sa oslavovali bakchanálie. Popíjal sa nápoj boha Bakchusa -víno, hrali sa hry, tancovalo sa... Vysvetlenie je podľa Daniela Luthera z Ústavu etnológie SAV jednoduché: roľníci v zime nemali čo robiť, tak sa zabávali. Samotný názov fašiangy má korene v nemčine. Faschang (pôvodne vastschanc) znamená posledný predpôstny nápoj. Začínajú sa Tromi kráľmi (6. januára) a končia Popolcovou alebo Škaredou stredou -40 dní pred Veľkou nocou. Kým na vidieku sa fašiangy spájali s priadkami, veselicami, zabíjačkami, svadbami, sprievodmi maškár, v mestách sa tieto zvyky vyvinuli do plesov, balov a maškarných balov. "Dochované záznamy z plesov na Slovensku sú staršie ako záznamy o vidieckych fašiangoch. Baly najprv organizovali záujmové spolky a profesijné cechy. Mestské plesy sa začali organizovať v 19. storočí. Pre mešťanov to bol významný mestský sviatok," vysvetľuje D. Luther. Na vidieku mali fašiangové oslavy zabezpečiť prosperitu a dobrú úrodu. "Maskované postavy, ktoré sú súčasťou dedinských fašiangových sprievodov, obvykle symbolizujú kult prírody alebo predkov. Najčastejšie používali figúrky slameníka a medveďa," pokračuje etnológ. Na severozápadnom Slovensku sú typické obchôdzky s Turoňom a Chriapou. Turoň je zakliaty dobrý duch, hoci vyzerá "hrozne". Jeho úlohou je zabezpečiť dobrú úrodu a plodnosť zvierat. "Na severnom Slovensku sa usporadúvali tancovačky na konope a na ľane. Namiesto sprievodu s maskami sa zišli mladí ľudia, ktorí skákali na tkaniny a spievali pesničku Fašiangy, Turice, Veľká noc ide... Chodili z domu do domu a vytancovali každú ženu, aby jej narástlo veľké konope," hovorí o rozdieloch v jednotlivých oblastiach Slovenska D. Luther. Ďalším typom fašiangového sprievodu sú zvončiari oblečený v hrubých kožuchoch. Okolo pása majú povrazy s veľkými zvoncami, ktoré robia hluk. Tým majú odstrašiť zlé sily. Vyskytovali sa najmä v Liptove, na Považí a na severnom Slovensku. Na strednom Slovensku sa robili obchôdzky s klátom. Mládenci boli spolu zviazaní, pričom na dlhom povriesle ťahali za sebou klát. Inde bola tradícia, že slobodné dievčatá v dedine sa mali do fašiangov vydať. Tie, ktoré sa nevydali, trestali. V mestách sa z plesov postupne stali reprezentatívne plesy. "Spolky na ne pozývali mestskú honoráciu, županov, župných úradníkov a oficierov. V Bratislave bola diferencovaná spoločnosť na česko-slovenskú a nemecko-maďarskú. Obe spolu súperili. Nemci si vždy prizvali najmä veľkopodnikateľov, bývalú šľachtu a vyšších úradníkov. Existoval akademický ples, právnický, medičky, lekárnický a ďalšie," dodáva etnológ. Koniec fašiangov znamená Popolcová alebo Škaredá streda. O polnoci z utorka na stredu sa pochováva basa, niekde trúbka. Zvykom je pekne sa rozlúčiť a smútiť. Veď pôst trvá až štyridsať dní...

MSZP aj SZDSZ je za zverejnenie spisov tajnej služby na internete

28. januára 2005

Predstavitelia koaličnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Sándor Burány a Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) Gábor Fodor sa dnes v Budapešti zhodli v tom, že spisy historického archívu týkajúce sa činnosti bývalej štátnej bezpečnosti je potrebné zverejniť na internete. Socialisti a liberáli budú iniciovať vznik novej komisie, ktorá by dozerala nad odovzdávaním zväzkov tajnej služby historickému archívu. Terajšej komisii totiž vyprší čoskoro mandát, a pri odovzdávaní spisov treba posilniť civilnú kontrolu. Nová komisia by mala kompetenciu obrátiť sa na súd, ak by tajné služby niektoré spisy odmietli vydať archívu. Podľa Fodora by liberáli v pripravovanom lustračnom zákone zúžili okruh tých dôvodov, ktoré by bránili vydaniu dokumentov. Liberálny politik poznamenal, že by chceli dosiahnuť, aby bol spracovaný a na internete zverejnený taký materiál, ktorý by pomohol v spoznaní fungovania bývalej štátostrany, osôb jej siete a s tým súvisiace materiály. Digitalizáciu spisov treba podľa politikov začať u osôb siete tajnej služby, aby verejnosť najskôr spoznala tých, čo spolupracovali pre služby štátnej bezpečnosti. Burány zdôraznil, že všetci dotknutí majú právo na súkromie, preto by časti týkajúce sa ich súkromného života vo zverejnených dokumentoch vykryli. V Maďarsku je časť spisov uložených v archíve tajnej služby ešte stále utajená. MSZP pripravila minulý týždeň návrh textu zákona na ich odtajnenie. Cieľom socialistov pri príprave návrhu bolo, aby hlásenia spolupracovníkov vtedajšej tajnej služby bolo možné študovať, ale aby zároveň neboli poškodené národnobezpečnostné záujmy krajiny, ako ani práva týkajúce sa ochrany súkromia dotknutých osôb. Podľa doteraz platných právnych noriem v Maďarsku, ktoré prijali v posledný deň Borossovej vlády v roku 1994, podliehajú lustrácii ústavní činitelia a účastníci politického života. Od zmeny režimu prešiel lustračný zákon rôznymi zmenami, terajší návrh socialistov by umožnil študovať spisy nielen verejných činiteľov, ale všetkých spolupracovníkov tajnej služby predchádzajúceho režimu.

Výmeny vlád pribrzdili reformy v strednej Európe

27. januára 2005 - Pravda

Nové členské krajiny Európskej únie nesmú poľaviť v reformnom úsilí, ak si chcú udržať vysoký hospodársky rast a pripraviť sa na prijatie eura. Tvrdí to Svetová banka v pravidelnej štvrťročnej správe hodnotiacej osem štátov strednej a východnej Európy (EU-8), ktoré v máji 2004 vstúpili do únie. "Vývoj v regióne bol v uplynulom roku priaznivý. Ekonomiky ôsmich krajín si polepšili v priemere o päť percent," uviedol Thomas Laursen, hlavný ekonóm Svetovej banky pre strednú Európu a Pobaltie. Rovnakým tempom rástlo vlani aj slovenské hospodárstvo. Po dosiahnutí vrcholu v polovici minulého roku, sa začalo tempo rastu ekonomík v druhom polroku spomaľovať. Tento trend očakáva Svetová banka aj v tomto roku a predpovedá rast na úrovni 4,5 percenta. "Čiastočné zabrzdenie reforiem v mnohých krajinách regiónu prinieslo so sebou aj oslabenie rastu," povedal Laursen a dodal, že v niektorých prípadoch za to nesie vinu výmena vlády bezprostredne po rozšírení tak. Stalo sa to v Českej republike, Poľsku aj Maďarsku. Svetová banka pochválila potrebné štrukturálne reformy, ktoré vlani uskutočnilo Slovensko. Najmä vďaka daňovej reforme sa spolu s Litvou prepracovalo medzi 20 krajín sveta s najlepším podnikateľským prostredím. "Nízke dane nebudú navždy lákadlom pre zahraničných investorov, pretože konkurencia je veľmi silná. Treba neustále pracovať na zlepšovaní podnikateľského prostredia," upozornil Laursen. Väčšina z ôsmich krajín plánuje v tomto roku dostatočne vyvážené rozpočty. Prekročenie plánovaného deficitu však opäť riskuje Maďarsko, ktoré nedávno pokarhali aj ministri financií únie. Rozpočtová disciplína v týchto krajinách je podľa správy mimoriadne dôležitá, keďže sa uchádzajú o vstup do eurozóny a musia plniť maastrichtské kritériá. "Cieľ Slovenska, Maďarska a Poľska prijať euro v roku 2009 a Českej republiky o rok neskôr je ambiciózny, ale realistický," uviedol Laursen a dodal, že na splnenie podmienok budú potrebné ďalšie reformy a prísnejší fiškálny manažment.

Slotov podnet na Duraya postúpili vyšetrovateľovi

2. februára 2005

Podnetom predsedu SNS Jána Slotu na poslanca SMK Miklósa Duraya sa bude zaoberať vyšetrovateľ Krajského úradu justičnej a kriminálnej polície v Bratislave. Ako informovala agentúru SITA Jana Tökölyová z tlačového oddelenia Generálnej prokuratúry, bratislavská krajská prokuratúra dnes postúpila podnet žilinského primátora a vo veci sa koná. Slota podal trestné oznámenie na Duraya ešte v decembri minulého roka. Miklós Duray mal podľa neho vyhláseniami o autonómii, podporou maďarského dvojitého občianstva a spoluprácou s maďarskými politikmi spáchať trestný čin rozvracania republiky. Výrokmi o násilnom povojnovom zhabaní maďarského majetku sa mal dopustiť podľa Slotu útoku na štátny orgán a ako poslanec parlamentu mal zneužiť právomoci verejného činiteľa porušením sľubu poslanca, kde sa zaväzuje dodržiavať ústavu a zákony vrátane zvrchovanosti SR a jednotnosti jej občianstva. Podľa Slotu si bol Duray totiž vedomý, že v prípade úspechu referenda o dvojitom občianstve by Maďarsko prijalo zákon, kde by automatické uznanie občianstva znamenalo revíziu trianonskej zmluvy.

Autonómie

27. januára 2005 - Pravda - Martin Hric

Béla Bugár vyslovil pozoruhodnú myšlienku: „Vy Slováci ste na slovo autonómia mimoriadne citliví. Kedykoľvek ste ho vyslovili, vždy to malo za následok odtrhnutie od štátneho celku.” A argumentuje ďalej: „Nikde na svete školská a kultúrna autonómia neznamená odtrhnutie.” Maďari s výnimkou komunistov, ktorým to Stalin zakázal, sa nikdy nezmierili s Trianonom. Dodnes ho považujú za historickú krivdu. A tú by bolo treba zreparovať. Dnešný maďarský premiér požaduje autonómiu pre Maďarov v zahraničí. S Bugárom to nekonzultoval. Bugár má na mysli autonómiu v kultúre a školstve. Ak by to maďarský premiér myslel rovnako, asi by poveril vyhlásením ministra kultúry a školstva. Ináč, decentralizáciou školstva a kultúry na regióny, mestá a obce už autonómia existuje. Vďaka roztrieštenosti slovenských občanov Maďari pri 30 percentách voličov majú 70 percent v zastupiteľských orgánoch. Ako demokraticky svoju väčšinu používajú, sa môžeme často dočítať v tlači. V jednom však treba dať Bugárovi za pravdu. Naša ústava zakazuje územnú autonómiu. Odtrhnutie územia bez súhlasu väčšiny. Keby takú požiadavku Bugár nastolil, bolo by to protiústavné. SMK by mohli zakázať, ako žiada Slota. Bugár by dostal 15 rokov basy. A Dumy prinajmenšom doživotie. Takže - opatrnosť je namieste.

Podľa Duraya je požiadavka národnostnej autonómie bezpredmetná

30. januára 2005

Kultúrna autonómia pre maďarskú menšinu na Slovensku neprichádza do úvahy, pretože by si vyžadovala zmenu ústavy, tvrdil v dnešnej diskusnej relácii televízie Joj sedmička prvý podpredseda SMK Miklós Duray. Reagoval tak na vyhlásenie maďarského premiéra Ferenca Gyurcsányiho, v ktorom žiadal autonómiu pre zahraničných Maďarov. Trošku prestrelil, komentoval slová maďarského premiéra Duray. Zdôraznil, že snahou SMK je prehlbovanie kultúrnej samosprávy, ktoré však nemožno stotožniť so separatizmom. Podľa podpredsedu Smeru Dušana Čaploviča sa pod prehlbovaním samosprávy skrýva asimilácia slovenského obyvateľstva na zmiešaných územiach. Pod ekonomickým tlakom sa deje istým spôsobom odnárodňovanie a maďarizácia slovenského juhu, vyhlásil. Prekáža mu, že kultúrna samospráva ekonomicky zvýhodňuje občanov maďarskej národnosti. Vy nebudete spokojný pokiaľ hlavným mestom nebude Budapešť, povedal smerom k Durayovi. Za plne legitímnu preto považuje snahu slovenských strán prostredníctvom koalícií obmedziť vplyv SMK v južných regiónoch. Medzi niektorými stranami sa formujú nové vzťahy, skonštatoval Duray v súvislosti so spoločným hlasovaním SDKÚ a ĽS-HZDS na mimoriadnej parlamentnej schôdzi. To podľa neho ovplyvní aj možnú účasť SMK v budúcej vláde. Podľa Duraya ju rozhodne len volebná aritmetika pretože zahraničie už nebude požadovať prítomnosť SMK vo vláde. Čaplovič vníma jednostrannú animozitu lídra HZDS voči Smeru. Skonštatoval, že hnutie s nimi o priebehu schôdze nemalo záujem komunikovať. Domnieva sa preto, že hnutie malo dohody s SDKÚ. Obidve strany podľa Čaploviča spája netransparentná privatizácia, korupcia a klientelizmus v minulosti a súčasnosti.

Čaplovič o Durayovi: spokojný budete, keď vaším hlavným mestom bude Budapešť

30. januára 2005

Poslanec národnej rady Dušan Čaplovič (Smer) povedal v relácii televízie JOJ Sedmička o Miklósovi Durayovi zo Strany maďarskej koalície (SMK), že nebude spokojný, pokiaľ jeho hlavným mestom nebude Budapešť. Čaplovič vyhlásil, že podporou škôl s vyučovacím jazykom maďarským prostredníctvom dominantného postavenia SMK v Nitrianskom VÚC sa SMK snaží vytvoriť jazykovo a kultúrne homogénne prostredie. "Vy sa pozeráte aj ďaleko do budúcnosti a v prípade, že by niekedy o päťdesiat rokov z nejakých príčin skolabovala Európska únia, mohli by ste znovu vyhlásiť veľké Uhorsko," povedal Čaplovič. Miklós Duray reagoval, že SMK nejde v žiadnom prípade o tieto ciele a ani o vyhlásenie autonómie. SMK sa podľa neho snaží predovšetkým o posilnenie rozhodovania samosprávy, čo majú vo svojom volebnom programe už od roku 1990. "Vyhlásenie autonómie neumožňuje ani ústava a nie je ani naším cieľom," povedal Duray. Čaplovič konštatoval, že SMK funguje na nacionálnom princípe a že združuje rovnako ateistov ako kresťanov, či liberálov a konzervatívcov. Duray argumentoval, že ak by voliči SMK vnímali potrebu viacerých strán zastupujúcich maďarskú menšinu, určite by takéto strany vznikli. Účasť SMK v budúcej vláde bude podľa neho závisieť predovšetkým od hodnotenia voličov za pôsobenie SMK vo vládnej koalícii. "Isté je, že už nebude existovať politický tlak medzinárodných inštitúcií, ako to bolo v rokoch 1998 a 2002, ale len aritmetika parlamentných počtov," dodal Duray. Na otázku prečo strana Smer nepodporila program mimoriadnej schôdze, ktorú iniciovala Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) Čaplovič povedal, že o navrhovanom programe neboli dostatočne informovaní. Zároveň poznamenal, že medzi vyzdvihnutím makroekonomických úspechov Slovenska na plánovanej schôdzi ĽS-HZDS nepoukázalo na jasnú kauzalitu s prehlbujúcou sa chudobou.

Duraya nezaujíma Slotove vykrikovanie

29. januára 2005

Maďarský denník Népszabadság dnes informuje o tom, že trestné oznámenie na Miklósa Duraya, ktoré podal politik SNS Ján Slota známy svojimi protimaďarskými vyjadreniami, bolo odoslané na Úrad špeciálnej prokuratúry. V reakcii na Slotove kroky Duray pre Népszabadság povedal, že krst ohňom už absolvoval počas komunizmu, preto ho Slotove vykrikovanie nezaujíma. "Dúfam, že sa prokuratúra bude zaoberať aj mojim návrhom na zrušenie SMK," cituje denník národniara, ktorý proti Durayovi pozbieral dôkazový materiál údajne z maďarských médií. Cieľom SMK je podľa Slotu autonómia, referendum a následné pripojenie južného Slovenska k Maďarsku. Predseda SMK Béla Bugár považuje iniciatívu slovenského politika za zlý vtip, jeho podaním v právnom štáte najvyššia prokuratúra iba zbytočne stráca čas, píše periodikum a dodáva, že na prokuratúre Népszabadság informovali iba o tom, že sa oboznamujú s obsahom podaní. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány sa vmiešal do vnútorných záležitostí Slovenska, návrhom autonómie porušil jeho suverenitu. V zjednocujúcej sa Európe je neprípustné, aby autonomistické snahy vytvárali napätie medzi členskými krajinami, preto SNS očakáva, aby Európsky parlament (EP) dal jednoznačnú odpoveď na požiadavky sformulované oficiálnymi maďarskými kruhmi. Cituje dnes konzervatívny denník Magyar Nemzet obsah listu predsedu SNS adresovaný poslancom EP.

Líderku neonacistov vyhodili z univerzity

27. januára 2005

Líderku maďarskej neonacistickej skupiny Dianu Bácsfiovú vyhodili pre jej rasistické názory zo štúdia na budapeštianskej univerzite. Dvadsaťšesťročná Bácsfiová študovala na Univerzite Loránda Eötvösa archeológiu, egyptológiu a filozofiu. Okrem toho stála na čele malej, ale aktívnej skupiny Maďarská budúcnosť. Bácsfiová mala minulý rok v októbri dvakrát problémy s políciou, kedy si jej skupina chcela pripomínať výročie fašistického prevratu počas druhej svetovej vojny.

Géza Hofi - znovuzrodenie fenoménu

29. januára 2005 - SRo - gmp

Keď v Maďarsku poviete „Hofi“, každý vie, o koho ide. Dokonca aj mladí ľudia, ktorí v čase zmeny politického systému chodili iba do škôlky. Nie náhodou spomínam zlomový rok 1990, pretože Hofi je spojený s režimom, ktorý jestvoval predtým. A dnes je v Maďarsku renesancia Gézu Hofiho, hoci tento geniálny humorista zomrel už pred takmer tromi rokmi. Čím to možno vysvetľovať? Nostalgiou po socializme sotva. Sťaby senzáciu servírovala maďarská tlač tento týždeň informáciu, že československá ŠtB a východonemecká Stasi onoho času sledovala aj Gézu Hofiho. Presnejšie iba jeho vystúpenia v maďarskej televízii či rozhlase. A tým poverení - či samoiniciatívni (?) agenti a spolupracovníci písali ešte aj na začiatku osemdesiatych rokov hlásenia o tom, že tento maďarský humorista má nebezpečné reči: rozvracia socializmus nielen v Maďarsku, ale aj na juhu Slovenska. V Košiciach vraj niekomu prišlo na myseľ, že by mali rušiť príjem maďarskej televízie, čo však údajne narazilo na odpor miestneho obyvateľstva. V Maďarsku fúkali trocha iné vetry. Predsa tu bol najveselší barak socialistického tábora! K čomu výrazne prispel aj Géza Hofi. Keď napríklad roku 1974, čiže ešte za čias hlbokého totalizmu sa odvážil na obrazovke ak aj nie parodizovať, ale aspoň napodobňovať šéfa štátostrany Jánosa Kádára, všimli si to aj na Západe, a označili za prvú lastovičku zmierňovania politického napätia. Podstatou jeho humoru bol konflikt medzi „tými hore“ a „tými dole“, odtrhnutie sa aparátu od más, no a v najväčšej miere zvrátené situácie v každodennom živote „socialistického“ Maďarska. Bol to humor často drsný, surový, inokedy vysoko intelektuálny, veci vyriekol dakedy priamo, inokedy len v narážkach. Jednostaj žmurkal na obecenstvo: že si dobre rozumieme, však vieme, o čom hovoríme. Hofi bol hlásnou trúbou pospolitého ľudu v tom pravom slova zmysle, alebo ak chcete: proletárov, čo je groteskné preto, lebo štát predsa patril proletárom… A Hofi bol aj politickým barometrom. Väčšinou vedel, kde sú mantinely režimu, ale sa ich snažil rozširovať. A keď chcel prepašovať nejakú háklivú pointu, do scenára napísal niečo divoké, čo cenzori povyhadzovali, pričom pôvodne mienený vtip si nevšimli. Teraz vychádza najavo, že niektoré jeho scénky zostali v zásuvke: kompetentní stranícki bossovia si to pozreli, dobre sa nasmiali a hneď aj zakázali. Až takú otvorenú kritiku nezniesli - veď aj ventil je na to, aby neprepúšťal naraz všetok nahromadený vzduch. Hofi bol veru ventilom, kritizoval v povolenej miere, a možno aj proti vôli vedúcej sily spoločnosti živil nádej, že aj tento režim raz pominie. Alebo: že takzvaný reálny socializmus bude vystriedaný naozajstným, že raz konečne niekto bude brať aj drobného človiečika vážne. Toto teraz o ňom píšu v hojných článkoch a spomienkach. Nazdávam sa, že tu treba hľadať aj jeho aktuálnosť, pretože niekdajší „proletári“ sa dodnes nezbavili okov. Hofi mal po zmene politického systému problémy. Po roku 1990 ho chceli - čuduj sa svete! - odpísať, lebo vraj bol príliš ľavicový, čo sa do vtedajšieho „konzervatívno-nacionalisticko-horthyovsko-nostalgického“ trendu nehodilo. Ale on aj vtedy hral v divadle pred preplneným hľadiskom večer čo večer, a dokonca obrovským transparentom varoval vtedajších nových mocných: Pozor, aj dole sú ľudia… Inak povedané: celé jeho dielo je o tom, že v politike jestvujú okrem vodcov aj vedení (ktorí sú zväčša podvedení). Ešte raz opakujem: preto je dnes opäť - alebo stále - aktuálny a tak nečudo, že v Maďarsku má Hofi renesanciu. Jeho archívne zábery zachránili silvestrovský program verejnoprávnej televízie, ktorá teraz, víkend čo víkend siaha po ďalších úryvkoch z jeho vystúpení a vyznaní. A povedané dnešným jazykom: tento superstar, skutočná megahviezda láme všetky rekordy sledovanosti. Profitujú aj rôzne vydavateľstvá kníh a CD-platní s Hofiho paródiami, i videokaziet a DVD, na ktorých vidno staré, neraz čierno-biele zábery, aj tie, ktoré sa nemohli dostať do vysielania. Jeho pointy sedia aj dnes! A sedí aj to, čo o ňom povedal - paradoxne - jeden politik. Bývalý premiér Péter Medgyessy nad jeho hrobom v apríli 2002 vyriekol túto vetu: „Bez Hofiho je ťažké byť politikom, pretože oveľa lepšie, než akékoľvek drahé prieskumy verejnej mienky ukázal, čo si ľudia myslia, a od neho vieme aj to, že pre krajinu je varovným signálom, keď blázon je najnormálnejší.“

Šesťčlennú maďarskú rodinu zavraždili na severe Srbska

2. februára 2005

Šesť členov maďarskej rodiny brutálne zavraždili vo vojvodinskom meste Horgos pri srbsko-maďarskej hranici. Informovala o tom dnes rozhlasová stanica B-92. Motív ani páchatelia nie sú známi. Podľa správy sú obeťami Jozef Szalma (67), jeho manželka Jola (65), ich syn Nandor (36) s manželkou Neli (34), ako aj vnúčatá David a Betina. Telá objavili dnes v ich dvoch susediacich domoch po tom, ako políciu alarmovali susedia zavraždených, ktorým bola podozrivá ich dlhšia neprítomnosť na verejnosti. Polícia vraždy potvrdila, neuviedla však žiadne podrobnosti. Podľa B-92 Szalmovcov pravdepodobne zabili pred niekoľkými dňami, pričom vyšetrovanie prípadu preložili na políciu v Belehrade. Rodina bola v meste známa ako dobre situovaná a podnikala na oboch stranách hranice. Vo Vojvodine v poslednom čase zaznamenali nárast útokov proti príslušníkom miestnej početnej maďarskej menšiny.