Američania priznali zodpovednosť za účasť na plienení tzv. Zlatého vlaku

11. marca 2005

Vláda Spojených štátov amerických dnes súhlasila, že v rámci mimosúdnej dohody prizná účasť vojakov ozbrojených síl USA na vylúpení tzv. zlatého vlaku, prepravujúceho majetok maďarských židov na sklonku II. svetovej vojny. USA by v zmysle dohody mali zaplatiť 21 miliónov dolárov, ktoré prostredníctvom rôznych špecializovaných agentúr poputujú na humanitárne ciele do krajín, z ktorých pochádzajú pozostalí poškodených (Izrael, Maďarsko, USA, Kanada). Ďalších 3,85 milióna dolárov by malo pokryť súdne a právne trovy a 500.000 dolárov by malo poslúžiť na zdokumentovanie tejto historickej udalosti. Americká federálna justícia sa kauzou bude zaoberať už vo štvrtok, súdne pojednávanie je naplánované na október. Skôr sa neočakáva ani definitívna verzia dohody, ktorú vypracuje americká vláda a ktorou sa bude zaoberať súd v októbri. Tzv. Zlatý vlak tvorilo 29 vagónov so zlatom, striebrom, šperkmi, 1200 obrazmi, vzácnym porcelánom, 3000 orientálnymi kobercami a ďalšími rodinnými cennosťami, ktoré nacisti zhabali v maďarských rodinách židovského pôvodu. Proces v kauze iniciovali pozostalí maďarských obetí holokaustu na súde v Miami v roku 2001. Účasť amerických vojakov na plienení vlaku potvrdila v roku 1999 komisia ustanovená vtedajším prezidentom USA Billom Clintonom. Vlani v marci vyzvala mestská rada v New Yorku americké ministerstvo spravodlivosti, aby vrátilo ulúpené predmety, respektíve odškodnilo pozostalých. Ešte v júni 2004 však rezort spravodlivosti USA ústami poradcov jeho vtedajšieho šéfa Johna Ashcrofta poprel zodpovednosť a upozornil, že 60 rokov po udalosti nemožno precízne stanoviť oprávnenosť požiadaviek na odškodné.

Maďarsko plánovanú radikálnu daňovú reformu tento rok neuskutoční

11. marca 2005

Maďarsko tento rok neuskutoční plánovanú radikálnu daňovú reformu. Dalo tak na varovania Európskej únie (EÚ) a Medzinárodného menového fondu (MMF). Organizácie v analýzach upozornili Budapešť na to, že pripravovaná reforma by zvýšila deficit štátneho rozpočtu, ktorého ciele v posledných troch rokoch vláda ani raz nedosiahla. Podľa predbežných výsledkov minuloročný rozpočtový deficit Maďarska dosiahol 5,1 až 5,3 %. Minister financií Tibor Draskovics dnes na stretnutí členov podnikateľského zväzu MGYOSZ uviedol, že na budúci rok dôjde k zníženiu miestnych podnikateľských daní a dane zo zisku malých spoločností. Okrem toho začne platiť zjednodušený daňový systém aj na výrobné podniky. Ministrovo vyjadrenie potvrdilo, že vláda nedodrží sľub o zavedení jednotnej dane z pridanej hodnoty (DPH) ešte v tomto roku alebo najneskoršie na začiatku roka 2006. Okrem toho malo dôjsť aj k výraznému zníženiu dane z príjmu fyzických osôb. Draskovics sa stretol s delegáciou MMF dnes ráno. Po stretnutí pred podnikateľmi uviedol, že krajina potrebuje trojročnú stratégiu daňovej reformy, ktorá prispeje k dodržaniu súčasného predpokladaného termínu vstupu Maďarska do eurozóny. Terajšia finančná politika vlády vytvára podmienky pre to, aby Maďarsko prijalo euro v roku 2010. Ratingová agentúra Fitch a mnohí finanční analytici však pochybujú o tom, že po troch rokoch nedodržiavania rozpočtových zámerov, sa to krajine podarí. Podľa ministra financií Maďarsko potrebuje uskutočniť hlboké reformy v štátnej správe, zdravotníctve a školstve. Pôjde o bolestivé zmeny, ktorých uskutočnenie sa odkladá, lebo ich podpora v politických kruhoch je slabá. Reformy sa zrejme začnú až po nasledujúcich parlamentných voľbách, ktoré budú o rok.

Vo Viedni bude prehliadka filmov nových krajín EÚ

11. marca 2005

Prehliadku filmov z nových členských krajín EÚ - Slovenska, Česka, Maďarska a Slovinska - pripravil Rakúsky odborový zväz v rámci cezhraničného projektu EÚ Spoločné rozšírenie. V dňoch od 31. marca do 7. apríla môžu diváci uvidieť vo viedenskom Kino De France dovedna 15 filmov, medzi ktorými sú aj dve rakúske premiéry. Vstup na všetky predstavenia je voľný. Tematický rámec filmového festivalu tvorí uplynulých 60 rokov, od ukončenia druhej svetovej vojny cez desaťročia komunizmu a pádu železnej opony až po vstup do Európskej únie v roku 2004. Dramaturgia prehliadky vybrala snímky, ktorých stredobodom je osobný príbeh človeka alebo rodiny tesne spojený so spoločenskými zmenami v spomínaných štyroch krajinách. Prehliadka sa začne uvedením filmu Kontrola maďarského režiséra Nimroda Antala. Najúspešnejšie maďarské dielo uplynulých rokov a laureát Prix de Jeunesse z filmového festivalu v Cannes za rok 2004 je razantnou jazdou cez surreálne neónové labyrinty systému podzemnej dráhy.

Komárňania si pripomínajú Móra Jókaiho

10. marca 2005

Výstavou venovanou životu a literárnemu dielu velikána maďarskej literatúry, miestneho rodáka Móra Jókaiho si Komárňania pripomínajú 180. výročie jeho narodenia. Návštevníci si môžu pozrieť rukopisy, dokumenty aj osobné listy Jókaiho z archívu budapeštianskej Knižnice Széchényiho. Vystavené sú aj dokumenty súvisiace s maďarským národnooslobodzovacím bojom v rokoch 1848 - 1849, požiadavky revolucionárov, otváracie reči či parlamentné prejavy.

V komárňanskej galérii vystavujú mladí umelci

11. marca 2005

Aj my sme tu... je názov výstavy umeleckých diel mladých autorov, ktorú sprístupnili dnes v Galérii Limes v Komárne v rámci mládežníckeho a študentského Festivalu bez hraníc. Návštevníci expozície sa môžu oboznámiť s rôznorodou umeleckou tvorbou mladých z oboch brehov Dunaja, informovala TASR kunsthistorička Veronika Farkasová. Výstave dominuje tvorba absolventov odbornej školy Talentum z maďarskej Taty, ktorí hrnčiarskou technikou prezentujú pôvodné jedálenské súbory Maďarov z trinástich regiónov Karpatskej kotliny. Práce približujú emocionálne momenty z vystúpení hercov Jókaiho divadla, čierno-biele snímky odzrkadľujú okamihy zo života Rómov, ale i zákutí Dunaja a Váhu. Pozornosť pútajú tiež kresby, grafiky a pestrofarebná sklená vitráž, kované stolíky zdobené mozaikou z obkladačiek so symetrickými motívmi rovnako i medovníky, či veľkonočné vajíčka. Výstavu v Galérii Limes si môžu záujemcovia pozrieť do konca marca.

V Maďarsku bude dlhý víkend, pohraničníci očakávajú nápor smerom do SR

10. marca 2005

V Maďarsku bude 15. marec štátnym sviatkom. Sviatok spojili s pondelkom, preto bude u našich južných susedov dlhý víkend. Pohraničníci očakávajú v tejto súvislosti zvýšený nápor cestujúcich najmä na maďarsko-slovenských a maďarsko-ukrajinských hraničných priechodoch. Lyžiari smerujúci na Slovensko budú prekračovať maďarsko-slovenské hranice v borsodskej a novohradskej župe pravdepodobne už v piatok popoludní. Najfrekventovanejším priechodom je Parassapuszta-Šahy, pohraničná stráž odporúča Maďarom použiť priechod Letkés-Szalka, alebo Ipolytarnóc-Kalonda.

Eurofondy: Podnietiť spoluprácu medzi regiónmi v SR, MR a na Ukrajine

10. marca 2005

Podnietiť spoluprácu v hospodárskej, sociálnej a kultúrnej oblasti je cieľom Programu susedstva MAĎARsko-Slovensko-Ukrajina, ktorý je súčasťou programu cezhraničnej spolupráce Interreg. V tomto prípade však ide o špecifický program Európskej únie, keďže zahŕňa dve členské krajiny a Ukrajinu, povedal dnes na tlačovej besede štátny tajomník rezortu výstavby a regionálneho rozvoja Zsolt Lukáč. Pre Slovensko je vyčlenených 9,5 milióna eur z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj, ďalších približne 2,5 milióna eur na spolufinancovanie projektov sa vyčlení zo štátnych prostriedkov. Prijímateľ pomoci sa bude podieľať vlastnými prostriedkami na financovaní projektu piatimi percentami.

Maďarské ministerstvo rozhodne o zákaze reklamy na cigarety

10. marca 2005

Podľa štvrtkového vydania maďarských novín Magyar Hírlap toto uvoľnenie naráža na veľký odpor. Minister zdravotníctva Jenő Rácz viackrát zdôraznil, že ohľadom reklamy na cigarety na VC Maďarska sa nebude robiť žiadna výnimka. Noviny pripomínajú, že od 1. augusta 2005 platí v krajinách EÚ všeobecný zákaz reklamy na cigarety. To môže byť tiež dôvodom, prečo dátum maďarských pretekov F1 preložili na 31. júla. Ak nedostane Hungaroring Sport AG žiadne reklamné práva na cigarety, potom by sa pravdepodobne tieto preteky v Maďarsku nemohli uskutočniť pod doterajším bežným názvom Marboro-Grand Prix.

Maďari protestujú proti lacnej slovenskej šunke

10. marca 2005

Združenie podnikateľov mäsového priemyslu v Maďarsku vyjadrilo protest proti lacnej šunke dovezenej zo Slovenska. V hypermarketoch obchodného reťazca Auchan predávajú tento produkt za 569 HUF, v prepočte 88,51 SKK, čo je podľa nich iba o niečo viac, ako materiálne náklady vynaložené na výrobu maďarskej šunky. Cena za kilogram maďarskej šunky dosahuje v obchodoch 800 HUF. Združenie poslalo vzorku slovenského výrobku do výskumného ústavu mäsového priemyslu, aby zistili, či jeho zloženie nie je v rozpore s tým, čo je na ňom deklarované. Ak šunka zodpovedá priloženému popisu, potom ide o dampingový tovar, v opačnom prípade ide o pomýlenie zákazníkov, domnievajú sa predstavitelia združenia.

Ekonomika Slovenska rástla najrýchlejšie

10. marca 2005

Ekonomika Slovenska rástla v minulom roku najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín stredoeurópskeho regiónu. Hrubý domáci produkt oproti vlaňajšku vzrástol o 5,5 %. S tesným odstupom nasledovalo Poľsko, česká a maďarská ekonomika vzrástla zhodne o 4,0 %. Je to najvyššie tempo ekonomického rastu na Slovensku za posledných sedem rokov a zároveň nás radí na špičku v regióne Višegrádskej štvorky. – konštatujú analytici. Na vysokom raste HDP sa podieľala najmä stále rastúca konečná spotreba domácností, ale aj tvorba hrubého kapitálu.

Výstavba bratislavského diaľničného tunela

10. marca 2005

Výstavba bratislavského diaľničného tunela Sitiny sa dostala do ďalšej fázy. Raziace čaty spoločnosti, ktoré od decembra 2003 postupujú z oboch strán ľavého tunela, sa dnes spojili. Poldruhakilometrový tunel ako súčasť diaľnice spojí celý dopravný obchvat hlavného mesta. Po uvedení do prevádzky v roku 2007 zabezpečí diaľničné prepojenie ČR cez Bratislavu do Maďarska. Na financovaní diaľnice s tunelom sa podieľa 64 %-ami japonská vláda – celková investícia predstavuje 3,5 miliardy Sk.

Cez tunel Sitina by sa malo začať jazdiť už koncom roka 2006

Cez tunel Sitina by sa mohlo začať jazdiť už koncom budúceho roka. Pri slávnostnom prerazení západnej rúry tunela to vo štvrtok uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Skanska BS Miroslav Beka. "Prerazením poslednej steny tunela v západnej rúre začal tento projekt svoju záverečnú fázu," konštatoval Beka. Aby však boli prerazené obidve rúry tunela, treba podľa neho preraziť ešte zhruba 250 metrov vo východnej rúre. Ukončenie stavebných prác v tuneli pritom Beka predpokladá v polovici tohto roka. Stavebné práce na tuneli, ktorý je súčasťou projektu D2 Lamačská cesta - Staré Grunty Bratislava, sa začali v jeseni 2003. "Kontraktačná cena celého projektu predstavuje približne 3,5 mld. Sk, konečná cena sa však pravdepodobne navýši," skonštatoval predseda predstavenstva a výkonný riaditeľ Skanska SK Daniel Bél. Podľa generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti Dušana Faktora 82 % stavby financuje Japonsko prostredníctvom Japonskej banky pre medzinárodnú spoluprácu, zvyšných 18 % prostriedkov poskytuje slovenská strana. Celý projekt diaľnice D2, ktorého hlavným dodávateľom je japonsko-slovenské združenie Taisei-Skanska a subdodávateľom je stavebná firma Skanska BS, a.s. Prievidza, má dĺžku 3,3 kilometrov. Samotný tunel má v oboch smeroch takmer 1,5 kilometrov, pričom východná rúra meria 1 415 metrov a západná 1 440 metrov. Na prácach v tuneli sa podľa Beku podieľa zhruba 80 pracovníkov, pričom priemerný denný výkon predstavuje 1,5 až 2 metre. Podľa zmluvy sa na projekte podľa generálneho riaditeľa Skanska SK podieľa Taisei 55 %, zvyšok pripadá na slovenskú stranu. Stavebné práce na tuneli pokračujú podľa zástupcov dodávateľských firiem bez väčších komplikácií. Najväčšie problémy dodávateľom spôsobili horšie geologické podmienky, ako sa predpokladalo v pláne. Pracovať sa preto začalo nepretržite a tunel sa začal raziť zo severnej aj južnej strany naraz. Druhým problémom pri prácach bol vplyv hluku a vibrácií z odstrelov na životné prostredie, čomu zabránili stavbou protihlukových stien. Po dokončení celého projektu bude kompletne vybudovaný obchvat hlavného mesta Slovenska a vytvorí sa tak súvislé diaľničné spojenie z Českej republiky cez Bratislavu do Maďarska. "Projekt je významný nielen preto, že odľahčí premávku v Bratislave, ale zároveň bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, zvýšenie komfortnosti a bezpečnosti dopravy," zdôraznil minister dopravy Pavol Prokopovič.

Biopalivá má podporiť vláda

9. marca 2005 - hn

Maďarská rafinérska spoločnosť MOL čoskoro vyhodnotí ponuky liehovarov na dodávku bioetanolu pre druhý polrok 2005 až rok 2007. Liehovary však stále nevedia či a ako vláda podporí jeho výrobu. Má to riešiť Národný program rozvoja biopalív s nadväzujúcim uznesením vlády. Liehovary si mohli za 400 eur vyzdvihnúť v sídle spoločnosti dokumentáciu s podmienkami súťaže. Podľa výkonného riaditeľa liehovarníckej asociácie Vladimíra Šináka sa v súťaži kladie dôraz na stabilitu dodávateľa. "Máme záujem o kontrakty s takými firmami, ktoré dajú garancie dodávok," potvrdila hovorkyňa Slovnaftu Kristína Félová. Ministerstvo hospodárstva spolu s ministerstvom pôdohospodárstva už niekoľko týždňov diskutujú o spôsobe podpory výroby bioetanolu - prírodného liehu, ako aj metylesteru repkového oleja (MERO). Oboma látkami v ľubovoľnom pomere možno naplniť požiadavku úniovej smernice pridávať do motorových palív dve percentá biozložiek. Vyžaduje sa už na tento rok a následne sa má zvyšovať, aby sa od roku 2010 pridávalo 5,75 percenta. "V národnom programe sa bude deklarovať, akým spôsobom sa zavedie podpora biozložkám. Nie je však isté, či sa vôbec zavedie," informoval riaditeľ odboru energetiky ministerstva hospodárstva Ján Petrovič. Zajtra pôjde program do porady vedenia ministerstva hospodárstva a od budúceho týždňa by sa mal dostať na pripomienkovanie. Podľa Juraja Hamaša z ministerstva pôdohospodárstva sa liter MERO dá vyrobiť za 28 až 32 korún. Aj keď je oslobodený od spotrebnej dane, jeho produkciu žiadajú výrobcovia podporiť. Podporu možno dávať aj pestovateľom repky. Podľa Hamaša je jednoduchšia podpora výrobcom, pretože je tu ľahšia aj kontrola. Okrem podpornej schémy bude treba vydať predpis, ktorý by rafinérie zaväzoval, aby biozložky pridávali do motorových palív. Liehovarníci to považujú za nevyhnutné. Výhoda je, že úniové technické predpisy pre motorové palivá neukladajú pri nafte povinnosť deklarovať prídavok biozložiek do päť percent.

Rokovanie protestujúcich roľníkov v Maďarsku s vládou sa skončilo bez úspechu

10. marca 2005

Protestujúcim roľníkom sa dnes večer nepodarilo dohodnúť s predstaviteľmi agrárneho rezortu v Budapešti, a to aj napriek tomu, že obe strany deklarovali záujem a nádej až do poslednej chvíle. Farmári aj vláda sa vyjadrili v tom zmysle, že ešte existuje nádej na zblíženie postojov v piatok. Predseda Zväzu maďarských farmárskych združení (MAGOSZ) István Jakab po neúspešnom rokovaní povedal, že do piatku do 10.00 hodiny delegácia vlády môže zvážiť svoj postoj a predložiť návrh v záujme dosiahnutia dohody. Minister poľnohospodárstva Imre Németh vyjadril ľútosť a nepochopenie z toho, že sa strany nevedeli dohodnúť. "V piatok do 10.00 hodiny sa vzájomne strany budú informovať o tom, či si to nerozmysleli. Rokovania považujem za uzatvorené," dodal. Dnes popoludní sa farmári s vládou dohodli, že vláda do 30. júna prevezme obilie ponúknuté farmármi na intervenciu do konca mája. Nepodarilo sa však nájsť riešenie požiadaviek roľníkov v oblasti konsolidácie dlhov a v otázke rozpočtových položiek. Riešením by mohlo byť upravenie rozdelenia rozpočtových agrárnych zdrojov v plánovanej výške 328 miliárd forintov (v prepočte vyše 51 miliárd Sk). Medzičasom popri blokáde polovice vozoviek po celej krajine sa z viacerých žúp vydali na cestu do Budapešti roľníci s traktormi, kde sa chcú pridať k svojim kolegom, ktorí sú v metropole s tisíc traktormi už tretí týždeň.

Protestujúci roľníci v Maďarsku dosiahli dohodu v intervenčnom výkupe obilia

10. marca 2005

Počas rokovania sa dnes popoludní protestujúci roľníci a predstavitelia agrárneho rezortu v Budapešti dohodli v otázke intervenčného výkupu obilia. Rokovania pokračujú ďalej. Podstatou dohody je, že vláda do 30. júna prevezme obilie, ktoré ponúknu farmári na intervenciu do konca mája. Takto podľa tajomníka Zväzu maďarských farmárskych združení (MAGOSZ) Ferenca Obreczána roľníci nebudú musieť vymáhať súdnou cestou svoje práva týkajúce sa povinného prevzatia produktov. Na otázku kam bude môcť agrárny rezort prevzaté obilie uskladniť, predstaviteľ združenia nevedel odpovedať. "Ministerstvo pravdepodobne našlo riešenie, iba tak mohlo pristúpiť v tejto otázke na dohodu," poznamenal Obreczán. Otvorenou zostáva už iba dohoda o konsolidácii dlhov farmárov a o niektorých rozpočtových položkách. Protestujúci roľníci sú v Budapešti s asi tisíc traktormi už tretí týždeň. Ich kolegovia v župách blokujú poľnohospodárskymi strojmi jeden jazdný pruh viacerých cestných ťahov, a to aj smerujúcich k hraničným priechodom.

Blokáda maďarských roľníkov nespôsobila na priechode v Milhosti žiadne problémy

8. marca 2005

Desať maďarských súkromných roľníkov z východomaďarskej župy Borsod-Abaúj-Zemplén blokovalo dnes z maďarskej strany svojimi traktormi jeden jazdný pruh aj na príjazdovej ceste k slovensko-maďarskému priechodu Milhosť - Tornyosnémeti v okrese Košice - okolie. Traktory zaparkované na okraji vozovky, ozdobené maďarskými vlajkami, neboli pre vodičov prekážkou, nespôsobili na priechode žiadne problémy a pasovú kontrolu robili slovenskí a maďarskí hraniční policajti priebežne, bez zdržania. Situáciu monitorovali zo služobného auta maďarskí policajti. Samotní gazdovia označili blokádu za symbolickú. "Pridali sme sa k celoštátnemu protestu proti agrárnej politike maďarskej vlády, ktorá mešká s dotáciami pre roľníkov" - uviedol pre TASR jeden z protestujúcich Atilla Vaskó z Göncu. Spolu s ním prišli so strojmi na priechod aj poľnohospodári z Garadnej, Göncu - Ruszky, Hernadcece, Vizsolyia a ďalších obcí župy, ktorí sa obávajú, že nebudú mať za čo nakúpiť osivo, hnojivá, či naftu a nezačnú sa jarné práce. Pestovanie plodín - zemiakov, slnečnice či kukurice a ich predaj je v tomto poľnohospodárskom regióne totiž hlavným zdrojom obživy ich rodín. Na okraji za zvodidlami komunikácie si gazdovia urobili ohnisko a opekali si zemiaky a slaninu. Proti zime dobre padol aj dúšok dobrej pálenky a na doplnenie zásob poslúžil aj bufet na slovenskej strane. V Tornyosnémeti protestujú okrem nedeľňajšej prestávky kvôli návšteve kostola od 3. marca v čase od 8. do 16. hodiny. Počet traktorov sa denne mení a v proteste mienia gazdovia zotrvať najmenej do 16. marca.

V Budapešti predstavili publikáciu Maďari na Slovensku 1989-2004

8. marca 2005

V Slovenskom inštitúte v Budapešti dnes predstavili publikáciu Maďari na Slovensku 1989-2004 Od transformácie režimu po vstup do Európskej únie. Zborník štúdií, ktorý vyšiel zatiaľ v maďarskom jazyku, popisuje trendy a zmeny, typické pre život Maďarov žijúcich na Slovensku od Nežnej revolúcie dodnes. Podľa spoluautora knihy politológa Lászlóa Öllösa sa zborník zaoberá tým, čo všetko sa stalo v inštitucionálnom systéme Maďarov na Slovensku, v ich vnímaní sveta v ich koncepciách o svojej prítomnosti a budúcnosti. Kniha to podľa jeho slov popisuje prostredníctvom ich politického a kultúrneho života, inštitucionálneho systému, rôznych dimenzií kultúry, celého tretieho sektora, ekonomického postavenia, náboženstva a iných oblastí. Öllös dodal, že sa už pracuje aj na preklade publikácie do slovenského jazyka, ktorá by mala byť hotová do jesene. Na zborníku o tejto polmiliónovej menšine na Slovensku pracovalo dovedna 26 autorov - odborníkov rôznych oblastí. Z nich štyria slovenskí, jeden maďarský vedec a 21 príslušníkov maďarskej menšiny v SR.

Detaily o maďarských špiónoch na internete

11. marca 2005 – hn - Peter Stahl

Po zoznamoch spolupracovníkov a agentov komunistickej štátnej bezpečnosti sa v Maďarsku na internete objavil aj zoznam špiónov. Hospodársky týždenník HVG uverejnil zoznam maďarských špiónov, ktorí pôsobili za minulého režimu v západných krajinách. Podľa HVG bol posledný maďarský špión zatknutý až v roku 2004 v Nemecku. Väčšina špiónov bola údajne donútená k spolupráci vydieraním. Maďarské spravodajstvo sa ich po odhalení väčšinou vzdalo a nechalo ich dlhé roky sedieť vo väzení. "Maďarskí špióni pôsobili na Západe na objednávku Sovietskeho zväzu. Značná časť z nich však bola veľmi skoro odhalená a neposlali do Budapešti a do Moskvy žiadne hodnotné informácie," konštatuje maďarský hospodársky týždenník. Ako príklad uviedli prípad Attilu Ottó Gilberta, ktorý v roku 1982 v Spojených štátoch získal za štyritisíc amerických dolárov "tajné americké dokumenty". Gilbertovi ich odovzdal Maďar žijúci v USA János Szmolka, ktorý však bol v skutočnosti príslušníkom americkej armády. Gilbert bol vzápätí zatknutý. Szmolka v roku 1977 navštívil v Maďarsku svoju chorú matku a komunistická tajná služba sa ho snažila vydieraním prinútiť k spolupráci. V Spojených štátoch všetko oznámil svojim nadriadeným a istý čas pôsobil ako dvojitý agent. Následne pomohol pri odhalení Gilberta, ktorý bol odsúdený za špionáž na 15 rokov väzenia. Za najúspešnejšieho maďarského agenta bol považovaný Zoltán Szabó, ktorý získal pre spoluprácu Američana Clyde Lee Conrada. Ten získal pre Moskvu veľmi dôležité dokumenty. Szabó emigroval do USA po potlačení protikomunistického povstania v roku 1956. Ako príslušník americkej armády slúžil vo Vietname a v Nemecku. V roku 1967 navštívil rodinu v Maďarsku a začal pracovať pre maďarskú tajnú službu. V roku 1982 sa už ako dôchodca presídlil späť do Maďarska a po roku 1989 žil v Rakúsku. Práve v tejto krajine bol zatknutý, ale odsúdený bol na prekvapujúco nízky trest - dostal desať mesiacov podmienečne. Ďalším špiónom, ktorý sa objavil na stránkach HVG, je István Rátkai, ktorý bol zatknutý v roku 1988 v Kanade. Bol obvinený, že sa snažil získať dokumenty o objekte amerického námorníctva. Rátkaiho získala maďarská špionáž vydieraním, pretože počas štúdií na univerzite v Budapešti nelegálne obchodoval s valutami. Podľa HVG boli špiónmi aj bratia Kercsikovci, ktorí žili vo Švédsku. Sándor mal v období studenej vojny súkromnú lekársku prax v Göteborgu a jej zriadenie údajne financovala maďarská tajná služba. So svojím bratom Imrem fungovali ako spojka. Maďarsko v uplynulých týždňoch žije v zajatí rôznych zoznamov. Takmer každý týždeň sa objavujú na internete nové súpisy agentov, spolupracovníkov a členov komunistickej tajnej služby. Parlament už začal rokovať o zákone, ktorý by umožnil oficiálne zverejnenie zoznamov štátnej bezpečnosti. Toto riešenie podporuje aj premiér Ferenc Gyurcsány. Nie je však stále jasné, akým spôsobom bude možné túto kapitolu maďarskej histórie uzavrieť. Je potrebné dosiahnuť široký konsenzus politických strán a tu na seba narážajú rôzne záujmy jednotlivých politikov. Dohoda sa rodí ťažko a riešenie tejto citlivej otázky je zatiaľ v nedohľadne.

Proti zverejňovaniu agentov sú aj maďarské cirkvi

8. marca 2005 - sme

Maďarská katolícka cirkev je pobúrená návrhmi na zverejnenie dokumentov niekdajších komunistických tajných služieb. Zoznamy nie sú podľa tajomníka katolíckej biskupskej konferencie, biskupa Andrása Veresa, dôveryhodné a otváranie minulosti by iba zbytočne vyvolávalo emócie. "My veriaci navyše nemáme právo súdiť kohokoľvek ani vtedy, ak by nám ich činnosť ako agentov ublížila," dodal Veres. V prednáške na Katolíckej univerzite Pétera Pázmánya zašiel Veres ešte ďalej. Snahy hlavne vládnych strán o sprístupnenie dokumentov niekdajších tajných služieb označil za súčasť organizovaného útoku proti cirkvám, v prvom rade proti katolíckej. "Musím predpokladať, že niektoré kruhy majú vyslovene záujem po rozbití manželstva, rodiny a dedinských komunít i o rozloženie cirkevných spoločenstiev," tvrdil biskup. Dvetisíc rokov stará cirkev však podľa biskupa prežila i oveľa horšie skúšky a prenasledovanie, než sú tie súčasné. Politici by podľa Veresa mali spoznať Kristovo posolstvo, že cirkev nemôžu poraziť ani sily pekla. Podľa spoločného vyhlásenia maďarských katolíckych biskupov nie je náhodou, že sa téma agentov dostala do pozornosti vo viacerých krajinách nášho regiónu práve teraz. Cirkev najviac pobúril zoznam 219 osôb, ktorý anonymne zverejnili na internete. Podľa zverejňovateľa je jeho zoznam totožný s tým, ktorý posledný komunistický ministerský predseda v roku 1990 venoval prvému demokratickému premiérovi Józsefovi Antallovi. Zoznam neskôr záhadne zmizol. Päťdesiat mien z listiny pochádza z cirkevných kruhov. Medzi údajnými agentmi je napríklad 6 z 21 súčasných členov katolíckej biskupskej konferencie a štyria bývalí katolícki biskupi. Vedľa nich sa na listine objavujú predstavitelia ostatných cirkví - od penzionovaného kalvínskeho biskupa po bývalého hlavného rabína. Vierohodnosť zoznamu ako celku aj motív jeho zverejnenia sú podľa odborníkov pochybné a môže ísť o snahu zdiskreditovať odhaľovanie minulosti. Niektoré mená agentov medzi cirkevnými predstaviteľmi však maďarským médiám potvrdili napríklad historici zaoberajúci sa fungovaním komunistických tajných služieb.

V Maďarsku sa prostredníctvom internetu objavil nový zoznam

4. marca 2005

Nový zoznam údajných spolupracovníkov špeciálneho oddelenia niekdajšej maďarskej tajnej bezpečnosti sa dnes objavil na stránkach internetového vydania populárneho týždenníka Heti Világgazdaság (HVG). Zoznam obsahuje mená a hodnosti 206 dôstojníkov a spolupracovníkov kedysi obávaného, po spoločenských zmenách zrušeného oddelenia III/III pre boj s vnútorným nepriateľom, ktorí v roku 1989 kooperovali s rezortom vnútra. Internetové vydanie HVG pripomína, že predmetné mená sú zverejniteľné, pretože sa už objavili v periodickej tlači, ako aj knižných publikáciách. Navyše, ústavný súd krajiny ešte v roku 1994 rozhodol, že v súvislosti so spomínaným oddelením sa nemožno dovolávať ohrozenia národnej bezpečnosti. V zozname figurujú popri dôstojníkoch štátnej bezpečnosti, ktorí pôsobili v jej centrále alebo riadili rôzne útvary, aj spolupracovníci z rôznych suboddelení, napríklad "pre boj s nepriateľskými elementmi" v rôznych cirkvách. Maďarská verejnosť bola počas uplynulého víkendu konfrontovaná s iným zoznamom údajných 219 agentov štátnej bezpečnosti, ktorý na bezplatnej internetovej stránke zverejnil neznámy autor. Listina, ktorá sa dotýka osobností z oblasti politiky, médií, cirkví a vedeckého života, sa podľa denníka s veľkou pravdepodobnosťou zhoduje s tou, ktorú niekdajší premiér Miklós Németh odovzdal pri zmene režimu svojmu nástupcovi Jószefovi Antallovi. Dôveryhodnosť písomnosti začal prakticky neodkladne preverovať Úrad pre národnú bezpečnosť. Premiér Ferenc Gyurcsány nazval v parlamente zverejnenie tejto listiny za hanebný čin a povedal, že predchádzajúce vlády nespravili všetko pre to, aby priehľadne a právne odhalili minulosť. Tajomník Maďarskej katolíckej biskupskej konferencie András Veres povedal, že nevie prijať iniciatívu na odhalenie predstaviteľov cirkvi, ktorí spolupracovali s tajnou bezpečnosťou. Listiny podľa jeho názoru už dnes nemožno spoznať v plnom rozsahu. Navyše by sa niekdajšie obete bývalého režimu stali opäť obeťami a pre tých, ktorí boli staviteľmi a prevádzkovateľmi systému štátostrany, by zverejnenie nemalo žiadne následky.

Slovensko ako prvé z nováčikov ukončilo preklad legislatívy EÚ

8. marca 2005

Slovensko ako prvé z nových členských krajín EÚ ukončilo preklad celej európskej legislatívy, ktorá teraz už môže byť publikovaná v slovenčine v oficiálnom vestníku únie. Podľa informácií monitorovacieho systému Rady EÚ je slovenská prekladateľská jednotka v Bruseli prvou spomedzi nových oficiálnych jazykov, ktorá dokončila práce na preklade a právnej kontrole takmer 90.000 strán európskej legislatívy. Zdroje Rady EÚ vítajú najmä skutočnosť, že sa to Slovensku podarilo napriek počiatočným problémom s prekladmi do slovenčiny. Slovenská verzia acquis communautaire, ako sa súboru legislatívy EÚ hovorí v bruselskom žargóne, bude môcť byť už čoskoro zverejnená v osobitnom vydaní oficiálneho vestníka. Na vydanie v publikačnom úrade EÚ v Luxemburgu je momentálne pripravených v slovenčine 87.769 z celkovo 88.203 strán (teda 99,51 percenta). Chýbajúcich asi 500 strán, ktoré sú už preložené a skontrolované v Bruseli, musia ešte overiť pracovníci publikačného úradu, čo by malo trvať asi týždeň. Pre porovnanie: českého textu je v Luxemburgu pripraveného na vydanie 92,7 percenta, poľského 98,1 a maďarského 99,1 percenta.

Do kín prichádza dráma Nepochovaný mŕtvy

7. marca 2005 - sita

Životopisný príbeh Imre Nagya je základný príbeh maďarských dejín 20. storočia. Bol prvým komunistickým predstaviteľom, ktorý sa nakoniec stal symbolom národného vzdoru proti útlaku, ministerským predsedom, ktorý vypovedal Varšavskú zmluvu a na svoju dobu mal odvahu proklamovať demokratický systém vládnutia viacerých strán.

Dôležitú časť maďarskej histórie odkrýva maďarsko-slovensko-poľský film Nepochovaný mŕtvy maďarskej režisérky Márty Mészárosovej, ktorý si slovenskí diváci môžu pozrieť v kinách od 10. marca. Režisérka Márta Mészárosová sa pokúsila o rekonštrukciu tajomstvom zahaleného príbehu maďarského ministerského predsedu Imre Nagya, prvého "veci oddaného" komunistického vodcu, ktorý sa po vypuknutí revolúcie v roku 1956 vzoprel proti Sovietskemu zväzu a stal sa symbolom národného vzdoru proti útlaku. Film zachytáva obdobie od vypuknutia revolúcie v Maďarsku v roku 1956 až po popravu Imre Nagya v júni 1958. Ako režisérka informovala na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave, podľa nej ide o najväčšiu postavu maďarských dejín. Na scenári spolupracovala s Évou Pataki štyri roky, rehabilitovať osobu Imre Nagya chcela už veľmi dávno. "Jeho osud martýra sa na celom svete stal symbolom slobody a pojmom národného sebaurčenia." Film venovala mladým ľuďom, ktorí o osobnosti Imre Nagya vedia veľmi málo. "O týchto udalostiach sa 30 rokov nedalo hovoriť a ani 15 rokov po zmene systému toto obdobie nie je dostatočne prehodnotené. Mladí ľudia o tom vedia veľmi málo, keďže ani na školách sa o tom neučí." Mészárosová sa okrem rekonštrukcie historických udalostí snažila zistiť, ako prežívali členovia rodiny Imre Nagya jeho vyhnanstvo, život v izolácii v Rumunsku, čakanie na ortieľ smrti v samotke v Budapešti. "Rozporuplný je aj jeho posmrtný život, ako nepochovaný mŕtvy ležal celé desaťročia v neoznačenom hrobe," hovorí režisérka. Hlavnú úlohu si vo filme zahral známy poľský herec Jan Nowiczki, režisérkin manžel, pre ktorého je postava Imre Nagya nielen maďarskou osobnosťou, ale výslednicou hrdinov strednej Európy. "Pre mňa nie je dôležité, že to bol Maďar. Na území strednej Európy sa všetko odohráva na princípe spojených nádob, tento hrdina je pre nás všetkých spoločný." Vo filme sa paradoxne podľa Nowiczkeho Imre Nagy narodil ako Maďar, keďže ho stvárnil maďarský hrdina, žil ako Slovák a zomrel ako Poliak. Trojjazyčnosť vo filme nespôsobila jazykové problémy. "Ak je niekto vynikajúci herec, môže hovoriť aj po mongolsky, budete mu rozumieť. Ak je niekto kretén, môže hovoriť aj vašim jazykom a nepochopíte, čo chcel povedať," konštatoval Nowiczki. Slovenským koprodukčným partnerom drámy Nepochovaný mŕtvy bola slovenská spoločnosť Ars Media a podľa jej zástupcu Igora Hudeca sa slovenská strana na filme podieľa 20 percentami. Niektoré scény sa nakrúcali aj na Slovensku, v okolí Ždiaru. "Pre tvorcov bolo náročné nakrúcať v rumunskom Snagove, keďže tieto lokácie sú dnes rekreačnou oblasťou pre obyvateľov Bukurešti. Preto sa tvorcovia rozhodli nakrúcať časť filmu na Slovensku," hovorí slovenský producent filmu. Vo filme sa predstavili aj slovenskí herci Matej Landl, Ady Hajdu, Vanda Tureková a Petra Langrová. Film tunajším divákom prináša Asociácia slovenských filmových klubov. Premiéru mal v Budapešti 19. októbra 2004 za účasti najvyšších maďarských štátnych predstaviteľov a namiesto očakávaných 10 000 - 15 000 návštevníkov zaznamenal návštevnosť nad 100 000 divákov.

Nevydarený slovenský dabing pochoval Nepochovaného mŕtveho

11. marca 2005 – sme - Miloš Ščepka

Uplynulo viac ako pätnásť rokov od skončenia boľševického režimu, no v slovenskej (ale ani v oveľa agilnejšej českej) kinematografii nevznikol jediný film, zobrazujúci osudy dôležitých postáv našej novodobej histórie. A pritom sú často hodné antickej drámy - Alexander Dubček rovnako ako Gustáv Husák, o postavách vojnového slovenského štátu ani nehovoriac. Filmári sa dosiaľ nezmocnili ani Milana Rastislava Štefánika, ktorého naša súčasná rozštiepená a rozškriepená spoločnosť napodiv vníma jednotne - pozitívne. Preto treba so sympatiami uvítať akýkoľvek pokus o umelecký filmový pohľad na novodobé dejiny, tým viac, ak vznikol aj so slovenskou koprodukčnou účasťou. Na Slovensku určite žije veľa ľudí, ktorí majú k maďarskej revolúcii z roku 1956 veľmi blízky citový vzťah. Práve osobný, subjektívny prístup je príznačný pre novú snímku maďarskej režisérky Márty Mészárosovej Nepochovaný mŕtvy. Svoj pohľad na vtedajšieho premiéra Imreho Nagya, ktorého neskôr popravili, skladá z autentických spravodajských a dokumentárnych filmov i z hraných sekvencií. Výsledkom nie je hraný dokument, skôr dráma, podfarbovaná dobovými dokumentmi. Jan Nowicki (inak režisérkin manžel) výkonom v hlavnej role dokazuje, že jeho výber nebol len rodinnou záležitosťou. Napriek tomu chvíľami zreteľne cítiť režisérkinu neistotu, váhanie medzi dokumentárnosťou a drámou prerastá do zdĺhavej opisnosti, podchvíľou sa neubráni ani kontraproduktívnej heroizácii a patetizmu. Udalosti predchádzajúce Nagyovej internácii preletí rýchlosťou blesku, čas väznenia, výsluchov a procesu sa vlečie ako utáraný slimák. V podobe, ako ho môžeme vidieť v našich kinách, je film príkladom toho, ako môže zlý preklad potlačiť všetky kvality. Slovenský dabing je totiž nevhodný, silu autenticity (aj atraktívnosti pre slovenských divákov maďarskej národnosti) by zachovali len titulky. Okrem toho, že preklad je neobratný po stránke lexiky i štýlu a s obrazom sa citovo rozchádza, zlyhala aj réžia slovenského znenia. Hlasy sú zvolené nevhodne, výkony slovenských dablérov sú chvíľami mizerné a pre častú prílišnú asynchrónnosť dabing neobstojí ani po stránke remeselnej. Čudná je i dramaturgia slovenského znenia, keď necháva dabovať aj autentické dokumentárne sekvencie, zatiaľ čo niektoré hrané časti titulkuje, maďarské medzititulky raz uvádza v slovenskom zvuku, inokedy v slovenských titulkoch, ďalšie celkom ignoruje. Mimovoľne to vyznenie snímky posúva až kamsi za hranice surreálneho zážitku. Zlý sen.

Kto bol Imre Nagy?

Imre Nagy sa narodil v roku 1886. V prvej svetovej vojne padol do ruského zajatia a pridal sa k boľševikom. V rokoch 1921 až 1930 organizoval ilegálne komunistické hnutie v Maďarsku, ďalších 15 rokov prežil v emigrácii v Moskve. Do Maďarska sa vrátil v roku 1944 a získal si popularitu ako minister poľnohospodárstva, ktorý začal pozemkovú reformu. Dostal sa však do konfliktu s oficiálnou líniou strany a vylúčili ho z vedenia. Po smrti Stalina v roku 1953 sa stal šéfom vlády a pokúsil sa o umiernené ekonomické a politické reformy. V roku 1955 ho opäť odvolali a dokonca vylúčili zo strany. Na rozdiel od vtedajších komunistických zvyklostí odmietal vykonať sebakritiku a stal sa neoficiálnou hlavou opozície. Pod tlakom demonštrácií 23. októbra 1956 sa stal znovu premiérom. Postupne sa radikalizoval, požadoval odchod sovietskych vojsk z Maďarska, pripustil stranícku pluralitu a zostavil koaličnú vládu. Nakoniec vyhlásil neutralitu Maďarska a jeho vystúpenie z Varšavskej zmluvy. Po útoku Sovietskej armády proti Budapešti utiekol s niekoľkými spolupracovníkmi na juhoslovanské veľvyslanectvo - neskôr ich internovali v Rumunsku. Odmietol sa zriecť funkcie premiéra, uznať verejne svoje chyby a legitimovať tým novú moc vedenú Jánosom Kádárom. V koncepčnom procese ho 15. júna 1958 odsúdili k smrti a druhý deň ráno obesili. Slávnostný pohreb Nagya 16. júna 1989 je považovaný za koniec komunizmu v Maďarsku. Mészárosovej film o Imre Nagyovi vyvolal v Maďarsku veľkú diskusiu. Režisérke sa napríklad vyčíta, že z Nagya urobila osamoteného hrdinu a mučeníka a zamlčala príbeh jeho spolubojovníkov, ktorí za revolúciu tiež zaplatili svojím životom.

V Bratislave o skúsenostiach z prípravy na vstup do NATO

6. marca 2005

Výmena skúseností z prípravy na členstvo v NATO bude témou trojdňového medzinárodného seminára, ktorý sa začne v pondelok v Bratislave v Ústave vzdelávania. Slovensko po minuloročnom vstupe do aliancie má záujem na odovzdávaní svojich skúseností z prístupového procesu iným krajinám, ktoré sa zapájajú do integračných procesov a usilujú sa o získanie plného členstva v NATO. Týmito aktivitami chce SR podporovať procesy euroatlantickej integrácie a pomôcť ašpirujúcim krajinám v ich integračnom úsilí. Organizátorom seminára je Ministerstvo obrany SR v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí SR, Veľvyslanectvom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v Bratislave a mimovládnou organizáciou CENNA. Svoju účasť doteraz potvrdili zástupcovia z Albánska, Chorvátska, Macedónska, Srbska a Čiernej Hory, Bosny a Hercegoviny, Ukrajiny, Gruzínska, Česka, Maďarska a Rumunska. Seminár sa uskutoční v anglickom jazyku.

Slota: V Európe vzniká prirodzený trend posilňovania národných strán

5. marca 2005

V súčasnej Európe vzniká podľa predsedu Slovenskej národnej strany (SNS) Jána Slotu prirodzený trend posilňovania národných záujmov a národných strán. Podľa vlastných slov verí tomu, že po nadchádzajúcich parlamentných voľbách sa jeho strana opäť dostane do Národnej rady SR a bude súčasťou vládnej koalície. Svoj potenciál chcú národniari uplatniť už v tohtoročných voľbách do samospráv vyšších územných celkov. Strategickým cieľom SNS je posilňovanie štátnej suverenity a slovenskej identity a národnej kultúry, uviedol dnes Slota na slávnostnom sneme, ktorý sa konal v Bratislave pri príležitosti 15. výročia obnovenia činnosti SNS. Zdôraznil, že SNS svojimi iniciatívami vždy predbiehala dobu a že proti SMK bila na poplach už začiatkom 90-tych rokov, pretože konečným cieľom maďarskej koalície je podľa neho odtrhnutie južného Slovenska a jeho následné pripojenie k Maďarsku. Slota chce zákonným spôsobom pozastaviť činnosť SMK ako nástroja maďarskej iredenty. Delegáti na sneme schválili zmenu v stanovách strany, podľa ktorej môže predseda strany v mimoriadnej situácii zvolať snem. Slota tiež vyzval na aktualizáciu členskej základne. Snem podľa prvej podpredsedníčky národniarov Anny Belousovovej potvrdil závery zlučovacieho snemu v Žiline spred dvoch rokov. Znamená to tiež, že dňom oficiálnej registrácie Jána Slotu ako predsedu zanikla Pravá SNS. Približne 350 delegátov sa počas snemu podpísalo pod petíciu za pomenovanie Mostu Košická podľa národovca Andreja Hlinku. Petíciu vypísala Matica slovenská, zatiaľ zozbierali približne 600 podpisov, čo je polovica z počtu, ktorý si petičný výbor naplánoval.

Únia mala rekordnú úrodu obilia

8. marca 2005

Úroda obilia bola vlani v Európskej únii najvyššia za uplynulých desať rokov. Oproti predchádzajúcemu roku vzrástla o 24 percent na celkových 287,3 milióna ton. Oznámil to štatistický úrad EÚ Eurostat. Nárast výroby obilnín zaznamenali všetky členské krajiny EÚ. Najväčší nárast hlásilo Maďarsko (89 %),Slovensko (56,6 %) a Česko (53,9 %).

OTP Banka chce expandovať na východ

5. marca 2005

Najväčšia maďarská banka OTP chce počas najbližších rokoch kúpiť banky v Srbsku a na Ukrajine. Akvizície plánuje aj na Slovensku, pretože jej súčasné aktivity u nás sú príliš malé.

Maďarskí farmári sa presunuli pred parlament

4. marca 2005

Maďarskí farmári v stredu neskoro večer presunuli 200 traktorov pred budovu budapeštianskeho parlamentu. Polícia im tam povolila zostať do konca týždňa. Gazdovia majú v Budapešti už vyše 2000 strojov, ďalšie desiatky blokujú rôzne cesty po krajine. Farmári sa pôvodne sťažovali na meškajúce dotácie na pôdu. Vláda oprávnenosť ich požiadaviek v podstate uznala a vyplácanie týchto dotácií sľúbila urýchliť. Medzitým sa však protesty zradikalizovali a gazdovia žiadajú ďalšie peniaze z rozpočtu. Demonštrácie navyše naberajú politický ráz, stále častejšie počuť požiadavku na odstúpenie vlády.

Rokovanie ministrov obrany

4. marca 2005

Varšava dnes bude hostiť ministrov obrany krajín V-4. Juraj Liška spolu s poľským, maďarským a českým ministrom obrany očakáva, že v rámci posilnenia európskej obrannej politiky sa bude hovoriť o vytváraní tzv. bojových skupín. Do roku 2010 by krajiny Európskej únie mali vytvoriť približne 13 takýchto skupín. V Jednej z nich budú pôsobiť Slováci s Poliakmi a Nemcami. Hovoriť sa bude aj o pôsobení vojakov Višegrádskej štvorky v operáciách v Iraku, Afganistane a na Balkáne. Aj keď sú dôležité ďalšie témy, hlavným bodom dnešnej varšavskej schôdzky bude popoludňajšie stretnutie s ministrom národnej obrany Ukrajiny Anatolijom Gricenkom.

Ochranári budú protestovať proti ožarovaniu potravín

4. marca 2005

Ožarovanie potravín a pochutín s cieľom predĺžiť ich trvanlivosť by malo byť v Európskej únii (EÚ) dočasne zakázané. Požadujú to ochranári z celej Európy, ktorý svoj nesúhlas s ožarovaním vyjadria na sobotňajšom proteste najmenej na siedmich miestach vo Francúzsku. Protest podporili mimovládne organizácie z Dánska, Talianska, Veľkej Británie i Švédska. Zo Slovenska podporujú akciu Priatelia Zeme a Agro-eko fórum. Ako pre SITA povedal projektový koordinátor Priateľov Zeme Daniel Lešinský, doposiaľ sa nepotvrdila neškodnosť pri dlhodobom používaní tejto technológie pre ľudské zdravie. Ožarujú sa predovšetkým koreniny, zelenina či ovocie, no v mnohých krajinách EÚ, vrátane susedného Maďarska a Poľska sa v záujme trvanlivosti ožarujú aj kurčatá či morské produkty, upozorňujú ochranári. Podľa Lešinského sa o tomto probléme veľa nehovorí a preto je potrebné otvoriť diskusiu. Používanie rádioaktívneho kobaltu pri ožarovaní spôsobuje zdravotné riziko pre zamestnancov. Náhodné ožiarenie tiež ohrozuje prostredie, v ktorom takéto prevádzky existujú, argumentujú mimovládne organizácie. Problémom je aj to, že ožarovanie ničí niektoré živiny. V potravinách s obsahom tuku vytvára ožarovanie látky, pri ktorých podľa ochranárov existuje vážne podozrenie, že majú karcinogénne či mutagénne účinky. Ochranári preto apelujú na Európsku komisiu (EK), aby iniciovala návrh na dočasný zákaz ožarovania potravín a pochutín, kým sa nepreukáže dlhodobá neškodnosť. Podľa informácií mimovládnych organizácií správa EK upozorňuje, že s množstvom ožiarených potravín sa obchoduje aj ilegálne. Zelení žiadajú úrady v jednotlivých členských krajinách, aby tomuto obchodovaniu zabránili.

Úbohá mzda Slovákov

4. marca 2005

V rebríčku príjmov je Slovensko z päťdesiatky sledovaných štátov Európy na 35. mieste. Vyplýva to z údajov Federácie európskych zamestnávateľov, podľa ktorých najväčšie príjmy majú občania Dánska. Slováci zarábajú v porovnaní s ostatnými Európanmi veľmi málo a takmer desaťkrát menej ako Dáni, ktorých príjmy sú v Európe najvyššie. Z nových členských krajín únie sú nižšie zárobky iba v Estónsku, Litve a Lotyšsku. Lepšie zárobky ako Slováci majú naopak Česi, Poliaci, Maďari a dokonca aj Chorváti, ktorí stále nie sú v únii. Tí svojimi príjmami predstihli celú strednú Európu.

S&P zvýšila rating maďarskej telekomunikačnej firmy Matáv

4. marca 2005

Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poors (S&P) zvýšila rating dlhodobých záväzkov maďarskej telekomunikačnej spoločnosti Magyar Távközlési Rt. (Matáv) z úrovne BBB+ na A-. Výhľad ratingu je stabilný. Ako informovala vo štvrtok agentúra S&P, zmena ratingového hodnotenia spoločnosti Matáv je v súlade so zvýšením ratingu jej majoritného akcionára Deutsche Telekom AG. „Deutsche Telekom vlastní 59,2 % akcií firmy Matáv, z čoho vyplýva, že ratingy oboch spoločností sú významne prepojené. Hodnotenie Matáv by malo byť viazané na ratingové hodnotenie Deutsche Telekom, pokiaľ bude maďarská firma strategicky dôležitou investíciou jej materskej spoločnosti,” uviedol úverový analytik S&P Michael OBrien. Stabilný výhľad ratingu firmy Matáv odráža v prvom rade výhľad ratingov materskej spoločnosti Deutsche Telekom, ktorý je založený na očakávaniach agentúry S&P, že si nemecký telekomunikačný operátor udrží silnú pozíciu a stabilné prevádzkové výsledky na kľúčovom európskom trhu. „Na základe predpokladov mierneho zlepšenia úverových vzťahov Deutsche Telekom v tomto roku a výziev stabilizujúceho sa amerického mobilného trhu neočakávame v strednodobom horizonte ďalšie zvýšenie ratingu Deutsche Telekom, a teda ani firmy Matáv,” dodal OBrien.

Maďarsko diskutuje, akému zoznamu tajných uveriť

3. marca 2005 - sme

Zatiaľ čo maďarský parlament rokuje o novom zákone o zverejnení dokumentov komunistických tajných služieb, verejnosť búrlivo debatuje o dvoch „partizánskych” zoznamoch, ktoré sa na internete objavili v priebehu februára. Prvý, postupne sa rozširujúci zoznam vydal politologický ústav Political Capital. Zatiaľ uvádza len osoby, ktorých mená sú už verejne známe. Ústav pripravil zoznam ďalších 1 300 osôb, ktorých zverejnenie však naráža na odmietavý postoj ombudsmana pre ochranu osobných údajov Attila Péterfalviho. Zverejnenie údajov akéhokoľvek agenta je podľa neho možné len s výslovným súhlasom dotyčného. Péterfalvi včera pred novinármi demonštratívne skartoval širší zoznam, ktorý mu Political Capital zaslal so žiadosťou o oficiálne stanovisko. Ústav tým, že zverejnil zoznam, vyvíja tlak na politickú elitu, aby prístup k dokumentom konečne oficiálne umožnila. Menej jasná je motivácia toho, kto pred niekoľkými dňami na jednom z amerických webových serverov zverejnil iný zoznam obsahujúci 219 mien. Anonym tvrdí, že ide o legendárny zoznam, ktorý posledný komunistický ministerský predseda v roku 1990 venoval prvému demokratickému premiérovi, medzitým zosnulému Józsefovi Antallovi. Potom záhadne zmizol. Internetový zoznam obsahuje mená agentov v politických stranách, médiách či cirkvi. Niektorí zo zoznamu, napríklad známa televízna moderátorka, medzi tým spoluprácu priznali. Iní ju zúrivo popierajú. Diskusia o dôveryhodnosti druhého zoznamu je teda veľmi živá. Antallov syn, ktorému otec pôvodný zoznam ukázal, najprv tvrdil, že sa mená na internete zhodujú s tým, čo si pamätá. Neskôr však dôveryhodnosť internetového zoznamu poprel, je vraj zalomený inak, než ten, ktorý videl. Nápadné na zozname je, že obsahuje mená zo všetkých politických strán okrem vládnej postkomunistickej socialistickej strany. „Je známe, že tajné služby členov komunistickej strany ako agentov nezamestnávali,” tvrdí socialistický politik Sándor Burány. Podľa historikov to nie je pravda. Podľa Jánosa M. Rainera, riaditeľa prestížneho historického Ústavu 1956, je cieľom druhého zoznamu vyvolať zmätok a spochybniť snahu o odtajnenie minulosti. Sám Rainer oznámil, že pripraví a zverejní tretí zoznam agentov. Chce na to využiť ustanovenie dnes platného lustračného zákona, ktoré umožňuje zverejnenie všetkého, čo slúži prezentácii výsledkov vedeckému výskumu.

Rokovania o Gabčíkove by sa mohli začať

3. marca 2005

Schválením mandátov troch odborných komisií a prijatím ich úloh dnes v Győri pokračovali rokovania o výkone rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora v Haagu vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN). „Myslím si, že je najvyšší čas, aby sme začali riešenie problematiky SVDGN reálne a nie s dvoj-trojročnými prestávkami, ako sa to stalo predtým,” povedal v rozhovore pre TASR splnomocnenec slovenskej vlády Dominik Kocinger po rokovaní s jeho maďarským partnerom Györgyom Erdeym. Po dnešnom dni by podľa slovenského splnomocnenca mali začať fungovať pracovné skupiny, ktoré podľa jeho názoru mohli byť schválené už pred 3 rokmi. Dodal, že ide hlavne o technickú skupinu, ktorá má riešiť práve tie rozhodujúce otázky ako protipovodňová ochrana, plavba, energetika aj ochrana životného prostredia. „Žiaľ čakalo sa aj na pracovnú skupinu právnu a ekonomickú. Vieme, že maďarská vláda schválila mandáty iba v decembri. Dúfam, že sa to teraz rozbehne,” konštatoval Kocinger. Erdey pred novinármi vyjadril presvedčenie, že rok 2005 bude rokom zintenzívnenia rokovaní. Pripustil, že od rozhodnutia v Haagu uplynul dlhý čas, pričom sa nahromadilo množstvo odborných otázok. Tie podľa jeho vyjadrenia treba začať vecne riešiť, bude to úlohou 3 pracovných komisií, ktoré by mali vypracovať také alternatívy riešení, ktoré budú akceptovateľné pre obe vlády. Maďarský splnomocnenec potvrdil rozhodnutie vlády, podľa ktorého maďarská strana považuje otázku postavenia dolného stupňa za zamietnutú. Podľa neho otázka splavnosti Dunaja je všeobecným európskym záujmom, je to aj jedným z dôležitých prvkov riešenia otázky SVDGN, pričom veľmi dôležitými sú aj povodňová ochrana a otázka ochrany životného prostredia. „Je príliš predčasné hovoriť o tom, či sa otázka SVDGN dostane opäť pred rozhodcovský orgán. Súhlasne sme vyhlásili, že sa nebránime prizvaniu v jednotlivých otázkach aj expertov Európskej únie. Nepredpokladám, že by bolo vhodné, aby v odborných otázkach deklarovanými oboma stranami mal rozhodovať súd” povedal Kocinger v reakcii na otázku TASR. Erdey v tejto súvislosti zdôraznil, že stanoviská rokovacích partnerov sa nevzdialili. Vyjadril ochotu urobiť všetko pre to, aby sa približovali čo najviac.

V Győri pokračujú rokovania o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros

3. marca 2005

Vládne delegácie SR a Maďarska sa dnes stretli v Győri, aby pokračovali v rokovaniach o výkone rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora v Haagu vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN). Maďarskú delegáciu vedie splnomocnenec vlády György Erdey. Jeho slovenský partner Dominik Kocinger kritizoval maďarskú stranu, ktorá na diplomatickú nótu Slovenska odpovedala až po 17 mesiacoch. Kocinger pred dnešným stretnutím TASR uviedol, že maďarská strana mieni v Győri rokovať o európskych normách a nie o odborných otázkach. Maďarský scenár je podľa slovenského splnomocnenca neprijateľný, lebo ten by otázku výkonu rozhodnutia haagskeho súdu z 25. septembra 1997 dostal na slepú koľaj, do popredia by sa totiž dostali nie odborné otázky, ale politické. Erdey sa domnieva, že obe strany vlani na svojom ostatnom stretnutí v Bratislave vytvorili korektný pracovný vzťah. Pomenovali najdôležitejšie problémy a vytvorili tie pracovné komisie, ktorých úlohou by bolo dospieť k riešeniu problémov. Mandáty komisií by mali delegácie odsúhlasiť dnes. Maďarská strana viackrát deklarovala, že nemieni rokovať o dostavbe dolného stupňa, ale nebude brániť zachovaniu vodného diela v Čunove. Nutné technické zásahy môžu iba minimálne zasiahnuť do prírody a musia poslúžiť rehabilitácii Malého Žitného ostrova.

Magyar Nemzet: Rokovania o Gabčíkove sú bezvýsledné

9. marca 2005

Győrske rokovanie o výkone rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora v Haagu vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN), ktoré sa konalo minulý štvrtok, sa prakticky skončilo bez výsledku. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Nemzet. Maďarsko po troch rokoch prizvalo prvýkrát k rokovaciemu stolu SR. Podľa predchádzajúceho maďarského splnomocnenca pre Gabčíkovo Lászlóa Székelya sa viac vody na Malý Žitný Ostrov (Szigetköz) môže dostať iba v tom prípade, ak sa Maďarsko a SR opäť obrátia na medzinárodný súdny dvor, píše konzervatívny denník. "Po takmer trojročnom ničnerobení sa podarilo vrátiť k tej rokovacej pozícii, ktorú Orbánov kabinet vypracoval na začiatku svojho funkčného obdobia," komentoval Székely výsledky györskeho stretnutia splnomocnenca slovenskej vlády Dominika Kocingera s jeho maďarským partnerom Györgyom Erdeym. Erdey po rokovaní tvrdil, že by chcel v tomto roku zintenzívniť odborné rokovania s tým cieľom, aby sa zrodili kompromisné výsledky prijateľné pre obe strany. Pripomína Magyar Nemzet a dodáva, že Kocinger zas zdôrazňoval ako priority protipovodňovú ochranu a splavnosť Dunaja, čo je možné zabezpečiť podľa slovenskej strany postavením nagymarosskej hrádze. Slovenský splnomocnenec však dodal, že ak má Maďarsko iný návrh na riešenie tejto otázky, je pripravený o tom rokovať. Erdey na to reagoval, že maďarská strana považuje za možné zabezpečiť splavnosť aj bez postavenia dolného stupňa, píše denník. Počas nečinnosti Maďarska veľká časť vôd Dunaja poháňala slovenské turbíny a Malý Žitný Ostrov zostal opäť bez potrebného množstva vody, komentoval situáciu Székely, podľa ktorého v skutočnosti SR získala ďalšie tri roky, lebo vysvitlo, že vyriešenie sporu bude opäť úlohou haagskeho súdu. "Tam však bude ťažké vysvetliť, prečo Maďarsko za ostatné tri roky neurobilo nič v záujme dosiahnutia dohody a prečo neoznačilo zodpovedného za vzniknutú situáciu, pričom podľa oficiálneho postoja Maďarska pretrváva stav ekologickej núdze," povedal pre Magyar Nemzet bývalý maďarský splnomocnenec.

Mesto ponúka občianstvo Maďarom

2. marca 2005

To, čo maďarskí voliči v decembrovom referende odmietli, ponúka krajanom zo susedných štátov neveľké mestečko. Otcovia mesta Hódmezővásárhely sa rozhodli zriadiť titul čestného občianstva a ponúknuť ho všetkým Maďarom žijúcim v susedných štátoch Karpatskej kotliny. Päťdesiattisícové mesto nachádzajúce sa stopäťdesiat kilometrov juhovýchodne od dvojmiliónovej Budapešti sa tak, aspoň na papieri, môže stať najväčším mestom Maďarska. Péter Koszó, zástupca starostu Hódmezővásárhelyu, tvrdí, že mestská rada sa rozhodla ponúknuť túto poctu miliónom zahraničných Maďarov ihneď po tom, ako v referende neprešiel návrh Svetového zväzu Maďarov na poskytnutie štátneho občianstva krajanom. „Titul čestného občana môže byť udelení Maďarom žijúcim na územiach, odčlenených od historického Maďarska,” uvádza sa v uznesení mestskej rady. Podľa pripojeného zdôvodnenia má „diplom slúžiť budovaniu spoločnej duchovnej vlasti” a súčasne „podnietiť ostatné samosprávy v Maďarsku na podobné iniciatívy”. Mesto dostáva denne vyše sto písomných alebo elektronických žiadostí o čestné občianstvo a Koszó predpokladá, že počet uchádzačov ešte výrazne vzrastie, keď doteraz málo známa ponuka dostane väčšiu publicitu. „Vo virtuálnom zmysle budujeme najväčšie maďarské mesto,” povedal Koszó. Čestní občania Hódmezővásárhelyu však s titulom nezískajú nijaké ďalšie výhody. Zámienkou pre iniciátorov vlaňajšieho referenda o dvojakom občianstve bolo zabezpečiť bezproblémové cestovanie krajanom do materskej krajiny. Po vstupe do Európskej únie totiž Budapešť musela zaviesť vízovú povinnosť pre občanov Srbska a Čiernej Hory a Ukrajiny, kde žijú státisíce Maďarov. Kým pravicová opozícia pred referendom viedla kampaň za poskytnutie občianstva krajanom, socialisticko-liberálna vláda sa otvorene postavila proti. Hoci premiér Ferenc Gyurcsány sľúbil, že Maďarsko v najväčšej možnej miere otvorí hranice pred zahraničnými Maďarmi, vzťah krajanských organizácií k budapeštianskej vláde sa po neúspešnom referende značne ochladil.

M. Duray: Systém podpory zahraničných Maďarov je ohrozený

9. marca 2005

Maďarsko-maďarský dialóg a terajší systém podpory zahraničných Maďarov je ohrozený. Povedal to v utorok večer v maďarskom verejnoprávnom rozhlase Magyar Rádió podpredseda SMK Miklós Duray. Predsedníctvo SMK v liste zaslanom premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi požaduje, aby v polovici apríla bola zvolaná Stála maďarská konferencia (MÁÉRT). Podľa Duraya je to dôležité, lebo maďarská vláda zmenila smerovanie národnej politiky (pozn. TASR: politiky podpory zahraničných Maďarov). "Treba urobiť politické rozhodnutia súvisiace so smerovaním národnej politiky, potom v závislosti na týchto rozhodnutiach možno rokovať detailne o odborných veciach," povedal Duray, ktorý bol členom odbornej delegácie na nedávnom budapeštianskom rokovaní o vládnom návrhu Nadácie domovina a Programe domovina. Duray zdôraznil, že je potrebné vyjasniť, ako si maďarská vláda predstavuje vytvorenie kontaktov s Maďarmi, ktorí zostanú v krajinách mimo Európskej únie. Doterajšie vládne návrhy sú podľa jeho názoru totiž nerealizovateľné. Navrhované uľahčenie a zjednodušenie prisťahovania a naturalizácie je v rozpore s postojom, prostredníctvom ktorého vláda propagovala odmietnutie dvojakého občianstva v referende, zdôraznil v Magyar Rádió podpredseda SMK.

Népszabadság analyzuje vzťah Bugára k Maďarsku

2. marca 2005

Predseda SMK Béla Bugár zašiel tak ďaleko, ako dosiaľ nikto z predstaviteľov zahraničných Maďarov. V rozhovore pre maďarský denník Új Szó vychádzajúci v SR totiž pripustil úplné zrušenie vzťahov s Gyurcsányovou vládou, konštatuje dnes v komentári maďarský denník Népszabadság. Podľa autora článku Tibora Kisa sa Bugár urazil na jar 2002, kedy maďarskí voliči zbavili Viktora Orbána moci, ktorému robil volebnú kampaň aj predseda SMK spolu s jeho pravou rukou - Miklósom Durayom. Kis pripúšťa, že vzťahy materskej krajiny s Maďarmi žijúcimi za hranicami sa dostali na bod mrazu, je možno hovoriť o kríze tohto vzťahu, čo však nie je Gyurcsányova zásluha. Neúspešné referendum o dvojakom občianstve, ktoré rozdelilo maďarský národ na dva tábory, totiž nevymyslel on. Najvplyvnejší denník vyvracia tvrdenia slovenského politika a jeho partnerov o tom, že Maďarsko si neplní povinnosti voči svojim krajanom. Bugárov postoj je nepremyslený. Aj on musí vedieť, že vzťah materskej krajiny k Maďarom žijúcim mimo nej nemožno vypovedať ani z jednej strany. Tento systém vzťahov je determinovaný historicky a nie je závislý na Bugárovej nálade - našťastie, poznamenáva Népszabadság.

Výstavu karikatúr oživí hudba

2. marca 2005

Výstavu karikatúr s hudobnou tematikou Hudba v krivom zrkadle otvoria zajtra o 20. h v Klube Za zrkadlom v priestoroch Domu kultúry Zrkadlový háj na Rovniankovej ulici. Prostredníctvom 130 grafík sa predstaví päť umelcov zo Slovenska a 28 z Česka, Maďarska a Poľska. V hudobnej časti večera vystúpia Peter Cardarelli, Berco Balogh a Silvia Josifoská. Vstupenky za rovných sto korún si možno kúpiť v predajni Dr. Horák na Medenej ulici, v kníhkupectve Artforum na Kozej a v Hummel Music na Klobučníckej. Priamo na mieste stoja o dvadsať korún viac.

Budapešť bude mať letisko aj na Dunaji

Maďarsko chce obnoviť sieť letísk mimo Budapešti s turistickým zameraním

2. marca 2005 - trend

Krátko po druhej svetovej vojne malo malé Maďarsko s hlavným mestom takmer v strede krajiny až desiatku letísk s pravidelnou dopravou. Do polovice 50. rokov sa lety postupne redukovali po tom, ako sa opravili vojnou zničené cesty a železnice. Jediným maďarským civilným letiskom sa stala Budapešť. Začiatkom 90. rokov sa oprášila myšlienka dopravy z ďalších letísk do Budapešti 17-miestnym českým lietadlom L-410 a 10-miestnym jednomotorovým ruským dvojplošníkom An-2 (aj u nás známa anka, používaná športovými parašutistami či na vyhliadkové lety). Objavili sa pokusy takýchto letov do Košíc a Záhrebu. Po sezóne však skončili, pretože nebolo dosť peňazí na prevádzku, ani cestujúcich. Kratučké lety neboli zaujímavé ako úspora času a neprinášali ani možnosť presadania na zahraničné linky. Pristávali totiž na aeroklubovom letisku Budaörs, kým na medzinárodné letisko Ferihegy bolo treba takmer hodinu na druhý koniec Budapešti. V ostatnom čase však tlaky na otvorenie nových civilných letísk opäť silnejú a dva pokusy už aj fungujú. Maďarské ministerstvo hospodárstva a dopravy vypracovalo štúdiu na rozvoj regionálnej dopravy, pretože krajina má pomerne rozvinutú letiskovú infraštruktúru. Po sovietskych vojskách a zredukovanom maďarskom vojenskom letectve je 26 letísk s betónovými dráhami. Treba ich zmodernizovať, niektoré však majú už navigačné zariadenia vyhovujúce riedkej civilnej prevádzke. Nik už nechce vytvárať vnútroštátne spojenia, záujem je však o chartrové lety s turistami a odľahčenie preplnenej Budapešti. V máji 2002 otvorili pre civilov bývalé vojenské letisko Balaton - Západ v Sármelléku a od apríla do októbra prijímajú chartre z Frankfurtu, Lipska, Drážďan, Hamburgu, Düsseldorfu a z Zürichu. Medzičasom vznikla írsko-maďarská investičná skupina, ktorá chce do letiska investovať a predpokladá tento rok prílety 40-50-tisíc cestujúcich. Pretože ide o letisko v blízkosti známych kúpeľov Hévíz, čakajú aj malé súkromné lietadlá z Rakúska a Nemecka. Na opačnom východnom konci Maďarska je bývalé vojenské letisko pri Debrecíne, ktoré ruskému turistickému trhu ponúklo alternatívu za Budapešť. Vysvetlili, že turista okružnú jazdu nemusí začať v Budapešti, ale aj na Hortobáďskej puste. Budapešti odľahčí Debrecín aj chartrami s maďarskými turistami krajiny k moru. Debrecín má byť aj zaujímavou alternatívou pre rumunských dovolenkárov spoza hraníc, ktorí nemusia cestovať do vzdialenej Bukurešti. Na nastávajúcu sezónu už predávajú lety do Egypta, Tuniska a Grécka. Pre 70-80-miestne turbovrtuľové lietadlá je dostatočne dlhá 1450-metrová dráha v Pére pri Győri, ktorú by mohol využívať montážny závod Audi. Skôr než o lety s cestujúcimi by šlo o príležitostnú dopravu menších súčiastok. Ďalšie dve letiská s povolením prijímať dopravu zo zahraničia, sú aj v Segedíne a Pécsi a čoskoro bude licenciu mať aj Níreďháza a Fertőszentmiklós. Ministerská štúdia hľadá aj riešenie pre preplnenú Budapešť. Tam síce do konca jari zrekonštruujú starý terminál pre nízkotarifnú dopravu, ale čoskoro bude primalý. Riešením by mohlo byť bývalé vojenské letisko v Tököl, odkiaľ nie je do mesta ďalej než z medzinárodného letiska Ferihegy. Sanitné lety, aerotaxíky a príležitostné lety turistickými lietadlami smerujú aj na aeroklubovové letisko Budaörs pri výpadovke na Bratislavu. V máji majú slávnostne otvoriť ešte kuriózne Duna-Airport. Má byť pod hotelom Gellért priamo na Dunaji. V tridsiatych rokoch tam bol prístav pre jachty a móla pre 42 lietadiel na plavákoch. Tentoraz by mali na Dunaji stačiť iba dva hydroplány na vyhliadkové lety ponad maďarským hlavným mestom.

Maďarsko očakáva detaily k zrušeniu víz do USA

1. marca 2005

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí sa domnieva, že cestovná mapa smerujúca k zrušeniu vízovej povinnosti na vstup do USA, načrtnutá v Bratislave americkým prezidentom Georgeom W. Bushom, bude platná aj pre Maďarsko. Vyhlásil to dnes v Budapešti hovorca rezortu Viktor Polgár, podľa ktorého je Maďarsko pripravené začať čo najskôr príslušné rokovania. „Maďarská diplomacia vychádza z náznakov, ktoré z americkej strany sú, že vízová cestovná mapa bude platná spolu s ďalšími stredoeurópskymi a pobaltskými krajinami aj pre Maďarsko,” povedal Polgár a dodal, že ministerstvo zahraničných vecí má záujem o tento program a je pripravené v záujme vyjasnenia detailov začať čo najskôr rokovania. Vyhlásenie americkej strany je podľa jeho slov uznaním iniciatívy, ktorú maďarská diplomacia vyvíja dôsledne už od roku 2002. „Domnievame sa, že je ešte mnoho práce na to, aby sa mohlo uskutočniť vzájomné zrušenie vízovej povinnosti. Maďarsko v záujme potlačenia ilegálnej migrácie a ilegálneho predĺženia pobytu začne viesť spoločenský dialóg, v rámci ktorého mieni svojich občanov informovať o podmienkach získania víz, ako aj o tom, že v prípade uchádzania sa o víza aj napriek nesplneniu určitých podmienok marí šancu ostatným žiadateľom,” uviedol hovorca. Maďarsko je tiež pripravené zabezpečiť technické a právne podmienky na proces zrušenia vízovej povinnosti, a to najmä zavedením pasov s biometrickými údajmi. Maďarská strana je pripravená priebežne informovať USA o vývoji sťahovania pracovnej sily z Maďarska, aby tak vyvrátila neopodstatnené obavy, ktoré boli aj v súvislosti so vstupom do Európskej únie. Polgár na margo podmienky dosiahnutia bezvízového styku s USA vo forme najviac trojpercentného pomeru odmietnutých žiadostí oznámil, že v súčasnosti je odmietnutých až 20 percent maďarských žiadateľov.

Protestujúci maďarskí roľníci rokovali s rezortom na úrovni expertov

1. marca 2005

V Budapešti dnes pokračovali rokovania protestujúcich súkromných roľníkov s rezortom pôdohospodárstva na expertnej úrovni. Dohodli sa zatiaľ iba na tom, že návrh dohody zhrnú namiesto pôvodných 18 do 10 bodov. Stanoviská nespokojných gazdov a agrárneho ministerstva sa pokúšajú priblížiť tri pracovné skupiny. Doterajšie sľuby rezortu sa týkali riešenia iba tých bodov, ktoré sú finančne nenáročné, alebo ktoré sa časom samé vyriešia. Minister Imre Németh aj premiér Ferenc Gyurcsány vyhlásili, že finančné zdroje navyše nie sú k dispozícii. Hovorkyňa vlády Boglár Lászlóová dnes informovala, že 160 farmárskych subjektov, medzi nimi aj 200 veľkých súkromných hospodárstiev, získalo podporu na základe rozlohy, na ktorú dodnes vyplatili dovedna 31,3 miliardy HUF (takmer 4,9 miliardy Sk). Gazdovia dnes zo solidarity s budapeštianskymi protestujúcimi opäť blokovali polovicu vozoviek v juhomaďarskej župe Békés. Farmári zo všetkých žúp prišli minulý pondelok večer do Budapešti s asi tisíc traktormi, ktoré zaparkovali na Manifestačnom námestí. Ich cieľom je okrem iného dosiahnuť vyplatenie meškajúcej agrárnej dotácie z Európskej únie. Protestujúci mienia zostať v maďarskej metropole až dovtedy, kým nedosiahnu uspokojivé riešenie svojich požiadaviek.

Maďarskí farmári pôjdu aj k hraniciam

1. marca 2005

Protestujúci maďarskí farmári, ktorých predstavitelia do včera nedosiahli pokrok v rokovaniach s rezortom poľnohospodárstva, začali dnes blokovať jeden pruh dôležitých cestných ťahov. Gazdovia blokovali polovicu vozoviek a spomaľovali dopravu inými spôsobmi v západomaďarskej župe Zala, v juhovýchodnej župe Békés, v stredomaďarskej župe Jász-Nagykun-Szolnok, a vo východomaďarskej župe Hajdú-Bihar. V blokáde budú pokračovať aj v ďalších dňoch. V severovýchodnej župe Borsod-Abaúj-Zemplén plánujú farmári od štvrtka zablokovanie jedného jazdného pruhu na cestách vedúcich k maďarsko-slovenským hraničným priechodom v Hidasnémeti a Sátoraljaújhelyi v prípade, že sa nepodarí dosiahnuť protestujúcim dohodu s ministerstvom poľnohospodárstva vo veci vyplatenia dotácií. Víkendové pokusy o rokovania sa dostali na mŕtvy bod, gazdovia vyjadrili stratu dôvery voči ministrovi pôdohospodárstva Imre Némethovi. Ako povedali, rokovať sú ochotní už iba s premiérom Ferencom Gyurcsányom. Hovorkyňa vlády Boglár Lászlóová v reakcii na požiadavku gazdov povedala, že v odborných záležitostiach má mandát na rokovanie minister pôdohospodárstva, ktorý je pripravený na pôde rezortu prijať predstaviteľov farmárskych združení. Farmári zo všetkých žúp prišli minulý pondelok večer do Budapešti s asi 1 000 traktormi. Ich cieľom je okrem iného dosiahnuť vyplatenie meškajúcej agrárnej dotácie. Doterajšie rokovania sa obmedzili na dohadovanie sa o mieste stretnutia, minister trval na pôde svojho rezortu, gazdovia zas požadovali neutrálnu pôdu. Protestujúci mienia zostať v maďarskej metropole až dovtedy, kým nedosiahnu uspokojivé riešenie svojich požiadaviek.

V Srbsku majú najväčšiu klobásu na svete

1. marca 2005

Najväčšiu klobásu na svete, dlhú viac ako dva kilometre, vyrobili cez víkend kuchári v malej dedinke pri Belehrade. Srbská tlač včera uviedla, že jej výrobcovia tak prekonali svoj vlastný svetový rekord z minulého roku. Výroba veľdiela trvala od piatkového poludnia do nedeľňajšieho večera. Presná dĺžka klobásy zaznamenaná notárom bola 2021 metrov, čo je o meter viac ako vlani. Na jej výrobu spotrebovali viac ako dve tony mäsa, 100 kilogramov soli a viac ako 50 kilogramov rôzneho korenia. Pri tvrdej práci kuchári vypili desiatky litrov vína a slivovice, ale to sa vraj do nákladov nepočíta. Obrovskú klobásu teraz vyúdia a koncom týždňa zjedia počas veľkolepej ľudovej slávnosti.

Maďarská polícia zabránila vojne zločineckých skupín na Balatone

1. marca 2005

Polícia v Maďarsku zabránila vypuknutiu vojny medzi zločineckými skupinami operujúcimi na západnom brehu Balatonu. Informovali o tom dnes v Budapešti najvyšší predstavitelia polície a prokuratúry. Skupiny sa pripravovali od vlaňajšej jari na to, aby fyzicky zlikvidovali šéfa konkurenčného zločineckej bandy a aby prevzali moc na brehu jazera. Samopaly, pištole aj granáty potrebné k akcii pašovali zo Srbska. Najvyšší prokurátor Péter Polt zdôraznil, že ide o mimoriadne vážny prípad, lebo sa týka organizovanej zločineckej skupiny. Navyše sa viacerým osobám v procese vyšetrovania vyhrážali a pokúšali sa brániť v tomto procese. Šéf polície László Bene dodal, že teraz sa stalo prvýkrát, že v jednom prípade pohrozili policajtom, prokurátorom, dokonca aj sudcovi. Polícia sledovala bandu už vlani, mala informácie o pripravovanej likvidácii šéfa druhej skupiny, a o objednávkach zbrane zo Srbska. V auguste na čerpacej stanici v Kecskeméte chytili trojicu podozrivých mužov s dovezenými zbraňami. Neskôr zadržali ďalších päť osôb, medzi nimi bol aj šéf skupiny podsvetia. Tým sa policajtom podarilo zabrániť vojne skupín, ktorá sa mala začať likvidáciou šéfa konkurenčnej skupiny 17. septembra. Vo februári sa podarilo špeciálnej policajnej jednotke zadržať šesť ďalších podozrivých osôb a našli aj zvyšný arzenál zbraní, ktorý bol schovaný v lese za peštianskym nákupným centrom. Vyšetrovanie prípadu sa skončilo 25. februára, 28. februára prokurátor obvinil 11 osôb z trestného činu prípravy vraždy.