Športujete? Čo si myslíte o pravidelnom pohybe vo vyššom veku?

Csaba Alföldi, Békešská Čaba

Na Dolnej zemi je veľmi populárny tzv. maďarský, v Čabe slovenský biliard, ktorý sa od snookeru líši tým, že na stole nie sú žiadne diery a guľami musíte zasahovať figuríny. S týmto športom som sa zoznámil, keď som sa prisťahoval do Békešskej Čaby, a odvtedy ho hrám s priateľmi. V tomto športe je veľmi dôležitá koncentrácia, pretože záleží na tom, ktoré malé drevené figúrky trafíte alebo v akej pozícii necháte súpera. Podľa môjho názoru má šport aj komunitotvorný účinok, preto je dobré venovať sa niečomu i vo vyššom veku. Biliard je toho dokonalým príkladom, pretože si vyžaduje trochu pohybu a udržiava mozog v kondícii.

Zuzana Gallottaová, Budapešť

Športujem, ale nie pravidelne. Keď sa pustím do športu, tak je to najmä rýchla chôdza a joga. Hoci neviem, či jogu zaradiť medzi športy alebo skôr relaxáciu. Myslím si, že ľudia, bez ohľadu na vek, by sa mali hýbať, ale najmä so stúpajúcim vekom by mali niečo robiť, lebo je to zdravé. Samozrejme, medzi dobrý pohyb zaraďujem aj tanec, klasický, aj moderný. Odporúčala by som latinsko-americké tance. Nielen kvôli pevnejšej, či krajšej postave, ale predovšetkým preto, aby komunikovali ľudia medzi sebou, aby boli v spoločnosti. Naša mamka chodila cvičiť jogu. Starší ľudia radi pozerajú televíziu, najmä seriály. Musím podotknúť, že napríklad v tureckých seriáloch sú štíhle aj staršie hrdinky, ktoré pravidelne športujú. Sú príkladom. Kiež by ich seniori pozornejšie nasledovali.

Štefan Kraslán, Budapešť/Tardoš

Ja bicyklujem, chodím na turistiku, robím Modrú túru a týždenne raz hrám futbal. Pred pár rokmi som sa rozhodol, že budem chodiť každý deň do práce na bicykli. Aj tak robím. Či v zime, či v lete, nasadnem na bicykel a už aj ťahám. Osem kilometrov do práce a osem nazad, domov. Mám cyklistický odev aj na leto, aj na zimu. V zime si dám na seba niekoľko vrstiev a mám dlhé nohavice. Keď prídem do práce, osprchujem sa a oblečiem sa do pracovného. Popoludní sa zase prezlečiem do športového. Okrem utorka, keď idem hrať s kolegami futbal do neďalekej telocvične. Moji kolegovia hrajú vari aj tridsať rokov. Ja som sa k nim pridal pred desiatimi rokmi. Máme seniorské futbalové mužstvo. Až po futbale sa prezliekam do cyklistického úboru a hurá domov. Cez leto aj počas víkendov si urobím výlet na dvoch kolesách, keď je dobré počasie. Niekedy robíme aj dlhšie túry, do Ostrihomu, urobili tam veľmi peknú cyklistickú trať, niekedy do Szobu a po druhej strane Dunaja šliapem domov. Je to aj relax, aj pohyb. V práci len sedím, musím sa hýbať. S kolegami sme sa rozhodli pred desiatimi rokmi, že spravíme dolnozemskú časť Modrej túry, ale na bicykli. Začína od Szekszárdu, popod mesto Pécs, pod Segedínom, cez Sarvaš, na Níreďházu, posledná zastávka je Nové Mesto pod Šiatrom. Vyše 670 km. Modrá túra má tri trasy, dolnozemskú, zadunajskú a klasickú, ktorá vedie cez hory a lesy, od Hollóházy po Írottkő, Bukové hory, Mátra, Budínske hory, Gerecse, Bakoň, pri Hévíze ide hore smerom na maďarsko-slovinské hranice. Tam sa veľmi nedá bicyklovať. Je to zhruba 1200 km. To sme urobili peši za štyri roky. Naposledy sme urobili zadunajskú trasu, takže ja som už zvládol všetky tri trasy, mám za sebou celý Modrý okruh. Teraz sme sa pustili do dolnozemskej trasy znova, ale už peši. O tri roky pôjdem do dôchodku, ale nechcem prestať so športom ani vtedy. Neviem, ktorý druh športu budem robiť, lebo sa plánujem presťahovať do svojho rodiska, do Tardošu, kde sa chcem zapojiť aj do práce národnostnej samosprávy a chcem hospodáriť. Chovať kozy a robiť syry. Som presvedčený, že aj starší ľudia sa musia patrične pohybovať a nielen sedieť. Pre udržanie dobrej telesnej kondície je šport určite nevyhnutný.

Anton Paulik, Budapešť/Kétšoproň

Moja mamička, ešte v Kétšoproni, chodila do denného stacionáru pre seniorov a tam s nimi pravidelne cvičili. Bolo vtedy na nej vidno, že sa lepšie hýbe, lepšie sa cíti. Mala z toho dobrý pocit. Aj o tom rozprávala. Pochvaľovala si. Keď sa prisťahovala do Budapešti, aj potom sa snažila chodiť okolo domu, aj cvičila každý deň aspoň 5 – 10 minút, aby mala pocit, že niečo robí. Nie pod vplyvom mamičkinho príkladu, už dávnejšie som si aj ja pridal pravidelný pohyb do svojho denného režimu. Je tomu 15, možno 16 rokov, čo som začal pravidelne bicyklovať. Vonku na cyklotrasách, od jari do jesene, pravidelne každý týždeň tak dvakrát. Moja trasa má 16 kilometrov tam a ďalších 16 späť. V tejto dobe mám stacionárny bicykel a na ňom sa snažím viac-menej pravidelne dva-tri razy týždenne niečo vykonať pre svoju kondíciu. Nie vždy mi to vychádza, okolo Vianoc, či iných veľkých sviatkov je človek lenivejší, ale snažím sa byť dôsledný. Na náradí doma si odtočím tak do tridsať kilometrov. Trvá mi to hodinu ako aj kolo cez Megyerský most a naspäť cez Železničný most.

Ildika Záluszká, Mlynky/Slovenský Komlóš

Rada sa prechádzam. Odkedy pracujem v mlynskej škole som viac unavená, ale na „lesné výlety“ v pilíšskom raji nedám dopustiť. Tam si vyvetrám hlavu. Takto dbám o duševné zdravie. Myslím si, že keď si človek chce udržať mentálne a fyzické zdravie, aspoň päťkrát týždenne by sa mal vybrať na krátke, dlhšie prechádzky. Záleží na tom, kto koľko zvládne. Aj odborníci tvrdia, že pohyb je na všetko dobrý a potrebný. Keď je zlé počasie, vtedy si doma pretiahnem svaly na stacionárnom bicykli. Rada však aj tancujem. Tanec som si obľúbila vďaka učiteľke Anne Medovarskej, ktorá viedla krúžok ľudového tanca na základnej škole v Slovenskom Komlóši. Láska k tomuto druhu pohybu pokračovala aj na Vysokej škole a trvá dodnes.

Vlasta Zsákaiová Držíková, Budapešť

Na Myjave sme bývali tesne pri štadióne, takže letné prázdniny som trávila plávaním na kúpalisku a bicyklovaním, zimné korčuľovaním. Istý čas som bola členkou turistického oddielu, hrala som hádzanú a sedel mi beh na 400 metrov. Na univerzite som už takéto možnosti nemala, tam som skôr podnikala veľké prechádzky. V Petrohrade to bolo prirodzené – univerzita bola pri Neve, prechádzkou cez most som sa dostala do Ermitáže či na Nevský prospekt, kde bolo vždy čo obdivovať a človek ani nevnímal vzdialenosti. Keď som sa presťahovala do Maďarska, často som chodievala plávať, neraz som sa po práci išla prejsť na Margitin ostrov, cez víkendy sme podnikali turistické výlety nielen v hlavnom meste, ale aj po Maďarsku a Slovensku. Dovolenku bez Balatonu som si nevedela ani len predstaviť. V posledných rokoch sa značne zhoršil môj zdravotný stav, ťažšie sa mi chodí, ale keď mám na to možnosť a objavím pre mňa optimálne teplú vodu, veľmi rada si zaplávam. Dôležitou súčasťou môjho každodenného života sa stalo terapeutické cvičenie.

(ar, bpl, ef, tre)

Foto: autori, archív