Medzi najpopulárnejšie kultúrne udalosti v Maďarsku patrí tzv. Noc múzeí, keď záujemcovia môžu navštíviť za zvýhodnené ceny rôzne muzeálne inštitúcie a galérie. Tohto roku bola už po pätnásty raz.

Pri tejto príležitosti návštevníci mohli nazrieť aj „za kulisy“, múzeá im pripravujú z roka na rok lákavejšie programy. My sme v poslednú júnovú sobotu strávili večer v budapeštianskom Evanjelickom celoštátnom múzeu, kde sme si pozreli interaktívnu stálu výstavu s názvom Dedičstvo Luthera, ktorú otvorili v novembri minulého roku a pochopiteľne obsahuje množstvo sakrálnych predmetov aj z našich slovenských miest a obcí.

Sú to napríklad rôzne vydania Tranoscia alebo aj Agenda evanjelickej cirkvi a. v., vydaná v Pešti v bibličtine v roku 1867. Múzeum disponuje bohatou zbierkou zlatníckych liturgických predmetov, videli sme tu krásne strieborné, resp. pozlátené kalichy k Večeri Pánovej z 18. storočia z Cinkoty, Ďurky, Malého Kereša, Sarvaša, Šámšonházu, ale aj z Banskej Bystrice. Zaujala nás vrchná časť drevenej truhly zo Sarvaša s dvojjazyčným nápisom, podľa ktorého v nej pravdepodobne pochovali člena „Poctiwého Mlinársko Těsárského Cechu“. Ďalším zaujímavým exponátom je nádherný krstiaci bazén, v ktorom pokrstili básnika Alexandra Petroviča (Sándora Petőfiho) a múzeu ho venoval evanjelický cirkevný zbor v Malom Kereši. V priestoroch múzea bola prístupná aj rarita, a síce originálny, vlastnoručný testament Martina Luthera.

V pivničnej sieni návštevníkov okrem dočasnej výstavy s názvom Predmety sviatkov prekvapili aj rôznymi sprievodnými kultúrnymi programami. Takýmto bol aj blok Spolku pre zachovávanie tradícií vo Veľkej Tarči, jeho Spevácky zbor Venčok predniesol slovenské a maďarské ľudové piesne s náboženskou tematikou, ako aj slovenské sakrálne skladby. Veľkotarčiansky pestrý kroj predstavili členka Náboženského a sociálneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Mária Galántaiováspolu s vedúcim spolku Ladislavom Bátorim a s členkami zboru Venčok. Obecenstvo sa dozvedelo napríklad to, ako sa menil ženský kroj podľa veku jej nositeľky, od konfirmandky až po starú ženu, alebo kroje akej farby si Veľkotarčianky museli obliecť na jednotlivé cirkevné sviatky, od adventu až po deň reformácie (31. októbra) do kostola.

Účastníci napriek vážnej téme ocenili aj svojský humor pani Galántaiovej, a vďaka nej a ostatným členom spolku zažili príjemný sobotňajší večer.

CsL

Foto: csl