Druhý septembrový víkend sa v Mlynkoch konali dvojdňové slávnosti venované 270. výročiu príchodu prvých slovenských rodín do podpilíšskej obce. Miestna Slovenská samospráva sa postarala o to, aby si na svoje prišli všetky vekové kategórie.

Sobotňajšie ráno sa začalo medzinárodným futbalovým turnajom o Pamätný pohár Jozefa Havelku. Program pokračoval pouličným behom „Beh z minulosti do prítomnosti”. Názov môžeme odvodiť z trasy, ktorá viedla od niekdajších pecí na pálenie vápna až k Stredisku pilíšskych Slovákov.

Podľa organizátorov a opýtaných návštevníkov najväčšiu slávu zožal vedomostný kvíz Milujem Mlynky, v ktorom skupiny zostavené z obyvateľov každej generácie museli odpovedať na ľahké, inokedy ťažké otázky. Účastníci sa svedomito pripravovali na toto zmeranie síl.

Večer Dychová hudba Šarfianka z Blatnej hrala do tanca v priestoroch Strediska pilíšskych Slovákov. Zábava trvala do rána. Počas celého dňa sa deti mohli zabaviť v zábavnom parku, v ktorom ich čakal aj skákací hrad, pohyblivý labyrint, dom hier, tetovanie, maľovanie na tvár, klaun alebo skladanie balónov.

Nedeľa sa niesla v znamení spomínania na predkov. „Presne pred 270. rokmi prišlo sem, na územie našej obce prvých šesť slovenských rodín, aby sa tu, pod Pilíšom usadili. Dnes si pripomíname ich príchod, a budeme spomínať na ich život, na ich kultúru a tradície, ktorých väčšina sa zachovala až dodnes. Ich vecné pamiatky si môžete pozrieť v oblastnom dome. O niekoľko minút príde skupina ľudí, ktorá symbolizuje našich predkov, ktorí prišli v roku 1747 smerom zo Santova. Privítame ich chlebom a soľou, ako je u nás zvykom už stáročia,” povedala na úvod moderátorka spomienkového dňa Silvia Glücková Salgaiová.

Po príchode spievajúceho sprievodu sa v preplnenom rímskokatolíckom kostole začala svätá omša, ktorú celebroval trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch. Vo svojej kázni vyjadril dojatie z toho, že Mlynčania rozprávajú rečou, ktorá pochádza z pier starých rodičov a úctu k nim vyjadrujú tým, že si obliekajú prekrásne kroje. Apeloval aj na monografiu Gregora Papučka a na niekoľko maďarských historikov, ktorí s úctou písali o Slovákoch v Maďarsku. „Aj vo vašich radoch je veľa známych aj neznámych dejateľov,” dodal a spomenul niekoľko Slovákov a svätcov, ktorí v tomto roku majú jubileá. Svoju kázeň ukončil napomenutím, aby ľudia nevykročili do kultúrnej smrti, aby na základe svedomia a rozumu si vybrali správnu cestu a nežili v neustálom rozpore s národmi a národnosťami.

Po svätej omši nasledovalo kladenie vencov v Pamätnom parku. Po hymnickej piesni Daj Boh šťastia sa v mene Slovenskej samosprávy prihovorila predsedníčka a hlavná organizátorka podujatia Marta Demjénová: „Dnes spomíname na našich predkov, na tých ľudí, ktorí po dlhej, namáhavej ceste našli pre nás tento krásny kraj, usadili sa na tomto mieste pod Pilíšom, vybudovali nám túto krásnu dedinku, vytvorili nám domov. Dnešná oslava hovorí o tom, že kde sú naše korene. Korene znamenajú stabilitu, znamenajú miesto, kde sa môžeme vrátiť, kde nájdeme teplo domova. Je dôležité hovoriť o tom, aby naši mladí poznali svoj pôvod, poznali kam sa môžu vracať, kde majú svoj domov, aký je ich materinský jazyk, lebo môžu bývať hocikde vo svete, hovoriť hocikoľkými jazykmi, ale rodnú dedinu majú len jednu a materinskú reč taktiež jednu.”

Po príhovore moderátorka zhrnula históriu obce, ktorá siaha až do XIV. storočia: „Osada vznikla okolo kláštora pavlínskych pustovníkov a už v roku 1309 sa nazývala Svätý kríž. Spolu s kláštorom zanikla počas tureckej nadvlády a po vyhnaní Turkov patrila medzi vyľudnené miesta krajiny. Po oslobodení spod tureckej nadvlády začali prichádzať na územie obce slovenskí prisťahovalci z regiónov dnešného Slovenska. Prvé rodiny prišli už v roku 1747. Podľa údajov prvého sčítania obyvateľstva v Uhorsku tu r. 1787 žilo už 528 ľudí.”

Po vystúpení miestnych škôlkarov sa obecenstvu prihovoril generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Igor Furdík. Hovoril o tom, že za 270 rokov, keď sa predkovia presťahovali z „Hornej zeme“, čoho všetkého sa vzdali a čo všetko odvtedy zakryl prach. Apeloval na kolektívnu pamäť a upozornil na to, aby ľudia zmenili prístup k životu. „Čo mali predkovia v rukách? Sekery, motyky, píly, a s týmito nástrojmi vybudovali všetko. Stratili starú zem pod nohami a získali novú. Vy v tomto živote pokračujete,” dodal.

Starostka obce Šelpice, odkiaľ prišli tie rodiny, Ružena Opálková spolu s členmi samosprávy poďakovala za pozvanie a odovzdala organizátorom dary v mene tamojších obyvateľov.

Starosta obce Mlynky Márton Peller si zaspomínal na staré časy a svoj príhovor ukončil slovami Árona Tamása: „Preto sme na svete, aby sme niekde v ňom boli doma.”

Nasledovalo kladenie vencov, ktoré zakončila Pilíšska hymna v podaní miestneho Pávieho krúžku.

Spomínanie pokračovalo sprievodom, počas ktorého miestni predstavili staré ľudové zvyky. Školáci oživili niekdajšie veľkonočné zvyky, nemeckým tancom Tanečnej skupiny Spoločenského domu si Mlynčania zaspomínali na usadenie nemeckých rodín, ktoré sa v 19. storočí asimilovali. Aktivisti verejnosti predstavili aj to, ako prebiehali svadby a žatva.

Po viac než trojhodinovom programe nasledovalo odhalenie pamätnej tabule Jozefa Havelku na priečelí Strediska pilíšskych Slovákov. Spomínanie sa začalo básňou Gregora Papučka Nezabúdaj. Následne pamätnú tabuľu odkryli Katarína Havelková a Marta Demjénová. Aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková si zaspomínala na spoločné chvíle, počas ktorých bývalý starosta, Čestný občan Mlynkov a kamarát J. Havelka sa snažil o zachovanie Slovače v obci. „Presne sa pamätám, keď sme začali rozmýšľať nad tým, kde založiť stredisko nášho vtedajšieho Osvetového centra pre Pilíš. Bolo jednoznačné, že to bude v Mlynkoch, a aj to, že hybnou silou bude Jozef Havelka. Myslím si, že ide o osobnosť, ktorá dokázala spájať nielen Mlynčanov, ale aj Pilíšanov, Slovákov v Maďarsku a nielen tu, ale aj za hranicami. Bol dôveryhodný človek nášho verejného života. Vždy konal podľa toho, čo hovoril,“ povedala.

Na tragickú udalosť, keď v roku 2014 vo veku 66 rokov navždy opustil Mlynčanov ich milovaný starosta si zaspomínala aj M. Demjénová. Vo svojom príhovore opísala moment a pocity, keď sa dozvedela o náhlej smrti J. Havelku, aj na to, že s bývalým veľvyslancom Jurajom Migašom boli veľmi dobrí známi a odteraz už sú naveky spolu na priečelí Strediska pilíšskych Slovákov.

Následne páví krúžok na pamiatku J. Havelku zaspieval jeho najobľúbenejšiu pesničku „Ked sem išel skoro ráno prez Trenčánske hory”. Po kladení vencov na znak úcty predkom nasledoval obed, pri ktorom hrali kapely Šarfianka z Blatného a slovenská kapela zo Síleša.

Oslavu opätovného založenia obce zaviedol v roku 1997 J. Havelka. Odvtedy si každý rok Mlynčania pripomínajú túto udalosť.

Podujatie podporili Ministerstvo ľudských zdrojov, Spolok Identita, Obecná samospráva v Mlynkoch, Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku a Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku.

Atila Rusnák

Foto: autor