Ilustračný záber Imricha Fuhla

Zachráň ma!
Koronavírus, počuj,
k Luciferovi sa hotuj!
Diabol vírusy pľuje,
mňa to znepokojuje.

Driemota mi robí chuť:
chcel by som si oddýchnuť
tu, v podhradí Budína.
Koronáčik budí ma,

nenechá ma ticho spať,
do mňa sa chce zarýpať,
až sa mi nádej stráca.
Zachráň ma, Anjel strážca!

Budín 24. marec 2020

88
Osemdesiatosem.
Aký to má chosen,
keď nám z lásky, zo života
ostáva len zlosen?!

Čas, ten krutý honec,
už si chystá zvonec,
aby raz len znenazdania
odzvonil nám koniec.

Niekto je už starý,
inému sa darí
priložiť si ešte rôčky
ako vzácne dary.

Raz toto a raz to...
Rôčky idú často.
Pokúsme sa kráčať nimi,
dotiahnuť to na sto!

12 nie je veľa,
kôpka by rásť chcela.
Doprajme jej tú trošičku,
nech je kôpka celá.

Preleteli rôčky,
ako ľahké bričky.
alebo snáď ešte ľahšie
vtáčky lastovičky.

Nám od roka po rok
pribúda vek o rok,
až raz len budeme ako
ten storočný prorok.

Znelka k Osudu
Osud môj, chyť že ma za ruku,
ukáž mi neznámu cestu.
Kukučka kuká mi na buku,
obíďme chodníčky trestu.

Sprevádzaj ma týmto životom,
plným zlých, zlovestných nástrah.
Poď so mnou pod hviezdnym blikotom
a urob priateľským náš vzťah.

Tak hrozne vyzerá tento svet,
úcty, cti a ľudskosti v ňom niet,
všetko sa nivočí, chradne.

Vydrž so mnou v tomto svete zím
aspoň kým šialenie meluzín
a sila diabla tu padne.

Budín 16. 1. 2020

Osud človeka
Po narodení hneď
do zeme rastieme,
ostanú po nás len
obrazy na stene.

Toto bola mamka,
toto bol môj otec
a toto tu som ja
ako malý chlapec.

A čas len uteká,
neprestajne beží
a ten chlapec tu už
ako starec leží.

Čas daný sa scvrkol
na týždne, hodiny,
až raz len zmizneme
zo stavu rodiny.

Osud nám urobil
nepatrnú zmenu
a tak aj náš obraz
zavesia na stenu.

Bolo to dávno
(Omrvinka z našej histórie)
Keď tu naši predkovia bývali
boli tu prekrásne Plešské hory,
mládenci tu o láske snívali,
príbehy ešte neboli story.

Benediktíni tu kláštor mali,
tento kraj bol aj ich domovinou.
V dedinke Pleš tu naši bývali
a vrch Pleš tu tešil svojich synov.

Keďže tu všetci boli Sloveni,
všetky veci našské mená mali,
svet vôkol tu bol pre nás stvorený:
hory-doly, aj Zbojnícke skaly,

Kohútov vrch, Brdo, aj Tri stoky,
Dva buky, Brány, Chotárna skala,
kráľ Plešských hôr, trošku privysoký…
Studienka im dobrú vodu dala.

Kraj nádherný, dobre sa tu žilo!
Raz len prišli chýry: „Od východu
cválajú sem jazdci strašne divo!
Ničia, pália, robia hroznú škodu!”

Benediktínov to vystrašilo,
z divokých jazdcov veľký strach mali.
Prenáramne ich to vydesilo
a z kláštora všetci zutekali.

Keď to naši predkovia videli,
utiekli do okolia Trnavy.
Komu osud koníka pridelí,
musí ho brať, aj keď je štrbavý.

A tak celý kláštor prázdny stojí,
ostali len múry, holá stena…
Obraz chudáka v žobráckom kroji.
Vedľa dedinka Pleš – opustená!

õ

Čas uteká sťa vietor keď fúka,
pod Plešom víchrice harašili,
človeku sa občas nádej núka:
potomkovia našich sa vrátili!

Okolo sú slovenské dedinky:
Čaba, Čív, Kestúc na druhej strane,
ale táto tu sú naše Mlynky,
boli sme Pleš, nuž sme Pilíšané.

Budín 2021

Hľadá sa radosť
Domáca radosť.
Kde ju hľadať, keď nám už
utiekla mladosť?!

Ako ďalej žiť?
Čo nás ešte v tom svete
môže potešiť?

Ani tri svety!
Pre radosť majme doma
psíčka a kvety!

Našich 9 haiku
Taký zvyk si daj:
jazyk svojej matky si
navždy zachovaj!

+

Ľudia slova sme.
Slovenky a Sloveni
vždy aj budeme.

+

Slovenčina je
jazyk, ktorému každý
Slovan rozumie.

+

Majme ju radi,
Nech nám o nej nič iné
nikto neradí.

+

Je to vzácna reč.
Kto by nám ju zobrať chcel,
ukážme mu meč!

+

Buď hrdý na to,
že patríš ku Slovákom!
Si naším bratom.

+

Či z Dolnej zeme
alebo spod Pilíša
Ti ďakujeme.

+

Či sme spod lesa,
či z vrchov, či z roviny,
spolu držme sa!

+

Nebuďme nemé
ovce, veď Slováci sme,
aj vždy budeme!

Budín 2. októbra 2020