Koncom septembra sa v čitárni Celoštátnej cudzojazyčnej knižnice v Budapešti konalo otvorenie výstavy kníh, ktoré dostala inštitúcia ako dar slovenského vydavateľstva Marenčin PT. Všetkých 175 kníh, ktoré vydavateľstvo darovalo knižnici, sa väčšinou týka histórie Bratislavy. Knihy nielen tvorili výstavu do polovice októbra, boli vyložené v čitárni, ale záujemcovia si ich mohli popozerať, a budú si ich môcť dokonca aj vypožičať.

Moderátorkou výstavy bola Tímea Madarászová, zodpovedná za komunikáciu a vzťahy s čitateľmi v knižnici. Na začiatku otvorenia výstavy s názvom Bratislava v premenách času riaditeľka inštitúcie Anna Mária Pappová povedala: „Čo sa týka kontextu, Celoštátna cudzojazyčná knižnica ponúka dokonalé priestory na to, aby tu mohla byť takáto výstava. Keďže poslaním knižnice je predstaviť kultúru, jazyk a hodnoty nielen štátov v Európe, ale aj mimo nej, snaží sa svojej úlohe vyhovieť”. Slovenská zbierka knižnice v súčasnosti obsahuje 6800 publikácií. Najviac z nich je z vydavateľstva Marenčin PT.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Maďarsku zastupovala radkyňa Valéria Zolcerová. Vo svojom príhovore citovala Ernesta Hemingwaya, ktorý tvrdí, že „Neexistuje vernejší priateľ ako kniha.” K citátu ešte dodala, že knihy sú našimi priateľmi aj v súčasnom období, čítame ich nielen tradičným spôsobom, ale sú s nami aj v rôznych elektronických podobách. Vždy však vedia pobaviť a vzdelávať.

Publikácie a prácu vydavateľstva predstavil prítomným vedúci a majiteľ vydavateľstva Albert Marenčin. Vydavateľstvo bolo založené v roku 1993 a dodnes vydalo okolo tisíc titulov. Popri beletrii v značnom počte literatúru faktu. „Vystavenú Edíciu – Bratislava-Pressburg – sme začali vydávať okolo roku 2000. Tieto knižky patria medzi moje srdcovky“, povedal manažér.

Historik Roman Holec sa podelil o svoje dojmy týkajúce sa výstavy. „Bratislava aj má, aj nemá svoje dejiny. Má dejiny v tom zmysle, že Bratislava ležala vždy na hraniciach, priesečníkoch viacerých národov, kultúr a štátov. A to pochopiteľne poznačilo jej historický príbeh i ľudí, ktorí ho prežívali. Bratislava však nemá svoje dejiny, lebo na rozdiel napríklad od Budapešti, vedeckú syntézu svojho historického príbehu nemá. Nemáme dejiny Bratislavy a všetky pokusy napísať ich, skončili skôr než začali.” Práve v tomto momente prichádza alebo si našlo svoje miesto vydavateľstvo Marenčin, ktoré vlastne svojou edíciou Bratislava – Pressburg zaplnilo biele miesto, čo sa historikom zaplniť nepodarilo. Ako povedal Albert Marenčin, je to mozaika. Čitateľ, ktorý si prečíta hoci len polovicu z tých približne 130 publikácií týkajúcich sa nejakým spôsobom Bratislavy, nadobudne dostatočný prehľad o dejinách mesta, a získa i väčšiu chuť do čítania ďalších a ďalších publikácií.

Historik László Szarka vyjadril obdiv a úctu vydavateľstvu. Spomenul aj článok zo 60-tych rokov minulého storočia, ktorý čítal v periodiku Spoločnosť a príroda. Vychádzalo aj v slovenčine a v maďarčine. Tu napísali japonskí vedci, že okolo roku 2000 sa Bratislava stane hlavným mestom Európy, a jej názov bude Europolis. K tomu poznamenal, že oproti Budapešti je v Bratislave silná tendencia sťahovať sa do mesta. Stále viac a viac ľudí sa sťahuje do Bratislavy a tak spolu s aglomeráciou vytvárajú jedno veľké mesto. A teraz, v roku 2022 nie sme ďaleko od tej situácie.

Na záver riaditeľka Slovenského inštitútu v Budapešti Ildikó Šípošová poďakovala riaditeľke Celoštátnej cudzojazyčnej knižnice. Veľkú zásluhu na úspechu podujatia mala aj slovenská referentka Celoštátnej cudzojazyčnej knižnice Veronika Halušková, ktorá svojou nadšenou prácou prispela k uskutočneniu tejto pútavej výstavy.

(zlh)

Foto: autor