„Pre mňa je Gregor Papuček svedomím Slovákov v Maďarsku, o ktorom som už pred tridsiatimi rokmi napísal, že keby nebol, museli by sme ho vymyslieť. Myslel som to vážne,“ povedal úvodom autorskej besedy Imrich Fuhl v posledný februárový deň v Dome národností v XIII. obvode Budapešti. Zišli sa tam priaznivci slovenského písaného slova, aby spolu oslávili novú knižku z pera Gregora Papučka, ktorá uzrela svetlo sveta minulý rok a to so zaujímavým nadpisom (aj obsahom) Memoáre alias Pamäti rodáka starobylej dedinky Pleš (dnes Mlynky).

Slovenská samospráva XIII. obvodu je veľmi aktívna vo všetkých oblastiach národnostného bytia. Zvlášť je potešiteľné, že sa venujú aj menej populárnym oblastiam, akou je literatúra. Vždy na konci zimy, alebo začiatkom jari, keď ešte nie je veľa podujatí, organizujú literárne stretnutie. Tento rok ich výber padol na básnika, ktorý minulý rok oslávil 85. narodeniny a pri tejto príležitosti mu spoločnosť SlovakUm s. r. o. vydala už spomínané memoáre. Ako na úvod povedala predsedníčka hostiteľského zboru Eva Fábiánová, náš básnik nás vždy prekvapí nejakou novinkou, či sú to detské básne, ktoré sa dajú zhudobniť, či epitafy alebo haiku, neustále obnovuje paletu slovenskej literatúry v Maďarsku. Tak sa stalo aj teraz, keď vydal prvú knižku s takýmto obsahom.

Predtým, ako sa slova ujali básnici, gymnazistky budapeštianskej slovenskej školy pod vedením profesorky Anity Holej predviedli literárne pásmo, ktorým predstavili autora G. Papučka. Zorka Nagyová a Luca Kovácsová očarili publikum krásnou recitáciou a Dóra Trenková nám povedala nielen fakty o básnikovi, ale zároveň porozprávala aj o svojich pocitoch pri čítaní jeho básní, resp. prečítala svoju obľúbenú.

Po takomto úvode už nasledoval rozhovor dvoch básnikov, dvoch Mlynčanov, či Pilíšanov o starých a menej starých udalostiach.

„Keby sme nemali Gregora, tak by nás nemal kto upozorňovať na také ´maličkosti´, ako je podstata národnosti, teda materinský jazyk,“ uviedol I. Fuhl časť, v ktorej sme sa dozvedeli, ako sa naučil aktívny vojak z Vacova po rusky len preto, lebo ho vyslali na istý čas do Leningradu ako tlmočníka. Príhoda, ako tam dostal svoju mamu na návštevu, a ako sa ona dohodla s miestnymi bez znalosti ruštiny, iba svojim materinským jazykom, pilíšskou slovenčinou, bola ako z dobrodružného románu. Hostia sa rozprávali aj o starých obyčajach v Mlynkoch, napr. ako sa dievčatá chytili a spievali po hornej uličke, alebo akou dôležitou je zbierka pilíšskych piesní Zahučali hory, ktoré pozbieral G. Papuček a ktorá dodnes slúži ako základ tradičnej spevnej kultúry Slovákov v Mlynkoch. Podobne veľkú zásluhu má Gregor Papuček aj v zaznamenávaní miestnej histórie, veď práve on napísal na prelome tisícročí dvojjazyčnú miestno-historickú publikáciu Mlynky a okolie, ktorá síce obsahuje maďarskou verejnosťou nie vždy uznané teórie, predsa ich ešte nikto nevyvrátil.

Reč bola aj o Móricovi Beňovskom, o národnostnom samosprávnom systéme, samozrejme o Škole milovníkov literatúry, čo bola rubrika nášho básnika v Ľudových novinách, ale aj o slovenskom školstve, o Slovenoch a slovanských názvoch maďarských osád, ale nevynechali ani trojuholník Trnava-Voderady-Šelpice, odkiaľ prišli predkovia dnešných Mlynčanov.

Pri stole sedel aj redaktor a technický redaktor publikácie Zlatko Papuček, ktorý skromne poznamenal iba toľko, že s knihou nemal veľa roboty, pretože vyradil iba tie časti, ktoré sa týkali bezprostredne jeho, s ktorými sa nechcel podeliť so širokou verejnosťou. Túto „rodinnú“ publikáciu vytlačili v Tlačiarni Croatica s. r. o. a vy si ju tiež môžete zaobstarať v redakcii nášho týždenníka.

(ef)

Foto: autorka, Daniel Fridel, Imrich Fuhl

Fotogaléria