Slovenská národnostná samospráva v Slovenskom Komlóši v spolupráci s Osvetovým strediskom a mestskou knižnicou v komlóšskom Dome prírody usporiadali prezentáciu najnovšej, zároveň prvej dvojjazyčnej, slovensko-maďarskej básnickej zbierky 95-ročného Juraja (Antala) Dolnozemského, ktorá vyšla začiatkom uplynulého mesiaca pod názvom Szív és sors – Srdce a osud.

Úvodom vnučka básnika, skvelá speváčka Alíz Agódová predniesla kyticu komlóšskych ľudových piesní a predsedníčka zboru slovenských poslancov Zuzana Lauková v kruhu obecenstva privítala o. i. predsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbetu Hollerovú Račkovú, parlamentného hovorcu našej národnosti Antona Paulika, vicestarostu Komlóša Zoltána Horvátha, ako aj rodinu autora novej knižky, delegáciu Slovákov z Nadlaku a milovníkov literatúry z Ambrózky a zo Segedína. Z. Lauková vynikajúco zvládla nielen úlohu moderátorky podujatia, ale aj umelecký prednes ukážok z bohatej tvorby komlóšskeho barda slovenskej poézie v Maďarsku.

Životnú a básnickú púť J. Dolnozemského po maďarsky priblížila pracovníčka osvetového strediska a knižnice Ilona Bagiová Szincsoková, ktorá sa zamyslela aj nad zrodom maďarských básní autora, s ktorým potom viedla zaujímavý rozhovor, samozrejme, aj o jeho v poradí deviatej samostatnej zbierke. Vydanie knihy v komlóšskej tlačiarni Yes-Press 2001 podporila slovenská samospráva mesta, Evanjelický cirkevný zbor v Slovenskom Komlóši a Nadácia za komlóšskych Slovákov.

Maďarskú časť zbierky zostavila Katarína Maruzsová Šebová, slovenskú Imrich Fuhl, pod titulkom „Chráňme to, čo zo srdca vyrástlo” spolu napísali úvod, no a zostavovatelia nemohli chýbať ani pri krste publikácie, v rámci ktorého prítomným prezradili čo-to i z uplatňovania svojich redaktorských zásad: „Pri zostavení materiálu bolo našim hlavným cieľom, aby sme vyzdvihli jedinečné črty Dolnozemského poézie a poukázali na jeho ľudskú podstatu, ako aj na svojský charakter jeho poézie. V záujme toho sme zo slovenskej časti vyradili niektoré básne a nahradili sme ich novými titulmi (zo starších zbierok). Ďalšou našou snahou bolo vytvoriť jazykovo vyrovnaný korpus, keďže v pôvodnej zostave boli básne v maďarčine až v trojnásobnej prevahe oproti slovenskej časti. V tejto forme by nová zbierka nevyhovela kritériám dvojjazyčnosti. Preto sme pri zohľadnení nášho prioritného cieľa slovenskú časť rozsahovo mierne rozšírili, kým počet básní v maďarskom jazyku znížili, dosiahnuc tak o niečo vyrovnanejší pomer medzi jazykmi. Brali sme pri tom do ohľadu pôvodný a akceptovateľný zámer autora, t. j. predstaviť sa širšej čitateľskej verejnosti ako básnik tvoriaci v oboch jazykoch,“ píše sa v úvode zbierky.

Redaktori novej zbierky na komlóšskej prezentácii vyzdvihovali nesporné kvality J. Dolnozemského, východiskom poézie ktorého je – rovnako ako v prípade jeho zberateľskej činnosti – mimoriadny záujem o minulosť. K dominantnej téme minulosti sa pripájajú, respektíve sa od nej odvíjajú rôzne javy, myšlienky, postoje, pocity a aktivity ospevované našim básnikom, napríklad také témy či motívy ako láska k rodnej krajine, odveký zápas roľníka s prírodnými živlami, kolobeh prírody a života, láska a úcta k predkom, k tradíciám a materinskému jazyku, ako aj spoločenská kritika a sebakritika. Pritom s osobitným dôrazom sa treba zmieniť o hlbokej evanjelickej viere a vrodenej ľudskosti „nášho 95-ročného Ďurka báčiho“. Podľa redaktorov krstenej knihy „posolstvo tvorby J. Dolnozemského treba chápať aj ako vyznanie viery v Boha a zároveň aj v ľudí hľadajúcich skutočný zmysel a účel svojho pozemského bytia“.

(-hl)

Foto: Imrich Fuhl

Fotogaléria