Sokoľa (Szokolya) je obec s dvetisíc obyvateľmi na úpätí južných svahov Börzsönyu. Pred mnohými storočiami práve tam chovali a cvičili kráľovskí sokoliari lovecké sokoly pre kráľovský dvor vo Vyšehrade, na protiľahlom brehu rieky.

Z hlavného mesta tam vedie cesta popri ľavom brehu Dunaja a od Malého Maroša malebným údolím, ktorým sa hadí lesná železnica. Je to skutočne mimoriadne krásny výletný cieľ. Do tejto dedinky sa 12. marca vybrali členovia Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena. Nie celkom objavovať prírodné krásy, skôr krásu rozdávať. V túto slnečnú, ale vetristú nedeľu sa totiž zbor podujal odovzdať kus svojho umenia a nadšenia obyvateľom Sokole na svätej omši v miestnom Kostole sv. Anjelov strážnych. Omša bola venovaná jednej zo zakladateliek speváckeho zboru Ruženke Czifrovej, ktorá deň predtým oslávila 90. narodeniny. Omšu slúžili niekdajší nemocničný duchovný Artúr Faragó po maďarsky a Stanislav Brtoš z Ružomberka po slovensky. Po cirkevnom obrade sa uskutočnil koncert zboru. Dirigoval Ádám Balázs Galambos a na klavíri hral János Bacsi. Podujatie usporiadal zbor Ozvena na čele so Zuzanou Hollósyovou spoločne so slovenskými volenými zbormi II., IV., XIII., XIV., XV. a XVIII. obvodu Budapešti.

Čítanie z II. knihy Mojžišovej pojednávalo o smäde po Božej láske, o pokušení a starostlivosti o Božích baránkov. Na tretiu nedeľu Veľkého pôstu odznelo čítanie o Ježišovom učení. Veriaci si vypočuli tak po maďarsky, ako aj po slovensky úryvok z Jánovho evanjelia 4, verše 5-42 o stretnutí Ježiša so Samaritánkou.

„A tak Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa, Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. Prišla tam po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu ono mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: „Daj sa mi napiť“, ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“ Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“ Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“ Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“ Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“ Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: Nemám muža, lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“ Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“ Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte, my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“ Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“ Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“
Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.“ Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“

Okrúhle narodeniny Ruženky Czifrovej

Svätá omša bola zároveň príležitosťou dôstojne osláviť 90. narodeniny bývalej členky Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena Ruženky Czifrovej. Významná osobnosť slovenskej komunity hlavného mesta sa po niekoľkých zdravotných príhodách dostala do domova dôchodcov v Sokoli. Aj keď sa tam veľmi dobre cíti, často si vzdychne, ako rada by raz prišla na nejaké väčšie slovenské podujatie. Jej túžba sa splnila, a keďže ona sa už na dlhšiu cestu neodváži, budapeštianski Slováci, ba ešte aj televízny štáb Domoviny z ďalekého Segedína, prišli za ňou. Bolo to prekvapenie, ktoré sa skutočne vydarilo a Ruženka sa nesmierne potešila, keď ju obklopili známe, jej tak blízke tváre, členovia jej milovanej Ozveny, v ktorej po desaťročia nielen spievala, ale bola dokonca krstnou mamou Zboru, veď ona mu vymyslela meno. K stretnutiu došlo v kostole tesne pred omšou. Nestačila sa čudovať, kto všetko za ňou pricestoval. Veľkú radosť mala aj z toho, že opäť môže hovoriť po slovensky. Aj keď pravidelne číta Ľudové noviny a sleduje dianie v našich radoch, po slovensky komunikuje len príležitostne, telefonicky. Bola dojatá, keď zbadala, ako ho ona oslovuje, „pána farára“. So Stanislavom Brtošom sa spoznala počas jeho pôsobenia v Budapešti, kedy bol aj členom Ozveny. Preto dôstojný pán v kostole nadväzujúc na citovaný príbeh z evanjelia dodal: „Každé stretnutie človeka s Kristom vytvára jeho osobný príbeh. Ja poviem ten náš.“ Spomínal na deň, keď sa v Ruženkou Czifrovou stretol po prvý raz na zájazde Klubu slovenských dôchodcov v Novohrade, na svätej omši, kde sa prihlásila čítať zo Svätého písma. Keď odchádzal z Budapešti, daroval jej ruženec Panny Márie. Teraz sa stretli opäť, hoci už prešiel hodný čas. „Znova pri oltári, znova spolu s Kristom,“ konštatoval, „aby sme poďakovali za vás, za krásny vek vášho života. Aby sme vyprosili slávením dnešnej svätej omše hojné Božie požehnanie do vášho ďalšieho života.“ „Sme nekonečne šťastní, že nastal deň, keď môžeme spolu osláviť narodeniny Ruženky Czifrovej,“ povedala vedúca Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena Zuzana Hollósyová. „V Budapešti niet takého obvodu, kde by Slováci nevedeli, kto je Ruženka Czifrová. Bola pre nás príkladom. Hneď ako vznikli slovenské samosprávy, pridala sa k nám, nielen ako poslankyňa, ale najmä ako človek. Ako človek, pochádzajúci zo Slovenska, z maďarského prostredia Bratislavy, odkiaľ jej rodinu po vojne vyhnali. Napriek tomu nezabudla, odkiaľ prišla, s láskou a vernosťou myslí na rodnú domovinu, pričom zbožňuje aj svoju novú vlasť. Medzi nami sa vždy dobre cítila, mnohí ju mali, a aj teraz, keď sa naše osobné stretnutia z objektívnych príčin obmedzili, ju majú veľmi radi. Často na ňu myslia aj tí, ktorí sem dnes nemohli prísť. Ruženka, kde si mohla, tam si pridala ruku k slovenskému dielu. Predstavitelia obvodov, s ktorými si aktívne spolupracovala, sú tu, buď ako členovia speváckeho zboru, alebo ako reprezentanti svojich voličov. Všetci ťa chceme pozdraviť a zaželať ti všetko najlepšie. My v Ozvene spievame pre Ruženku, pre človeka, ktorého si uchováme navždy vo svojich srdciach.“

Ozvena počas liturgie predniesla Schubertove piesne. Na záver omše pridala nádherný koncert predovšetkým pre radosť oslávenkyne, ako aj pre potechu všetkých prítomných. Zazneli diela Dvořáka, Beethovena, Bartókom spracované ľudové piesne, ako aj Ruženkina obľúbená Zahučali hory, či dojemná hymnická pieseň na oslavu rodnej zeme Aká si mi krásna. Počas koncertu sa rozcítili speváci aj oslávenkyňa. Dojatie panovalo v celom kostole. Po omši sa účastníci obradu, medzi ktorými boli aj niekoľkí obyvatelia domu dôchodcov, presunuli na agapé, kde ich čakalo bohaté pohostenie s domácimi zákuskami, sladkými a slanými koláčikmi, pagáčikmi, chrumkami a obrovská čokoládová torta. Čo si počas sfúknutia sviečok želala hlavná hrdinka narodeninovej oslavy? Asi to, čo si po celý život priala a za čo sa činila: aby sa Slováci a Maďari navzájom ľúbili, vážili si jeden druhého a nikdy viac sa neopakovali hrôzy vypudenia ľudí z ich domovov pre ich národnú príslušnosť.

Erika Trenková

Foto: autorka