Slováci v Maďarsku netvoria uzavretý blok, homogénne spoločenstvo a jednotnú jazykovú oblasť, ale žijú v menších či väčších jazykových ostrovoch. Podľa údajov zo sčítaní ľudu z rokov 2001 a 2011 väčšina Slovákov v Maďarsku žije v Békešskej župe.

Údaje z roku 2022 svedčia o tom, že počtom 5 628 prevzala prvenstvo Slovákmi v nedávnych rokoch osídlená Győrsko-mošonsko-šopronská župa, po ktorej nasleduje Peštianska s 5 320 a na treťom mieste je Békešská s 4 594 obyvateľmi hlásiacimi sa k slovenskej národnosti. V poradí miest žilo najviac Slovákov v Maďarsku v Békešskej Čabe a v Budapešti, pričom Budapešť bola v roku 2011 na prvom mieste vo všetkých kategóriách (etnická príslušnosť, národnosť, materinský jazyk).

Prvé významnejšie slovenské presídľovanie do Pešťbudína sa datuje do desaťročí po vyhnaní Turkov. V rokoch 1725 až 1750 prichádzali do okrajových častí Pešti, najmä do oblasti dnešného Jozefova, prevažne nekvalifikovaní robotníci zo severných žúp Uhorska, najmä z Oravy, Liptova, Turčianskej a Trenčianskej stolice. V prvej polovici 19. storočia sa koncentrovali väčšie skupiny slovenskej komunity vo Františkove a v Jozefove, v Budíne v Srbmi obývanom Rácvárosi, dnes budínskom predmostí Alžbetinho mosta. Podľa oficiálnych údajov sa v roku 1880 k slovenskej materinskej reči hlásilo 6 % obyvateľov hlavného mesta, sčítanie obyvateľstva v roku 1930 však zaznamenalo v Budapešti len 10 647 osôb slovenskej materinskej reči a do roku 1941 sa tento počet znížil o viac ako polovicu. V dôsledku výmeny obyvateľstva sa z Maďarska do Československa presťahovalo viac ako 73 000 Slovákov, z toho 4 375 z hlavného mesta. Údaje zo sčítaní ľudu zaznamenané v rokoch 1941 až 1990 ukazujú neustály pokles vo všetkých kategóriách. V roku 1980 podľa oficiálnych údajov žilo v Budapešti celkovo 686 obyvateľov slovenskej národnosti a 1 054 obyvateľov so slovenským materinským jazykom, čo predstavovalo 7,53 % Slovákov v Maďarsku podľa národnosti a 6,56 % podľa materinského jazyka. Podľa údajov z roku 1990 žilo v Budapešti 6,6 % Slovákov (802 osôb) podľa národnosti a 7,32 % (934 osôb) podľa materinského jazyka.

Po prijatí menšinového zákona a zriadení menšinových samospráv výsledky sčítania ľudu v roku 2001 ukázali pozitívny posun vo všetkých kategóriách, pričom Slováci v hlavnom meste sa definovali ako menšina predovšetkým na základe svojej kultúrnej príslušnosti. Podľa údajov KSH sa v Budapešti k patriacim k slovenskej národnosti prihlásilo spolu 4 929 osôb, z toho 4 622 maďarskej štátnej príslušnosti. Počet osôb jednoznačne slovenskej národnosti bol 1 528, čo predstavovalo 8,6 % z celkového počtu osôb slovenskej národnosti žijúcich v krajine. V hlavnom meste za svoj materinský jazyk označilo slovenčinu 12,8 %, teda 1 513 osôb.

Ako zhrnul prieskum z roku 2010, Slováci v Maďarsku sú dobre integrovanou národnostnou menšinou so silným pocitom spolupatričnosti, kde základom integrácie už nie je jazyk menšiny a etnická identita, ale dôležitejšia je kultúrna a spoločenská príslušnosť.

V roku 2011 evidovali v Budapešti 9,25 % Slovákov žijúcich v Maďarsku, t. j. 3 257 osôb, z toho 2 469 maďarskej štátnej príslušnosti. Pokles bol zaznamenaný v počte tých, ktorí sa hlásili k materinskému jazyku (835 osôb), pričom v hlavnom meste tvorili 8,4 % celkového počtu. Výrazný nárast zaznamenali v počte obyvateľov slovenskej národnosti (2 581 osôb), čo predstavovalo 8,7 %. Medzi obyvateľmi hlavného mesta bolo 5 969 osôb hovoriacich po slovensky, z toho 2 045 cudzincov.

Podrobnejšie údaje o sčítaní v roku 2022 ešte nie sú známe, ale tie najdôležitejšie už sú k dispozícii. V roku 2022 klesli čísla vo všetkých troch kategóriách, pričom celkový počet Slovákov žijúcich v hlavnom meste bol 2 909, z toho 2 092 maďarskej štátnej príslušnosti.

Počet osôb s materinským jazykom slovenským bol 713, z toho 371 boli maďarskí štátni príslušníci. Oproti tomu počet osôb hovoriacich po slovensky bol 6 614, z toho 2 953 osôb bolo inej ako maďarskej štátnej príslušnosti. Počet osôb slovenskej národnosti výrazne prevyšoval počet osôb so slovenským materinským jazykom, ktorých bolo 2 313, z toho 1 760 maďarskej štátnej príslušnosti.

Z hľadiska náboženskej príslušnosti sa v posledných troch sčítaniach v hlavnom meste výrazne znížil aj počet katolíkov a evanjelikov slovenskej národnosti. V roku 2022 sa ku katolíkom prihlásilo len 839 osôb, k evanjelikom 380 osôb, 652 osôb sa deklarovalo ako bez vyznania a 692 odmietlo odpovedať.

Z hľadiska vekového zloženia bol najväčší podiel Slovákov vo vekovej skupine 30-39 rokov (18,7 %), po ktorej nasledovala veková skupina 40-49 rokov (18,5 %) a 50-59 rokov (12,8 %). Osoby nad 60 rokov tvoria štvrtinu slovenskej komunity v hlavnom meste. Viac ako polovica obyvateľov slovenskej národnosti v hlavnom meste má vysokoškolské vzdelanie, väčšina je zamestnaná a počet neaktívnych obyvateľov poberajúcich sociálne dávky sa v porovnaní s rokom 2001 znížil o viac ako tretinu na 536.

Z hľadiska územného rozloženia v rámci hlavného mesta výsledky posledných troch sčítaní ukazujú, že najviac osôb slovenskej národnosti je v 11. obvode, a to 264. Početnejšia slovenská komunita zostáva v 3., 13. a 14. obvode (viac ako 200), pričom v Jozefove sa oproti predchádzajúcim údajom zvýšil počet slovenských obyvateľov (189), zatiaľ čo v obvodoch tradične obývaných Slovákmi, ako sú Cinkota a Kerestúr, počet Slovákov klesol.

Podľa informácií Ústredného štatistického úradu od polovice decembra sú k dispozícii ďalšie údaje, ktoré umožnia podrobnejšie analýzy.

Orsolya Szabó
vedúca kabinetu CSSM