Keď schádzate z Pilíšskych vrchov do Ostrihomu, prídete na Námestie hrdinov, ktorému dominuje vojnový obelisk na počesť padlých v prvej svetovej vojne. Odhalili ho v roku 1927 za osobnej účasti samotného regenta Horthyho. Autorom skulptúry je sochár Dezider Lányi, ktorý je na Slovensku málo známy.

Pritom sa narodil 23. januára 1879 v mestečku Bánovce nad Bebravou v Trenčianskej stolici, čiže na dnešnom Slovensku. Tak je Slovák! Avšak narodil sa v židovskej rodine ako Ignác Leimdorfer, tak je Žid? Bánovce vtedy boli v Uhorsku, tak je Uhor? Ale Maďari tento výraz nepoznajú! Vyštudoval Umelecko-priemyselnú školu v Budapešti, Akadémiu úžitkového umenia vo Viedni a bol žiakom svetoznámeho francúzskeho sochára Augusta Rodina. Veľkú časť života tvoril v Budapešti, tak je Maďar? A v roku 1937 sa vysťahoval do USA, žil a tvoril v Hollywoode (a tam aj v roku 1951 zomrel), tak je Američan? Hotový národnostný zámotok! Kto sa má v tom vyznať...

Pekné rozuzlenie ponúka jedna slovenská kunsthistorička. Podľa nej „Európa bola pre umelcov jednou krajinou bez hraníc, a tak sa s dielami našich (slovenských) rodákov stretávame v Berlíne, Viedni, Paríži, Ríme či Londýne. Svoj talent zdokonaľovali v ateliéroch svojich profesorov v rôznych krajinách a nakoniec pracovali tam, kde bol o ich diela záujem, alebo kde ich „múza" najviac inšpirovala“. Z toho mi vyplýva, že Lányi patrí každému národu, ktorý sa k nemu hlási. Asi je to tak dobre. Zdá sa, že nášho Dezidera Ignáca rodné Slovensko príliš neoslovilo. Napriek tomu sa u nás nájde jeho reliéf na budove v Žiline či podobizeň Františka II. Rákócziho v zbierkach múzea v Bojniciach. V Pešťbudíne možno vidieť jeho diela: Léda s labuťou v Széchenyiho kúpeľoch, sochu Stavebný robotník, náhrobok rodiny Eckensbergerovcov na Kerepešskom cintoríne a iné.

Slovenská zem zrodila dobrého sochára.

Jozef Schwarz