Matica slovenská vyhlásila rok 2024 za rok slovenských žien v národnom hnutí. Medzi tie, ktoré si určite pripomenieme patrí aj rodáčka z Orosláňu Etelka Cablková – Bohúňová (1874 – 1956). Dňa 12. februára 2024 uplynie 150 rokov od jej narodenia.

Pochádzala z významnej slovenskej národoveckej rodiny, ktorá bola v Orosláni ku koncu 19. storočia terčom hrubého maďarizačného násilia. Viac o živote a činnosti rodiny Cablkovej, najmä otca Štefana, syna Jána a dcér Pavlíny a Etely, sa dočítate na našej webovej stránke a na oslovma.hu.

Cablkovci museli nechcene opustiť Orosláň a presťahovali sa do národne prajnejšieho prostredia v Martine. Okrem dcéry Pavlíny, ktorá s manželom Novomeským odišla do Ameriky, kde sa výrazne angažovala v slovenských spolkoch. V Martine pokračovali v práci pre národ. Známa je ich účasť na „vítaní“ národovca Ambra Pietora, ktorá vyústila do vykonštruovanej aféry a následného Banskobystrického súdneho procesu. Na prvý pohľad to vyzeralo ako nekvalitné libreto prostoduchej operety tých čias. Martinčania sa na výzvu Matúša Dullu rozhodli 28. augusta 1898 privítať A. Pietra, ktorý sa vracal po 8 mesiacoch väzenia vo Vacove, na čo bol odsúdený pre poburovanie proti národnostiam. Na stanici sa zhromaždilo asi 100 ľudí (medzi nimi bola i Etela Cablková), privítali ho kvetmi a výkrikmi Nech žije a spevom piesne Hej Slováci. Potom ho odviezli domov, kde vítanie pokračovalo až do zásahu slúžneho. Neskôr prišli dozvuky zo strany maďarizačnej moci. Do Banskej Bystrice k vyšetrujúcemu sudcovi bolo predvolaných (na 23. 1. 1899) spolu 28 obžalovaných. Cablkovci boli pri tom. Etela Cablková dostala za podanie kytice A. Pietrovi trest 100 korún pokuty (pri výsluchu tvrdila, že na stanicu išla na prechádzku). Jej otec Štefan a brat Ján si v bystrickej sédrii, v cele číslo 81, odsedeli dva mesiace.

Možno aj tieto skutočnosti prispeli k rozhodnutiu otca Štefana a dcéry Etely presťahovať sa za Pavlínou do Ameriky. Obidvaja tam pokračovali v aktívnej práci medzi krajanmi. Etela sa po vzniku Československej republiky vrátila do vlasti a žila v Ružomberku. Pochovaná je na Národnom cintoríne v Martine v hrobe svojej matky.

Jozef Schwarz