Začiatok roka 1940. Druhá svetová vojna v Európe zatiaľ iba tlie. Horthyho Maďarsko sa tvári ako neutrálny štát a úradné kruhy sa snažia vytvárať dojem hlbokého mieru v krajine. Vtedajší slovenský vyslanec v Budapešti Ján Spišiak vo svojom denníku spomína, že pod patronátom regentovej manželky sa konal 1. februára 1940 dobročinný ples spoločenskej smotánky v budapeštianskej opere.

Pred tancom bol program. V živých kvetinových obrazoch vystupovali členovia aristokratických rodín. Jeden zo živých obrazov vytvorili podľa maľby „Paľa“ Szinyei – Merseho s názvom „Majáles“. Do angličtiny ho prekladajú „Piknik v máji“. Slávny obraz od „nášho“ Šarišana, ktorého som v Historkách spomínal pred dvomi mesiacmi. Na javisku verne napodobnili výletníkov hodujúcich na lúke. Nielen zelená lúka a kvetiny boli pravé, ale aj výletníci boli živí: praví grófi, naozajstné grófky, baronesy z popredných aristokratických rodín.

Bola to najväčšia spoločenská udalosť sezóny, ktorej sa zúčastnili najvyššie politické osobnosti režimu a diplomatický zbor v plnom počte. Takmer v plnom počte! Slovenský diplomat pozvánku nedostal a ani mu neponúkli lístky a neboli toho schopní ani dodatočne. Panské lóže na prízemí a prvom poschodí boli vypredané. Náš ambasádor nebol jediný, podobne nepozvali ani vyslanca ZSSR Nikolaja Šaronova. Maďarské ministerstvo zahraničia sa vyhováralo, že to nie je oficiálna udalosť, a preto ich neinformovali.

Vyslanci oboch krajín usúdili, že ich (a ich plebejské krajiny) asi nepovažovali za hodných zúčastniť sa bálu vysokej aristokracie. Zdravo sa nasrdili, nevzdali sa, kúpili si (nearistokratické) lístky na prízemie a spoločne s rodinami sa plesu zúčastnili a dobre sa zabavili. Sovietsky vyslanec bol prvýkrát na podobnej akcii a stal sa stredobodom pozornosti aj vďaka slovenskej pomoci.

Tak na plese maďarskej aristokracie sa (trochu prehliadané) Slovensko zviditeľnilo dvakrát. Živým obrazom zo slovenského vidieka a nepozvaným diplomatom.

Jozef Schwarz