Pre návštevníkov Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe je opäť pripravená zaujímavá expozícia – výstava výšivkárskeho krúžku Rozmarín Čatajská izba. Konateľka Čabianskej organizácie Slovákov Hajnalka Krajčovičová nám k nej povedala:

„Čabianska organizácia Slovákov, okrem stmeľovania slovenskej komunity a vydávania publikácií v slovenčine, venuje veľkú pozornosť pestovaniu kontaktov a využívaniu potenciálu kontaktov so Slovákmi z materskej krajiny a spoza hraníc. Vlani naša organizácia a obec Čataj, ktorá leží pri Bratislave, nadviazali nové partnerstvo a uvádzajú ho do života tu, aj na Slovensku.“

Ako povedala, výšivkársky krúžok Rozmarín, ktorý tento rok so svojou čatajskou výšivkou zvíťazil na medzinárodnej textilnej konferencii a na jeseň mal aj leví podiel na zápise výšivky do Registra duchovného dedičstva UNESCO, je teraz súčasťou tohto podujatia.

Prezentácia výstavy sa uskutočnila už 17. júna minulého roka v Čataji, kde naše vyšívačky vystúpili s citaristami a spevákmi, ktorí vytvorili skvelú atmosféru. Prispela k nej aj gastronomická ochutnávka. Na druhý deň navštívili susednú obec Horné Saliby, s ktorou v posledných rokoch nadviazali plodné vzťahy. Ako H. Krajčovičová vysvetlila, cieľom je, aby členovia krúžku reprezentovali čabiansku Slovač, jej kultúru a hodnoty v materskej krajine.

27. marca sa začal X. ročník Celoštátneho týždňa ľudových tvorivých dielní a galérií. Podujatie upriamuje pozornosť na tradície, na to, ako ich preniesť do súčasnosti a propagovať. Okrem prezentácie remesiel a zhotovovania predmetov tradičnými metódami, zahŕňa aj ich pretavenie do dnešného sveta, ponúka ich atraktívne, trochu zábavné spoločenské verzie a zároveň spája tvorivé komunity.

My, dolnozemskí Slováci, sme sa do tohto podujatia zapojili s dvoma skupinami. Jednou je Čabianska organizácia Slovákov a druhou Spolok pre zachovanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši. Cieľom bolo ukázať, propagovať a zvýšiť povedomie o hodnotách slovenskej kultúry našich komunít, ako neoddeliteľnej súčasti kultúrneho dedičstva Maďarska.

V Bánhedeši 31. marca žiaci miestnej Základnej školy Svätého Dominika Savia zorganizovali podujatie Ruka v ruke – Ľudové remeslá v medzigeneračnej spolupráci, kým v Čabe 1. apríla Dom slovenskej kultúry v rámci celoštátnej akcie usporiadal stretnutie Čaro našich rúk.

Na oboch miestach sa prezentovali motívy výšiviek z oboch lokalít Dolnej zeme, Slovenska a dokonca aj Karpatskej kotliny, vrátane ocenenej kolekcie výšivkárskeho krúžku Rozmarín z Békešskej Čaby, Čatajská izba. Súčasťou výstavy bola aj tvorivá dielňa vo Veľkom Bánhedeši, kde si deti mohli vyskúšať vyšívanie, tkanie, pletenie košíkov a výrobu perníkov. V Čabe sa tkalo inou formou, a to veľkonočným prúteným tkáčstvom, ktoré je medzi Slovákmi známejšie, ale v jednej alebo dvoch severných oblastiach Maďarska je v malých dedinách stále tradíciou.

K Veľkej noci neoddeliteľne patrí farbenie vajíčok, ktoré má starodávne tradície. Najstaršie pramene uvádzajú vtáka germánskej bohyne Osary, ktorý znášal farebné vajcia. Bohyňa na pobavenie detí premenila vtáka na králika a odvtedy králiky znášajú vajíčka.

Kedysi bola farba kraslice, ktorú dávalo dievča mládencovi ako odmenu za oblievačku, znamením: červené vajce znamenalo, že jeho „dvorenie” prijalo, zelené znamenalo odmietnutie. V Európe sa vajcia začali farbiť a zdobiť až v 17. storočí.

V Bánhedeši teraz vajíčka farbili tradičnými metódami a prírodnými materiálmi, zatiaľ čo v Békešskej Čabe sa v tomto roku zaviedol modernejší spôsob zdobenia vajec perlami. Na oboch miestach však bolo pripravené aj viac: veľkonočné dekorácie a klopačky na dvere vyrobené z vŕbových vetvičiek a v Bánhedeši sa odvážnejšie deti zúčastnili súťaže v recitovaní veľkonočných vinšov.

K umelecko-remeselníckej veľkonočnej atmosfére prispelo aj kúzlo rúk a prstov, ktoré vyčarovali ľudové melódie. V Bánhedeši sa účastníci mohli zoznámiť a vyskúšať si hru na našich tradičných nástrojoch vrátane citary, typického hudobného nástroja dolnozemských Slovákov, prostredníctvom ukážky v podaní citarového orchestra Iglice, v Čabe vyhrávali a „ukazovali” hru na citare členovia súboru Strapce.

Mnohí z prítomných sa zapojili do spevu, v Békešskej Čabe sa dokonca pridali aj hostia Slovenského penziónu a Slovenskej reštaurácie.

Deti i dospelí si s radosťou odnášali domov dobrú náladu a hotové výrobky. „Máme pocit, že sa nám podarilo preniesť hodnoty našich Slovákov do každodenného života,“ dodala Hajnalka Krajčovičová.

H. Krajčovičová, J. Pepová (Sprac. BPL)

Foto: Bence Püski-Liker