Pekná publikácia poteší predovšetkým potencionálnych, v prvom rade tých ozajstných čitateľov, ktorí sa cítia oslovení aj vďaka tomu, že aspoň virtuálne boli „pri tom“, pri zrode podstaty publikácie, v našom prípade vzácnych výtvarných diel a zároveň nádejnej tradície v podobe založenia Slovenského výtvarného tábora vo Veľkom Bánhedeši.

Podobné pocity oprávnene môžu mať popri autorovi týchto riadkov aj mnohí čitatelia Ľudových novín, keďže náš týždenník a portál, ako spoľahlivý mediálny partner, sa snažil všemožne propagovať chvályhodnú iniciatívu Slovenskej národnostnej samosprávy vo Veľkom Bánhedeši na čele s jej predsedom Jánom Pepom. Členovia miestneho zboru slovenských poslancov na úvodnej strane novej „katalógovej knihy“ zo spoločnej fotografie sa na nás nádejne a dôverne usmievajú, patrične a právom hrdí na prezentované výsledky a úspechy svojej srdcovej záležitosti: 2. Slovenského výtvarného tábora, ktorý sa konal v júli 2023 v Bánhedeši.

Vydavateľom nielen v tábore zhotovenými dielami, ale aj fotografiami bohato ilustrovaného, vzácneho dvojjazyčného, slovensko-maďarského katalógu formátu A4 a rozsahu 50 strán, je popri miestnej slovenskej samospráve Spolok pre zachovanie miestnych tradícií vo Veľkom Bánhedeši, ako aj gestor tábora, parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik, ktorý ako prekladateľ spolu s editorom slovenských textov a autorom grafického dizajnu Rudolfom Rabatinom a fotografom Gáborom Bundom sa aktívne zapojil aj do prípravy publikácie. Jej prednú obálku tvorí dielo Jána Huňadyho Svojou cestou (2023, akryl, monotypia, 62 x 45 cm), zadnú zase detail Krajiny Miroslavy Cabanovej (2023, mix-media, 60 x 60 cm).

Anton Paulik na otvorení výstavy v záverečnej fáze výtvarného tábora vyzdvihol, že opätovná prítomnosť umelcov svedčí o tom, že sa vo Veľkom Bánhedeši cítia dobre, že tu našli, čo hľadali, teda vhodné objekty a inšpiráciu k svojej tvorivej práci, a že naše dolnozemské dedinské prostredie, ako aj priateľská nálada im poskytli dostatočne tvorivé ovzdušie. „Na stenách a na stojanoch vidíme úrodu nášho druhého slovenského plenéru so značným počtom umeleckých diel, počnúc ľahko stráviteľnými obrazmi, namaľovanými podľa impresií z okolia až po zložitejšie veci, ktorým môžeme porozumieť po dlhšej koncentrácii a s abstraktnejším myslením. Z nášho hľadiska je dôležité aj to, že nápad tvorivých plenérov v Bánhedeši a následné usporiadanie výstavy, respektíve ďalších putovných výstav, pomohli zviditeľniť túto malú slovenskú dedinku nielen v blízkom okolí, ale napríklad aj v Segedíne, či neďaleko Budapešti, v horskej dedinke Mlynky, kde si doteraz pravdepodobne málokto uvedomil, že aj tu, v tomto ďalekom kúte našej vlasti žijú Slováci. Takže umelci zo Slovenska okrem toho, že poslovenčujú náš kedysi slovenský Bánhedeš, svojimi dielami napomáhajú aj posilnenie väzieb medzi slovenskými komunitami na území Maďarska,“ povedal gestor podujatia, parlamentný hovorca A. Paulik, ktorého hodnotenie, pochopiteľne, nemohlo chýbať ani v publikácii.

Spomedzi umelcov, účastníkov bánhedešského tvorivého plenéru, sa dvaja chopili nielen štetca, ale aj pera, aby sa podelili o svoje dojmy s čitateľmi katalógu. Danica Pružincová spomína o. i. návštevu zatiaľ nezrekonštruovaného domu niekdajšej ľudovej rozprávačky Veľkého Bánhedeša tety Žofky: „Tento maľovaný dom je klenot. Peniaze na jeho rekonštrukciu by boli potrebné ako soľ, nakoľko domček je prevažne z hlinených váľkov a zub času ho už miestami badateľne nahlodáva. Napriek tomu je dom stále krásny a maľby pani Žofie pripomínajú staré časy, kedy si ona sama takto spestrila takmer všetky izby príjemnými farbami a nápadným vzorom ako z výšivky.“ D. Pružincovej sa veľmi zapáčil aj Slovenský Komlóš so svojim jedinečným evanjelickým kostolom a tradičným slovenským oblastným domom, kde sa nachádza aj pamätná izba divadelníčky, výtvarníčky Judity Tomkovej. „Na tú dobu nebola tradičnou ženou, ale ženským rebelom ako Frida Khalo, či naša Timrava. Dnes si miestna komunita svoje poklady váži a sú dôležitým dokladom ojedinelej kultúry“.

Slovenčina a výtvarné umenie pri formovaní slovenského povedomia a identity je názov príspevku Jána Huňadyho, v ktorom toto inšpirujúce cezhraničné kultúrne podujatie hodnotí tak trocha aj v mene svojich kolegov, 11 umelcov z viacerých miest Slovenska: „Zbierali sme lokálne inšpirácie a námety, navštevovali sme miesta pripomínajúce históriu Slovákov a miesta, ktoré boli podnetné k našej tvorbe. Vznikli tak zaujímavé obrazy, ktoré budú súčasťou výstav vo viacerých Slovákmi obývaných obciach a mestách v Maďarsku, ale aj v mnohých lokalitách na Slovensku. Tvorivé ateliéry sme ukončili slávnostnou vernisážou, na ktorej sa zúčastnilo veľa miestnych Slovákov, predstaviteľov médií, maďarských výtvarníkov a mecenášov umenia z okolia. Krajania si nás veľmi cenili, tešili sa z našej prítomnosti a činnosti.“

Podstatnú časť katalógu tvorí skutočne veľmi bohatý fotoalbum zo záberov zhotovených vo Veľkom Bánhedeši, Slovenskom Komlóši a Nadlaku, ako aj taktiež profesionálne zostavené slovensko-maďarské profily s najvydarenejšími dielami účastníkov tábora. Na záver ich uveďme v abecednom poradí, zaslúžia si to: Alena Adamíková, Zuzana Bobovská Bošková, Miroslava Cabanová, Eva Grendelová, Ján Huňady, Tímea Mihalidesová, Katarína Molnárová, Danica Pružincová, Rudolf Rabatin, Ingrid Susková a Jaroslav Uhel.

(fuhl)

Foto: Bence Püski-Liker