Slovákmiobývanú obec Kestúc poznáme ako miesto, kderobia dobré víno. Nedávno sa však preslávila aj ako miesto, kde podľa Maďarského cechu cukrárov upiekli najlepší orechovník roka. Presnejšie upiekla ho Erika Karová, majiteľka Cukrárne Erika.

Pani Karová tohto roku zvíťazila v súťaži, ktorú po tretíkrát usporiadal cukrársky cech, a to v kategórii Tradičný orechový bajgel roka. Vlani s makovníkom vyhrala tretiu cenu, čo je tiež pekný úspech. Súťaž hodnotila trojčlenná odborná porota, ktorá musela ochutnať po 50 vzoriek v kategóriách najlepší makovník, orechovník a labužnícky závin roka, aby stanovila poradie víťazov. Pri príležitosti udelenia ceny sme sa zastavili aj my v Cukrárni Erika v Kestúci. Takto pred sviatkami nás najskôr zaujímalo, ako dlho bajgle vydržia.

– Ak sú čerstvo pripravené, tak tri týždne vydržia, – prezradila nám Erika Karová.

– Mám ich skladovať v chladničke?

– Netreba. Môže byť aj pri izbovej teplote, len je dôležité, aby ste ich nenechali vyschnúť. Uložte ich do kuchynskej utierky, vlastne ako chlieb. Moje dievčatá vo firme sa smejú, že u nás sú bajgle „sväté“. Vyžadujú pozornosť, čo napokon nie je nič mimoriadne, veď sú pripravené z hodnotných a dnes už aj drahých surovín. A ich príprava vyžaduje veľa práce. Pomaly 30 rokov robím záviny, vaľkám a zatáčam ich výlučne ja sama. Dievčatá ich môžu naplniť a potrieť vajíčkom.

– Zatáčanie je tajomstvo, ktoré ste objavili časom, alebo ste ho „odkukali“ od niekoho staršieho, skúsenejšieho?

– Nie, nie je to tajomstvo. Chce to prax, patričný hmat nadobudnete časom. Musíte ťahať rovnako pevne a rovnomerne. Ja to mám už v ruke.

– Kedy ste sa zamilovali do cukrárčiny?

– Pochádzam z Dorogu. Mohla som mať asi trinásť rokov, keď som spolu s priateľkou upiekla v škole na hodine vedenia domácnosti kokosové kocky. Mali sme ohromný úspech. Hneď sme sa aj rozhodli, že sa vyučíme za cukrárky. Aj sme obe zakotvili v tejto brandži. Ja som sa neskôr zoznámila s Kestúčanom, za ktorého som sa vydala a presťahovala som sa sem.

– Mali ste príklad doma? Mamička alebo otecko radi vypekali?

– Otec, ktorý pracoval v banskej oblasti, relaxoval počas pečenia. Keď som sa vyučila, neraz sme piekli spolu. Mamička varila, boli sme štyri deti, mala koho kŕmiť, ale do pečenia sa nestarala.

– Nakoľko vás ovplyvnila skutočnosť, že ste sa dostali do slovenskej rodiny a slovenskej dediny?

– Žiaľ, v manželovej rodine už každodenne nedodržiavajú slovenské tradície, ale svokra mi ukázala veľa slovenských receptov na zákusky a koláče. Ak si ich zákazníci žiadajú, tak ich pripravím. Najpopulárnejšie sú bezpochyby kapustníky. Tie si objednávajú často.

– Prečo ste sa rozhodli zúčastniť sa na súťaži?

– O takomto čase máme vždy veľa práce, preto ani času nie je nazvyš. Skôr pre výzvu sa zúčastňujem na súťaži cechu o Tortu Maďarska. Ostatne som pripravila pilíšsku čučoriedkovú a vyhrala som len z koláča dieru a skúsenosť. Mojou výhrou je, že naši zákazníci ju majú radi. Vlani som poslala do súťaže makovník a tohto roku aj orechovník. Úspechu som sa veľmi potešila. Cech každý rok ponúkne bajgle zo súťaže trom detským nemocniciam. Teší ma, že aj moje dostanú detičky, ktoré musia stráviť Vianoce v zdravotníckom zariadení.

– Použili ste nejakú tajnú prísadu?

– Vždy pripravujeme bajgle rovnako. Odborné uznanie si veľmi vážim, ale za veľmi dôležité považujem aj názor zákazníkov. Chvalabohu, máme veľa stálych a verných milovníkov našich výrobkov. Dbáme o svoje dobré meno a ctíme si stálych klientov. Musia dostať, na čo si zvykli. Je len začiatok decembra a my už máme množstvo objednávok. Naša cukráreň nie je príliš veľká, ani nemáme zbytočne veľký sortiment. Pečieme každý deň a všetko sa aj minie. Za najdôležitejšie považujem čerstvosť, kvalitné suroviny a dobrú chuť. Nakupujú u nás miestni, aj zo širšieho okolia. Keď naplníme chladničky, odfotím dennú ponuku a zverejníme ju na sociálnych sieťach. Hneď aj telefonujú, z čoho si prosia a my podľa objednávky zabalíme. Prídu si po zákusky a raz-dva máme prázdne pulty.

– Ktorý druh závinov je najpopulárnejší?

– Podľa mojich skúseností makovníky. Teraz sa do popredia dostali orechovníky, ale asi preto, lebo ľudia sú zvedaví na orechovník roka. Naši zákazníci majú veľmi radi nielen koláče a zákusky, ale aj slané drobné pečivo.

Na tradičný orechovník podľa Eriky Karovej treba na cesto 1 kg múky, 48 dkg masla, 10 dkg práškového cukru, 10 g soli, 3 vaječné žĺtky, 22 g kvasníc a 2 dl studenej vody. Na plnku 1 kg orechov, sirup zo 60 dkg cukru a 2,2 dl vody, citrónovú kôru, vanilku a med podľa chuti.

Ja by som sa však nepúšťala do dobrodružstva jeho prípravy. Ten kestúcky stojí za hriech. Len nie je pravda, že vydrží tri týždne. U nás sa „stratil“ za dva dni.

Erika Trenková

Foto: autorka