Prezentácia publikácií VÚSM na knižnom festivale

XV. Medzinárodný knižný festival a jeho nové dejisko v Milenárnom parku v Budapešti si vybrali za miesto prezentácie dvoch nových slovenských publikácií Celoštátna cudzojazyčná knižnica a Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku.

Kolonisti Dolnej zeme a ich súčasný jazyk

Početným záujemcom o slovenské písané slovo nielen z kruhu našej národnosti bola predstavená kniha Alžbety Uhrinovej a Márie Žilákovej Slovenský jazyk v Maďarsku a výber z prameňov pod titulom Slováci v južnej časti Dolnej zeme (od konca 17. do konca 18. storočia), ktorý zostavil Ján Gomboš. Organizátori využili príležitosť a predstavili záujemcom aj slovenskú zbierku, ktorou disponuje Celoštátna cudzojazyčná knižnica. Moderátor podujatia, odborný pracovník VÚSM Alexander Ján Tóth na úvod privítal generálnu riaditeľku cudzojazyčnej knižnice Ibolyu Menderovú, I. tajomníka Veľvyslanectva SR v Budapešti Imricha Martona a riaditeľa Slovenského inštitútu Milana Kurucza. Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik vo svojom pozdravnom prejave zablahoželal VÚSM, že svoje publikácie predstavuje na knižnom festivale a vyjadril svoju vďaku cudzojazyčnej knižnici za to, že umožnila prezentáciu. Vyslovil radosť z toho, že sa rozširuje profil našej výskumnej dielne a po národopisných dielach uzreli svetlo sveta aj práce z oblasti histórie a jazykovedy. Následne sa ujal slova bývalý riaditeľ Archívu Békešskej župy a Múzea Mihálya Munkácsyho Dr. Ferenc Szabó, ktorý predstavil knihu Jána Gomboša. Ako povedal, publikácia sa zrodila pred jeho očami a jej význam vidí v tom, že sprístupňuje doteraz neznáme pramene z prvých desaťročí slovenských usadlíkov, ktorí otvorili novú etapu v histórii oblasti medzi Kerešmi a Marušou. Poukázal na to, že z prameňov je zrejmé, že Slovákmi obývané lokality typu agrárnych miest (napr. Békešská Čaba, Sarvaš, Slovenský Komlóš, Poľný Berinčok) sa dostali na vyšší stupeň sebaorganizovanosti a sebaobrany ako okolité čisto maďarské osady. Dôvod tohto vývoja vidí Ferenc Szabó v duševnej spolupatričnosti, ktorú podmienila organizovanosť a vplyv lutheránskej cirkvi, ako aj jej školstvo, vďaka čomu sa z obyvateľstva pochádzajúceho z rôznych častí Uhorska zrodila jednotná komunita. Publikáciu označil za fundovanú prácu s prehľadnou štruktúrou a ako pozitívum vyzdvihol aj jej symetrickú dvojjazyčnosť, ktorá umožní prístup k pôvodným prameňom tak maďarským, ako aj slovenským bádateľom. Ján Gomboš sa poďakoval za príspevok každému, kto má zásluhu na vzniku publikácie a na doplnenie uviedol, že ide o prvú časť plánovanej niekoľkozväzkovej edície. Zväzok Slovenský jazyk v Maďarsku predstavila záujemcom profesorka Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti, vedecká radkyňa VÚSM Dr. Anna Divičanová. V súvislosti s predmetom skúmania spomenula, že dodnes existujú v Maďarsku osady (napr. niektoré pilíšske obce), kde sa cirkevné a rodinné obrady odbavujú paralelne po slovensky a po maďarsky. Do II. svetovej vojny na slovenských jazykových ostrovoch existovalo viac-menej uzavreté jazykové prostredie, ale keď ich obyvatelia opustili svoje prostredie, svoj jazyk už nemohli používať. V súčasnosti sme svedkami jednak postupného odumierania tradičného jazyka a zároveň objavenia sa literárneho jazyka v našich komunitách. Nositeľom tohto nového jazyka je mladá generácia, ktorá už vyrástla na často kritizovanom dvojjazyčnom školskom systéme, ako aj mladá generácia inteligencie, ktorá absolvovala univerzity na Slovensku. Mimochodom Anna Divičanová si nemyslí, že by národnosť mohla existovať bez jazyka, je toho názoru, že popri kultúre je dôležitý aj jazyk. Výhodu novej jazykovednej publikácie vidí v tom, že obsahuje syntézu o stave jazyka v súčasnosti, pričom spracúva aj nárečia a ich význam pri budovaní jazyka. V porovnaní s doterajšími výskumami, ktoré analyzovali výlučne samotný jazyk, počas tohto výskumu sa skúmal vzťah jazyka a človeka. Alžbeta Uhrinová uviedla, že počas výskumu skúmali používanie slovenčiny v kruhu inteligencie a v inštitúciách, ako aj v menšinových samosprávach. Ako povedala, časté uprednostňovanie maďarského jazyka má svoje korene a príčiny, veď nie každý chodil do slovenských škôl, pričom z verejného života nemožno vylúčiť túto vrstvu. Riaditeľka VÚSM nesúhlasí s názormi, že náš jazyk by mal prežiť aspoň symbolicky, pretože ovládanie slovenčiny má v Maďarsku aj svoj praktický význam, o čom svedčí aj to, že z 99 opýtaných osôb 66 požíva slovenčinu počas svojej práce.

Koncepcia projektu Slovenský jazyk v Maďarsku bola vypracovaná v spolupráci s Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra a bol zameraný na výskum používania jazyka v jednotlivých sférach života, v inštitúciách, cirkvi a v médiách. Odštartovaný bol v roku 1995 a preskúmané boli všetky typy Slovákmi obývaných osád po celom Maďarsku, s osobitným zreteľom na Budapešť, kde sa sústreďuje početná vrstva slovenskej inteligencie. V ďalšej časti prezentácie služby Celoštátnej cudzojazyčnej knižnice záujemcom o slovenskú odbornú a krásnu literatúru a časopisy priblížila referentka knižnice pre slovenskú menšinu, knihovníčka Alžbeta Árgyelánová. Inštitúcia, ktorá disponuje publikáciami v 146 jazykoch, je zároveň koordinačným strediskom národnostných knižníc v Maďarsku. Základ slovenskej zbierky tvoria tituly klasickej a súčasnej slovenskej literatúry a významnejšie diela literárnovednej, jazykovednej a hudobnej literatúry. Disponuje aj najdôležitejšími lexikónmi, encyklopédiami, prekladovou literatúrou a historickými a spoločenskovednými dielami vzťahujúcimi sa na slovenskú národnosť v Maďarsku. Knižnica má dobré odborné a pracovné kontakty s partnerskými inštitúciami doma i na Slovensku, a tak sa slovenský materiál, ktorý predstavuje približne 5000 titulov, obohacuje aj vďaka knižným darom a výmene (vlani získali 80 slovenských titulov). Popri knihách ponúkajú záujemcom aj slovenské časopisy, zo Slovenska napr. Historický časopis, Literárny týždenník, Romboid, Slovenské pohľady, všetky slovenské domáce periodiká a časopis Dolnozemský Slovák, vychádzajúci v Rumunsku. Aktivity súvisiace s národnosťami vykonáva osobitné Národnostné a dokumentačné oddelenie. Súčasťou jeho práce je budovanie databázy článkov a umeleckých prekladov, ktorá je prístupná aj cez Internet a v súčasnosti obsahuje napr. aj 3240 článkov z Ľudových novín. Úlohou oddelenia je aj obstarávanie publikácií pre 7 slovenských bázových knižníc, ktoré si v minulom roku objednali 66 slovenských titulov. Veľký význam pripisuje aj budovaniu kontaktov s partnerskými knižnicami, menšinovými samosprávami, inštitúciami a organizovaniu podujatí. Jedným z jeho vydarených podujatí bola aj prezentácia dvoch nových slovenských publikácií, ktorá sa skončila vystúpením univerzitnej poslucháčky, hobojistky Alfije Zelmanovej a, samozrejme, dedikovaním.

(br)