Slovenský folklórny súbor Pilíš, zahrňujúci viac generácií, bol založený vo februári 1978. Jeho hlavným cieľom je oživovať kultúrne hodnoty a dedičstvo pilíšskych slovenských obcí, zachovávať zvyky, pestovať a chrániť jazyk predkov, ukázať príklad mladším generáciám v záujme ďalšieho pretrvávania slovenských národnostných hodnôt a tradícií.

Pokladajú za dôležité, aby autentickú pilíšsku slovenskú spevnú a tanečnú kultúru prezentovali na úrovni a odovzdávali ju mladším pokoleniam. A preto funguje aj ich Kultúrny spolok Pre Mlynky na čele s predsedom Leventom Galdom. To všetko ma očaruje o to viac, že oni to majú nielen na papieri tak pekne napísané, ale to uskutočňujú aj v každodennej praxi. Ba vážia si aj podobnú činnosť iných a nadväzujú na ňu.

Pred dvoma rokmi zriadili dôstojné oslavy 30. výročia zrodu zbierky ľudových piesní spod Pilíša: Zahučali hory. Spievali prekrásne piesne na javisku so zbierkou v rukách tak prenikavo, že rozohnili do spevu aj početné obecenstvo. Podobne veľké úsilie vložili aj do organizácie podujatia oslavujúceho 15. výročie vydania monografie Mlynky a okolie. Ďalej tu bola pripojená aj prezentácia vydarenej audioknihy zhotovenej na základe zbierky Drotár podrotuje slnečko (Ľudové rozprávky spod Pilíša v podaní ľudovej umelkyne tetky Mariši Jánskej), ako aj vyhodnotenie spomienkovej súťaže vzdávajúcej poctu vlani zosnulému významnému národnostnému činiteľovi obce Jozefovi Havelkovi. To všetko pod názvom Miestna i kultúrno-historická vedecká konferencia, v znamení revitalizácie slovenskej národnostnej kultúry a pilíšskeho lokálneho vedomia identity.

Podujatie sa uskutočnilo v Stredisku pilíšskych Slovákov. Bol som tam osobne a mal som veľkú radosť, že môžem byť medzi svojimi, že je prítomný aj starosta Martin Peller, riaditeľka školy Marta Glücková Papučková, vedúce osobnosti kultúrneho života obce ako Gizela Fuhlová, Imrich Fuhl a ďalší, a že ich môžem informovať o svojich nových objavoch súvisiacich s našou starobylou dedinou… Začal som citátom od významného ruského spisovateľa a politického činiteľa Alexadra Isajeviča Solženicyna: „Aby ste zničili národ, musíte mu najprv popretŕhať jeho korene…” To jest: vziať mu históriu, rázovitú kultúru, jazyk a deti. Aj Ľudovít Štúr povedal: „…národ bez vedomosti historickej o sebe a predkoch svojich je hromádka koží otrockých.“ Potom som dlho hovoril o histórii našej dediny a jej okolia od 9.-10. storočia až po rok 1888, kedy poslali do predčasného dôchodku slovenského učiteľa Baltazára Kavana, čo znamenalo koniec slovenského vyučovania v našej slovenskej dedine. Začala sa otvorená násilná maďarizácia. Takto som vysvetľoval našim, akú bohatú históriu máme, a že ju máme poznať, lebo „história je učiteľkou života.” Škoda len, že na ten istý deň boli naplánované aj ďalšie programy (do Šarišského Potoka, do Štúrova, …), čo mnohých ľudí odviedlo od tohto dôležitého podujatia. Tu išlo predsa o oživenie nášho slovenského povedomia, o potrebe poznať históriu nášho národa, našej národnosti, o potrebe zachovania našej slovenskej reči, našej bohatej ľudovej, ba aj modernej literárnej kultúry, veď máme zozbierané piesne (Zahučali hory, 1983), rozprávky (Drotár podrotuje slnečko, 1999), monografiu (Mlynky a okolie, 2000), ba aj celý rad literárnych diel spod pera básnikov, prozaikov, publicistov, rodákov našej dediny (Laco Klaus, Ladislav Jánsky, Imrich Fuhl, Marta Glücková Demjénová, Zlatko Papuček, Koloman Papuček, Gregor Papuček). Nemali by sme však zabúdať, že v jednote je sila. Ak budeme na toľko strán ťahať, koľko nás je, ak budeme jeden druhému prekážať miesto toho, že by sme si navzájom pomáhali a svoj program všetci naplánujeme na ten istý deň, veru ďaleko nezájdeme.

Ďakujem Kultúrnemu spolku pre Mlynky, že mi umožnil zúčastniť sa na tomto vzácnom podujatí. Verím, že moje slová o histórii našej starobylej slovenskej dediny neboli zbytočné. Nedajme si zobrať históriu, rázovitú kultúru, ani jej základ: náš vzácny slovenský jazyk. Sme Slováci a buďme na to hrdí!

Gregor Papuček

Foto: (-hl)

Monografia Mlynkov, rozprávkový drotár a Spomienková súťaž Jozefa Havelku

Nesľubujme nemožné - Namiesto konferencie