Spoločné korene

Azda pre každého je zrejmé, že tí Maďari, ktorí na futbalových zápasoch v Maďarsku špinia Slovákov, a tí Slováci, ktorí na zápasoch na Slovensku špinia Maďarov, sú si podobní - píše v denníku Népszabadság Sándor Révész

- a pokračuje: To však, obávam sa, je menej zrejmé, že nielen na seba sa podobajú oni, marginálni besní, ale aj na milióny konsolidovaných, pokojných občanov, ktorí by sa k ním nikdy nepridali, ba čo viac, hlboko ich odsudzujú. Ibaže si aj oni myslia, že štát patrí národu. Slovensko slovenskému národu, Maďarsko maďarskému národu. Ako to sformuloval s príkladnou stručnosťou Viktor Orbán vo svojom dávnejšom interview: „Štát nie je iným, než verejnoprávnym vyjadrením národa, a národ netvoria iní, než my, pätnásť miliónov Maďarov.” (Magyar Nemzet, 13. júla 2002)

Kto s tým súhlasí, nemôže si myslieť iné, než to, že štát menom Slovensko je „verejnoprávnym vyjadrením“ slovenského národa, a to všetkých Slovákov, či už žijú v Košiciach, Slovenskom Komlóši (aj Slovákmi obývané mesto na maďarskej Dolnej zemi - pozn. prekladateľa) alebo na Južnom póle, a štát menom Maďarsko je „verejnoprávnym vyjadrením“ maďarského národa, všetkých pätnásť miliónov jeho príslušníkov, či už žijú v Košiciach, Slovenskom Komlóši alebo na Južnom póle. (A štát menom Izrael židovského národa, a to všetkých Židov, či už žijú v Jeruzaleme, Pešti alebo na Južnom póle.)

Málo je tých, ktorí na Slovensku mávajú transparentom „Smrť Maďarom!“, ale mnohí si myslia: nie je normálne, aby občan Slovenska nebol Slovákom. Málo je tých, ktorí v Maďarsku mávajú nápisom „Horná zem, drž sa!“, ale mnohí si myslia: nie je normálne, že bydliskom Maďarov z Felvidéku (Horná zem) nie je Maďarsko.

Medzi šovinistickými šelmami, ochotnými aj zabíjať, a pokojne smútiacimi, pasívnymi nacionalistami je obrovská vzdialenosť. A medzi obidvoma skupinami je nespočetné množstvo stupňov. Aj malé rozdiely sú dôležité, nieto veľké. Ale dôležité sú veru aj podobnosti. Nielen to, čo rozdeľuje, ale aj to, čo spomínaných spája. Spoločné korene. Kde sú problémy s „extrémistami“, tam nie sú problémy iba s nimi, ale aj s myšlienkou rozšírenou, obvykle v konsolidovanom prostredí, ktorú oni zastupujú extrémnym spôsobom. Čím viac je rozšírená jedna myšlienka, tým širšia bude jej krajnosť a naopak. V Maďarsku sa prívrženci myšlienky národného štátu - v uvedenom zmysle - nazývajú národnými politikmi. Avšak táto myšlienka neprospeje ani národu, ani štátu, ani jednému, ani druhému, ale im škodí.

Dve podmienky, aby spoločenstvo občanov štátu pozostávalo z príslušníkov jedného národa, a aby všetci členovia jedného národa patrili k tomu istému spoločenstvu občanov štátu, sa prakticky ani zvlášť nemôžu splniť, a spoločne vonkoncom nie. Národnoštátne zmýšľanie teda predpokladá permanentný boj medzi národmi v záujme nedosiahnuteľného cieľa. Jednak za asimiláciu alebo vyhnanie „cudzích“, teda tých občanov „materského štátu“, ktorí nepatria k „materskému národu“, a na druhej strane za získanie území obývaných príslušníkmi „materského národa“ mimo „materského štátu“. Umiernení prívrženci myšlienky národného štátu bojujú v umiernenej forme, v rámci „realít“, očakávajúc vhodnú chvíľu, kým extrémisti prekračujú hľadiská taktické, etické a hranice slušnosti. Umiernení majú viacero aspektov, extrémisti iba jeden. Ale všetci stoja oproti tým, ktorí blaho svojho národa (národov) nachádzajú v popieraní nevyhnutnosti boja medzi národmi - teda v popieraní národného štátu.

(br)