Ani horúčavy koncom júla neodradili čabianskych Slovákov, aby opäť zorganizovali tábor Tranoscius, ktorý mal vlani veľký úspech. Opäť sa zišiel hojný počet detí, aby sa ponorili do minulosti našich predkov a súčasnosti slovenskej národnosti. Hlavným organizátorom tábora bol aj teraz predseda Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby Ondrej Kiszely s pomocou odborníkov z miestnej slovenskej školy Juditou Molnárovou Pribojskou a kantorom čabianskej evanjelickej cirkvi Csabom Alföldim, ktorý bol aj odborným spolupracovníkom a pomáhal deťom v osvojení si spevov.

Počas tábora sa účastníci oboznámili s bohatým kultúrnym a náboženským dedičstvom regiónu. Békešská Čaba sa už po druhýkrát ukázala ako výborná voľba miesta pre tábor, pretože Malý a Veľký evanjelický kostol v centre mesta, stojace oproti sebe, sú najvýraznejším výsledkom jednoty, túžby po prosperite, bohatej minulosti a nádejnej budúcnosti Slovákov v Maďarsku. Účasť na pobožnostiach a bohoslužbách mohla deťom ešte viac priblížiť duch našich predkov.

Okrem kostolov boli ďalšími dvoma významnými miestami Dom slovenskej kultúry a Slovenský oblastný dom. Slovenské kultúrne a komunitné centrum na Dolnej zemi poskytlo študentom vynikajúcu príležitosť oboznámiť sa so súčasnou situáciou a túžbami slovenskej národnosti. V oblastnom dome sa mohli zoči-voči presvedčiť o tradičnom a príkladnom spôsobe života našich predkov a o ich vytrvalosti pri dosahovaní cieľov, o ktoré sa všetci usilujeme. Navštívili aj národopisné pamiatky Slovákov v Múzeu Mihálya Munkácsyho.

Program tábora bol zameraný na komplexné poznávanie a vzdelávanie vo viere, a to všetko vo svetle 300 rokov evanjelického života dolnozemských Slovákov. Každý deň tábora sa účastníci 2 hodiny učili spevy z Tranoscia a spoločne si ich zaspievali. Celý týždeň spoločného spievania vyvrcholil nedeľnou slovenskou bohoslužbou, ktorá bola záverečnou akciou tábora. Zúčastnili sa na nej aj rodičia žiakov. V prestávkach medzi piesňami predniesli dvojjazyčné pobožnosti farári Pavel Gabriel Kutyej a Ján Verasztó.

Každý deň mali žiaci pripravené tematické interaktívne prezentácie o slovenských tradíciách, folklóre, kultúre a jazyku. Jeden deň bol o azda najznámejšom rodákovi z Čaby Ondrejovi Áchimovi L., počas ktorého navštívili radnicu, takzvaný Várošský dom v Čabe, ktorou ich previedol zástupca primátora Tomáš Varga. Na druhý deň sa na letisku v Békešskej Čabe dozvedeli o živote Ondreja Kvasza, prvého slovenského letca. Tradičné čabianske jedlá dostávali účastníci trikrát denne. A v predposledný deň tábora s deťmi pripravili „tót-dog“ – Čabjanské špiro.

Počas tábora sa organizovali cyklistické výlety po meste s dospelým sprievodom, počas ktorých deti navštívili typické slovenské miesta –napr. kanál Kereš, sálaše, evanjelické kostoly a iné historické pamiatky.

O. Kiszely nám prezradil: „Evanjelická cirkev v Békešskej Čabe je poslednou v Maďarsku, kde sa slovenské bohoslužby konajú každý týždeň v nedeľu a pondelkové slovenské ranné modlitby – roráty podľa starej liturgie a jazyka Tranoscia, ktorý bol základom cirkvi 304 rokov od jej založenia. Vďaka tomu je naša spolupráca vynikajúcou príležitosťou na dosiahnutie vyššie uvedených cieľov, a to ponoriť účastníkov do tradičnej evanjelickej slovenskej spirituality a kultúry ich predkov. Naši miestni farári pomáhali počas týždenných pobožností a bohoslužieb v slovenskom jazyku, ako aj náš kantor počas pravidelného učenia a nácviku spevov. Prekvapilo ma, že deti, ktoré sa zúčastnili minulý rok, nezabudli, čo sa naučili, a spievali takmer naspamäť. Tak ako minulý rok, aj teraz ma potešilo, že rodičia sa už vyjadrili, že deti by prišli, ak sa bude konať ďalší tábor. Musím teda povedať, že budúcoročný tábor je už takmer plný. Miestna slovenská samospráva pokladá za svoj hlavný cieľ zapojiť mladých ľudí do národnostného života.“

V tomto roku medzi organizátormi bol aj mladý Čaban Marcell Gergő, ktorý zhrnul svoje zážitky takto: „Tento tábor bol pre mňa veľmi dôležitý... Hlavne pre jeho tému, pretože milujem tieto spevníky a zbieram ich. Keď ma O. Kiszely požiadal, aby som mu pomohol zorganizovať tábor, vymyslieť a viesť ho, bol som veľmi rád, že si na mňa spomenul. Ukázalo sa, že mám veľa úloh s deťmi, ktoré som s radosťou prijal. Predniesol som im aj interaktívnu prezentáciu o Ondrejovi Áchimovi L. a o našom prvom letcovi Ondrejovi Kvaszovi. Tento rok som tiež pomáhal deťom naučiť sa piesne a porozumieť im. Musím zdôrazniť, že sme mali veľmi usilovnú skupinu, aj keď sme pieseň čítali nahlas päťkrát, alebo keď sme mali zaspievať pieseň s najväčším počtom veršov, dali zo seba všetko. Bola to pre mňa veľká radosť, keď v nedeľu na záver tábora na slovenskej bohoslužbe spievali s dospelými a s harmóniovým sprievodom tak, ako to robili na skúškach. Z tohto miesta by som sa chcel poďakovať deťom za ich pozornosť a za to, že boli počas stretnutí vždy super. Dúfam, že budem mať príležitosť s nimi opäť spolupracovať.“

Ako sme už spomínali, tábor skončil slovenskou bohoslužbou vo Veľkom evanjelickom kostole, kde boli pozvaní aj rodičia detí. Po pobožnosti všetci dostali Rozpomienku.

(BPL)

Foto: Magdolna Péliová