Podpísaním zápisnice v Yblovej vile v Budapešti uzavreli v stredu 10. apríla 15. zasadnutie Zmiešanej slovensko-maďarskej medzivládnej komisie pre záležitosti menšín, ktorá bola zriadená v zmysle Protokolu medzi slovenským a maďarským rezortom zahraničných vecí z 24. novembra 1998, ako jeden z jedenástich orgánov, ktoré majú napomáhať plnenia Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskom z roku 1995.

Zvolanie zasadnutia a séria rokovaní o konečnej podobe zápisnice kvôli epidémii covidu resp. okolnostiam na slovenskej politickej scéne trvala tri roky. Spoločný protokol podpísali spolupredsedovia grémia, ministerský splnomocnenec rezortu zahraničných vecí a obchodu Maďarska Ferenc Kalmár a jeho slovenský kolega Miroslav Mojžita. Po slávnostnom podpísaní protokolu nasledovala tlačová beseda.

Ferenc Kalmár v úvode svojho vystúpenia podotkol, že 15. zasadanie bolo trochu dlhé, pretože sa začalo v novembri roku 2022. Minulý rok v rokovaní nemohli oficiálne pokračovať pre politickú a vládnu situáciu na Slovensku. Napriek tomu však so slovenským kolegom niekoľkokrát komunikovali osobne i telefonicky. Nakoniec sa im podarilo dohodnúť na súbore návrhov vhodných na protokolárne podpísanie, ktoré následne predložia vládam Slovenskej republiky a Maďarska. Maďarská vláda na základe odporúčaní komisie vypracuje akčný plán. Na Slovensku je síce iný protokolárny postup, ale opatrenia prijímané vládou sú tiež zverejňované.

F. Kalmár uzavrel zhrnutie hlavného obsahu spoločného protokolu vyjadrením, že Zmiešaná komisia víta výsledky slovenských volieb, vyhlásenie novej hlavy štátu a skutočnosť, že Slovensko vstúpilo do kruhu suverénnych krajín podporujúcich mier. To všetko dáva nádej, že o otázke Benešových dekrétov z roku 1945 možno ďalej diskutovať.

Miroslav Mojžita, ktorý je na čele slovenskej časti zmiešanej komisie pre menšiny od roku 2002, označil slávnostné okolnosti podpisu za príjemné prekvapenie. Vyjadril radosť, že sa podarilo splniť úlohu, ktorá je komisii určená článkom 15 zmluvy o význame dialógu v prospech oboch národov. Pripomenul, že od podpisu medzivládnej zmluvy v roku 1995 už 15 krát rokoval tento orgán o národnostných otázkach a vlády vždy zrealizovali to, na čom sa komisia dohodla. Slovenský spolupredseda vyzdvihol, že maďarská strana bola mimoriadne štedrá pri prestavbe bývalého evanjelického kostola na Rákócziho triede na kultúrne účely slovenskej komunity, na čele ktorej stojí Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku. Súčasne však poznamenal, že je dôležité skvalitniť slovenské školstvo v Maďarsku, pretože podľa jeho slov v súčasnosti absolventi dvoch slovenských gymnázií potrebujú aspoň jeden rok pobytu na Slovensku, aby sa zdokonalili v slovenčine, keď plánujú študovať v materskej krajine.
Podľa F. Kalmára zmiešaná komisia vysoko ocenila zriadenie a fungovanie Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ako aj to, že vláda SR upustila od integrácie tohto fondu do väčšieho súhrnu finančných prostriedkov. Za pozitívny krok označil F. Kalmár aj prijatie zákona o maďarskom spoločenskom a kultúrnom zväze na Slovensku – Csemadoku.
V súvislosti s dvojakým občianstvom Maďarov na Slovensku maďarský spolupredseda pripomenul, že slovenská strana navrhla zapojiť do rokovania medzinárodných právnych expertov.

Ako pre Ľudové noviny povedal Miroslav Mojžita, dosiaľ „boli rokujúce delegácie pätnásťkrát schopné dohodnúť sa na dôležitých odporúčaniach, ktoré – a to je veľmi dôležité – schválili obidve vlády. Pre menšiny tým boli prijaté nové opatrenia. Proces sa stal súčasťou bilaterálnej agendy a plnenia základnej zmluvy z roku 1995. ...Teraz máme dohodnutých 54 odporúčaní, predpokladám, že keď prejdú vo vládach, tak budete informovaní o ich obsahu. Sú to odporúčania, ktoré znamenajú tak pre maďarskú menšinu na Slovensku ako aj pre slovenskú menšinu v Maďarsku niečo naviac. Ja tomu už ani nehovorím, že ide o ochranu práv príslušníkov menšiny, skôr o komfort, lebo práva a ich ochrana sú dané demokratickým politickým systémom tak v Budapešti, ako aj v Bratislave. Skôr ide o to, aby sa príslušníci menšín žijúci na územiach našich štátov cítili dobre.“

Prínos pre Slovákov v Maďarsku

Na slávnostnom akte podpísania protokolu XV. zasadania Zmiešanej slovensko-maďarskej medzivládnej komisie bol za slovenskú národnosť v Maďarsku prítomný hovorca Slovákov v maďarskom zákonodarnom zhromaždení Anton Paulik. Slávnosti sa tiež zúčastnila predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM).

Alžbety Hollerovej Račkovej sme sa opýtali, ako hodnotí výsledky práce zmiešanej komisie:

– Každý raz, keď vedúci delegácií podpíšu protokol Zmiešanej komisie, pociťujeme, že sa stalo niečo dôležité. Veď všetko to, na čom sa dohodnú predstavitelia jednotlivých vlád na rokovaniach Zmiešanej komisie, sa stane súčasťou úloh, ktoré rieši potom tu doma vláda Maďarska. Ako to aj tu odznelo, všetko, čo je zakotvené v tejto zápisnici sa stane súčasťou akčného plánu maďarskej vlády. Tak isto z tohto dokumentu čerpá aj vláda Slovenskej republiky v prípade otázok, ktoré sa dostanú do tejto zápisnice a týkajú sa našej komunity.

– Priznám sa, že mám desaťročia dojem, že maďarskú menšinu na Slovensku zastupujú zo strany vlád Slovenska a Maďarska dve vlády, kým slovenskú národnosť v Maďarsku reprezentujú predstavitelia slovenskej vlády len sporadicky. Mám mylný dojem? Pýtajú sa zo slovenskej alebo maďarskej strany na váš názor a potreby? Existuje snaha zastupovať záujmy slovenskej minority v Maďarsku?

– Maďarská časť ako aj slovenská časť tejto komisie nás vždy zapája do prípravy zasadnutí zmiešaných komisií, či už na úrovni vyhodnocovania odporúčaní z predchádzajúceho zasadnutia, alebo pripravujeme návrhy na odporúčania na nasledujúce zasadnutie. Môžem povedať, že tak maďarská ako aj slovenská strana nás takýmto spôsobom zapája do práce na príprave zasadnutia. Čo sa podstaty týka, myslím si, že istá disproporcia medzi tým, čo a ako sa hovorí o záležitostiach menšín, či už v súvislosti s týmto protokolom, alebo vôbec na oboch stranách v prípade oboch vlád, možno súvisí aj s tým, aká je prítomnosť, aké je miesto danej národnostnej komunity v rámci daného štátu. My si uvedomujeme, že váha slovenskej národnosti v Maďarsku v rámci maďarskej spoločnosti je úplne iná, ako váha maďarskej komunity v rámci Slovenskej republiky. My potrebujeme niečo iné, než čo potrebuje maďarská komunita na Slovensku. Podľa môjho osobného presvedčenia to však neznamená, že sa navzájom majú vylučovať potreby alebo požiadavky, ktorých splnenie je dôležité pre čo najlepšie podmienky jestvovania danej národnostnej komunity, aby sa na danej úrovni mala čo najlepšie. Neznamená to, že „iné“ potreby sú menej dôležité. Myslím si, že zásada vládnej povinnosti starať sa o národnostnú menšinu vo svojej krajine aj naďalej platí, pretože my sme občania tejto krajiny, predstavitelia maďarskej národnosti na Slovensku sú občanmi Slovenskej republiky. My tu platíme dane, oni tam platia dane, právny poriadok, ktorý v danej krajine existuje, musí riešiť postavenie jednotlivých komunít. To, že aj Maďarsko, aj Slovenská republika má vo svojom právnom poriadku zakotvené aj tie povinnosti, ktoré prináležia danej vláde vo vzťahu k svojím komunitám za hranicami krajiny, to je tiež na mieste. Politika slovenskej republiky v tomto smere, a nielen politika, ale aj postoje občanov Slovenskej republiky sa diametrálne líšia od toho, ako k tomu pristupuje maďarská vláda, alebo maďarská verejnosť. To sú rozdiely, ktoré sa musia prejaviť v tých krokoch, ktoré sa robia na podporu jednotlivých komunít.

– Čo sa s tým dá robiť?

– Samozrejme, spolu s kolegami, reprezentujúcimi tradičné slovenské komunity v ostatných krajinách, na Dolnej zemi, Česku, na Ukrajine alebo v Poľsku, a takisto aj s predstaviteľmi nových slovenských diaspór, najmä na Západe, kam chodia občania Slovenskej republiky za prácou a mnohí tam zostávajú a vytvárajú nové komunity, veľa pracujeme na tom, aby sme dosiahli, aby slovenská verejnosť vedela viac o tom, že sme, aby si uvedomovala, že napríklad kultúrne dedičstvo Slovákov v zahraničí, nech by boli kdekoľvek, je súčasťou kultúrneho dedičstva slovenského národa. Kultúrne dedičstvo je len jeden príklad. Myslím si, že poznatky o nás v kruhu občanov Slovenskej republiky sú veľmi dôležité na to, aby sme dokázali dosiahnuť nejaký posun aj v záujme rastu sebavedomia Slovákov. Za istý úspech považujem napríklad aj to, že už niekoľko rokov sa objavujú v dotačnom systéme Úradu pre Slovákov v zahraničí, ktorý vykonáva v prvom rade slovenskú krajanskú politiku, prostriedky na investičné projekty zahraničných Slovákov. Kedysi to vôbec nebolo. Takisto ako na fungovanie či na programy jednotlivých spolkov alebo samospráv boli poskytované podstatne nižšie sumy. Mení sa to, pomaly, ale mení. Našou povinnosťou je pracovať na tom, aby sme sa tlačili dopredu, aby nás videli. Lebo kým nás nevidia, tak neexistujeme. Existovať budeme až keď budeme viditeľní, – povedala pre naše periodikum predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková.

Erika Trenková

Foto: autorka