Dňa 20. januára vo veku 85 rokov zomrel bývalý učiteľ, riaditeľ, poslanec z Répašskej Huty Karol Orlický.

Karol Orlický sa narodil v Répašskej Hute v slovenskej rodine a spolu s manželkou si zachovali jazyk svojich predkov a dokonca ho odovzdali svojej rodine. Dlhé desaťročia bol učiteľom, neskôr riaditeľom miestnej základnej školy a aktívnym členom národnostného spoločenstva nielen vo svojej obci, ale aj v Celoštátnej slovenskej samospráve. Jeho roky na dôchodku boli aktívne.

„Do svojich 12 rokov som žil doma, do piatej a šiestej triedy som chodil v Diósgyőri, kam sme chodievali denne peši. Je to viac ako 20 kilometrov. Potom som sa spolu s tromi rovesníkmi z našej obce dostal do slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom. V štúdiách som pokračoval na Učiteľskom ústave J. A. Komenského v Budapešti. Boli sme tretí ročník v histórii školy, mal som spolužiakov z rôznych kútov Maďarska,” hovoril v rozhovore pre náš týždenník v roku 2008. Učiteľský ústav ukončil v roku 1956 a diplom si prevzal v roku 1957.

Slovenčinu učil v Starej Hute, potom doma a aj v Novej Hute. Medzitým dokončil vysokoškolské štúdium – študoval slovenčinu v Segedíne a kreslenie v Jágri. Po desiatich rokoch vyučovania školu v Répašskej Hute zatvorili, a tak sa na 16 rokov presťahoval do Novej Huty. Stal sa riaditeľom školy ešte pred okresaním. Po 16 rokoch sa vyučovanie vrátilo do Répašskej Huty. Pracoval osem rokov a v auguste 1998 odišiel do dôchodku.

Učil takmer 43 rokov, ale okrem učiteľstva zastával aj iné funkcie.

Bol riaditeľom Kultúrneho domu a zastával ďalšie funkcie v športovom živote dediny ako predseda. V roku 1957 sa stal členom Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku, kde pôsobil ako člen predsedníctva 39 rokov.

Skúmal a zapisoval dejiny svojej rodnej obce, ako dôchodca sa rád venoval aj vyrábaniu rôznych predmetov z dreva a veľa času trávil so svojimi vnúčatami.

Dvadsaťpäť rokov bol členom folklórneho súboru Veľká Bukovinka v rodnej obci. Mal veľmi rád šport, najmä zimné športy. Jeho ďalším obľúbeným športom bol volejbal.

Je nositeľom mnohých štátnych vyznamenaní.

Ako riaditeľ kultúrneho strediska MEDOSZ v Répáshute dostal v roku 1968 pochvalu ministra školstva za efektívnu prácu.

Národný výkonný výbor Maďarského zväzu pionierov mu 4. apríla 1974 udelil medailu Pioniersky vedúci.

Rada ministrov Maďarskej ľudovej republiky mu 4. júna 1978 udelila medailu Za záslužnú prácu.

Celoštátne predsedníctvo Vlasteneckého ľudového frontu mu 16. augusta 1984 udelilo Čestnú medailu Vlasteneckého ľudového frontu za nezištnú, obetavú a účinnú činnosť v socialistickej výstavbe a pri upevňovaní socialistickej národnej jednoty.

Národná rada mieru mu v máji 1985 udelila Pamätnú plaketu za účinnú prácu v mierovom hnutí.

Dňa 23. októbra 1998 mu bol udelený Zlatý kríž za zásluhy o Maďarskú republiku za vynikajúcu profesionálnu prácu.

V roku 2017 mu udelili diamantový diplom za 60 rokov verejnej služby, ktorý udelila Fakulta vzdelávania učiteľov a prípravy učiteľov ELTE.

Prácu a snahu o zachovanie slovenského ducha ocenili najvyšším uznaním Slovákov v Maďarsku už v roku 1998, keď v Malom Kereši, počas prvého Dňa Slovákov v Maďarsku dostal vyznamenanie Za našu národnosť. V roku 2019 sa stal Čestným občanom Répašskej Huty. V roku 2021 dostal pamätný list pri príležitosti Dňa národností v Miškovci.

Pohreb zosnulého sa uskutoční 26. januára na répašhuťanskom cintoríne.

Česť jeho pamiatke!

Slovenčina – okno do sveta – Slovo má Karol Orliczký

Répašská Huta – Slovák ako maďarská repa

Zlatý diplom bývalým učiteľom